Ženeva 24. septembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Hannibal Hanschke)
Podľa zverejnenej bilancie došlo vlani k 317 veľkým prírodným katastrofám, ktoré postihli 94 krajín a pripravili o život 8186 ľudí, čo je o 90 percent menej, než je priemer za desaťročie. Priemerná úmrtnosť pri prírodných katastrofách je 76.400 ročne
Počet prírodných katastrof, ktoré sa na svete odohrali počas minulého roku, bol najnižší za posledných desať rokov, konštatovala v správe o svetových katastrofách Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca (IFRC). Správu zverejnili v noci nadnes v Ženeve, informovala agentúra DPA.
V správe sa uvádzajú údaje o veľkých katastrofách, ktoré sa vlani odohrali v rôznych častiach sveta, a poukazuje sa na problémy, akým čelia miestne a národné humanitárne spolky a organizácie pri odstraňovaní ich následkov.
Podľa zverejnenej bilancie došlo vlani k 317 veľkým prírodným katastrofám, ktoré postihli 94 krajín a pripravili o život 8186 ľudí, čo je o 90 percent menej, než je priemer za desaťročie. Priemerná úmrtnosť pri prírodných katastrofách je 76.400 ročne, konštatovala DPA.
Aj keď počet prírodných nešťastí a následne aj obetí je nižší ako po minulé roky, IFRC upozorňuje na fakt, že takmer všetky veľké prírodné nešťastia vlani súviseli s klímou, pričom smrť dvoch tretín obetí majú na svedomí záplavy a zosuvy pôdy.
Prírodnými katastrofami bola vlani najviac postihnutá Čína, ktorá zápasila s extrémnym suchom, záplavami i búrkami. Týmto extrémom bolo vlani vystavených spolu 58 miliónov ľudí.
Okrem Číny boli prírodnými nešťastiami vážne postihnuté aj India, Pakistan a balkánske krajiny. Vlna chladu, ktorá vlani zasiahla Peru, zavinila smrť vyše 500 ľudí, konštatuje sa v správe.
Pokiaľ ide o nešťastia spôsobené zlyhaním techniky alebo ľudského faktora, zahynulo pri nich vlani 5884 ľudí, z nich 304 pri potopení sa trajektu v Kórejskej republike.
Odhaduje sa, že prírodné katastrofy vlani napáchali škody za 99,2 miliardy dolárov, čo je opäť suma nižšia než priemer za posledné desaťročie. Tento trend sa prejavuje posledné tri roky. Prvýkrát boli podobne nízke ekonomické straty zaznamenané začiatkom 80. rokov 20. storočia.
Prezident IFRC Elhadj As Sy pri prezentácii výročnej správy uviedol, že medzinárodní hráči a miestne spoločenstvá by mali zdieľať zodpovednosť za humanitárnu oblasť a aktivizovať spoluprácu v čase rozsiahlych prírodných katastrof. Vyzdvihol pritom význam medzinárodných organizácií, ktoré pri mimoriadnych udalostiach vypracúvajú technické expertízy a sú schopné operatívne poskytnúť mnohorakú pomoc.
Miestne pobočky Červeného kríža a Červeného polmesiaca pritom označil za najefektívnejšie, pretože sa na mieste nešťastia ocitnú medzi prvými. Upozornil však, že zápasia s veľkými finančnými problémami a chýba im aj ďalšia podpora. Vyzval preto na ich účinnejšiu podporu a vysvetlil, že len tak sa podarí splniť cieľ stanovený do roku 2025 – byť schopný pomôcť miliarde ľudí a posilniť účinnosť pri reagovaní na prírodné katastrofy v globálnom meradle.