Chmelár prijal výzvu na diskusiu s Krúpom z OĽaNO a okomentoval jeho podmienky: “Pán poslanec odo mňa nemôže chcieť, aby sme sa zhodli na konštrukcii, ktorá sa nezakladá na faktoch”

Bratislava 25. januára 2022 (HSP/Foto:Facebook)

Politológ Eduard Chmelár prostredníctvom sociálnej siete informoval, že prijíma výzvu o šéfa Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraja Krúpu z hnutia OĽaNO na účasť v spoločnej diskusnej relácii.

Poslanec Juraj Krúpa v nedeľu večer vyzval Chmelára na diskusiu o vojenskej zmluve s USA pod podmienkou, že sa zhodnú na základných tézach, ktorými podľa neho sú tvrdenia, že: Rusko okupuje Krym; že Rusko napadlo Gruzínsko; a že ruský protilietadlový systém Buk zostrelil nad Doneckom malajzijské lietadlo.

Eduard Chmelár však zároveň uviedol, že považuje za zbabelé, ak si na súboj argumentov niekto kladie podmienky, ktoré s predmetom diskusie nesúvisia. “Po druhé, ešte som sa nestretol s tým, že si niekto podmieňuje pred polemikou zhodu na určitých otázkach. Polemika sa obyčajne uskutočňuje preto, že sa dvaja ľudia na určitých veciach nezhodnú a v diskusii by si to mali navzájom vysvetliť. Ak si viete obhájiť svoje presvedčenie, nemalo by tu existovať nijaké tabu. A váš problém je v tom, že svoje názory označujete za fakty. O chvíľu vám však dokážem, že sa mýlite, ale ešte predtým by som vás rád upozornil, že máte právo na vlastné názory, nie na vlastné fakty. To len aby sme sa držali pravidiel výrokovej logiky.”

“No a napokon, aj keď ste poslanec za Obyčajných ľudí, aj tí by sa mali vedieť správať a nevnášať do odbornej diskusie osobné invektívy. Oslovenie „súdruh docent“ alebo „údajný historik“ je pod úroveň funkcie, ktorú zastávate. Jednak nemusíte mať komplexy z môjho vzdelania. Mám ho síce vyššie ako všetci vaši kamaráti dohromady, som riadne habilitovaný docent histórie a svoj titul som na rozdiel od vášho šéfa získal poctivo, ale pokojne ho môžete vynechať. A potom, ja vás tiež neoslovujem Gruppenführer Krúpa, hoci by to bola vzhľadom na vaše preberanie nacistickej argumentácie o tom, ako treba obsadzovať krajiny pred útokom na Rusko, bezpochyby priliehavejšia metafora. Formality máme za sebou a môžeme prejsť k tomu, čo vás trápi,” odkazuje Chmelár poslancovi Krúpovi.

Reklama

Vyjadrenie ku trom podmienkam Krúpu

Otázku ruskej prítomnosti na Kryme Cmelár považuje za “vyrážanie otvorených dverí”. “Lebo som bol prvý, ktorý protestoval pred ruskou ambasádou proti anexii Krymu, a tento postoj som nezmenil. Nepotrebujem to však potvrdzovať pred antiruskými šovinistami dvakrát do týždňa. Za podstatné považujem to, že kontinuálne a konzistentne trvám na tom, že odtrhnutie Krymu bolo porušením medzinárodného práva rovnako, ako ním bolo aj odtrhnutie Kosova.”

“Tento postoj je životne dôležitý z hľadiska štátnych záujmov Slovenskej republiky, aby na základe tohto precedensu nebola ohrozená územná celistvosť Slovenska. Nie som si však istý, či tento postoj zdieľate aj vy. Vaši kolegovia z vládnej koalície, poslanci Európskeho parlamentu, totiž v marci minulého roka hlasovali za Správu o Kosove, ktorá vyzývala Slovensko na uznanie Kosova, čím porušili našu dlhodobú štátnu doktrínu. Neviem, či ste si aspoň vedomý toho, že Krym bol iba dôsledkom dlhodobej série prípadov porušovania medzinárodného práva zo strany USA, či už to bolo bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, vpád do Iraku, vojenské operácie v Sýrii, nálety dronov na pakistanské dediny atď., atď., atď. Netrvám na tom, aby ste so mnou súhlasili, že Spojené štáty urobili z medzinárodného práva zdrap papiera a vyčítať to iba Rusku je účelové a alibistické. Aj toto si môžeme vysvetliť v debate.”

Ku druhej podmienke Krúpu politológ Chmelár hovorí, že poslanec OĽaNO od neho nemôže chcieť, aby sa zhodli na konštrukcii, ktorá sa nezakladá na faktoch. “Vojnu v Južnom Osetsku vyvolalo Gruzínsko. To sú dávno známe závery nezávislej vyšetrovacej komisie Európskej únie. To, ako ku konfliktu prišlo, som vysvetľoval už veľakrát a vždy ma fascinuje, že ľudia ako vy zakaždým v rozpore s historickou pravdou hovoria o „ruskej agresii“.

Dodal, že už naozaj nevie, ako má vysvetliť, aby ľudia ako Krúpa prestali s klamstvami. “Najlepšie bude, keď odcitujem autoritu, ktorej sa pridržiavate ako KDH Vatikánu, amerického veľvyslanca v Rusku Johna Beyrleho, ktorý v rozhovore pre denník Kommersant 22. augusta 2008 uviedol, že USA považujú ruskú reakciu na vpád gruzínskej armády do Cchinvali za primeranú. “Vidíme, že odpoveď ruských vojsk bola úplne opodstatnená útokom na ruské mierové sily v Južnom Osetsku,” vyhlásil. Mohol by som ešte doplniť, že v skutočnosti Spojené štáty povzbudzovali pološialeného gruzínskeho prezidenta Saakašviliho, aby zaútočil na Južné Osetsko, a keď si barbarský zásah Tbilisi vyžiadal 1 400 životov z radov civilistov, Washington si umyl ruky a povedal, že to nemal robiť – ale až tak vás trápiť nebudem, podstatu vášho omylu som vám vysvetlil.”

A napokon, Chmelár zaujal stanovisko aj ku tretej podmienke Krúpu – téme lietadla zostreleného nad Donbasom. “To, že malajzijské lietadlo zostrelil ruský protilietadlový systém Buk, je potvrdený fakt, o tom sa nemáme čo sporiť. Čo nie je potvrdené je „drobný detail“ – kto ho zostrelil. Ja viem, že aj v tomto prípade by ste svoje presvedčenie chceli vydávať za fakt, ale tento systém je vo výzbroji tak ruskej armády, ako aj ukrajinskej, ako aj povstalcov z Donecka. Chcel by som mať vašu istotu, ale ju nemám.”

“Viem povedať len dve veci. Podľa starej zásady rímskeho práva „Cui bono? Cui prodest?“ tento atentát rozhodne nebol v prospech Moskvy a nevidím dôvod, prečo by to robila. Čo však môžem povedať s absolútnou istotou je fakt, že civilné lietadlo nemalo v tej bojujúcej oblasti čo robiť a Kyjev ho mal dávno odkloniť. Pýtať sa, prečo to neurobil – to je správna otázka tých, ktorí chcú pátrať po pravde.”

Eduard Chmelár tak potvrdil, že je pripravený zodvihnúť hodenú rukavicu a stretnúť sa s Jurajom Krúpom v diskusii v ktorejkoľvek televízii, ktorú si vyberie. “Bez ďalších podmienok. Dúfam, že nájdete v sebe aspoň toľko odvahy a cti, aby ste na mňa nebrechali spoza plota a predviedli sa, čo viete v argumentačnej rovine. Uprednostňujem totiž vecnú diskusiu pred osobnými invektívami.”