Môj profil 
Predplatné
Počas vrcholiaceho napätia v auguste 1962 totiž Spojeným štátom trvalo takmer dvanásť hodín, kým prijali a dešifrovali 3000-slovnú počiatočnú správu od sovietskeho lídra Nikitu Chruščova – čo bolo nebezpečne dlho.
Zriadenie horúcej linky sa dohodlo 20. júna 1963 v spoločnom rusko-americkom memorande v Ženeve. V skutočnosti nešlo o telefonické spojenie a už vôbec nie o červené telefonické aparáty. V skutočnosti hlavy oboch veľmocí spájala najdokonalejšia verzia telegrafu – slová napísané “čierne na bielom” totiž nebolo možné dezinterpretovať.
Spojenie sa dlho testovalo, Američania posielali citáty Williama Shakespeara či Marka Twaina, Rusi zasa použili dielo Antona Pavloviča Čechova.
Napokon začala horúca linka fungovať 30. augusta 1963, pričom prvá správa, ktorú Američania poslali Rusom znela: “Rýchla hnedá líška preskočila chrbát lenivého psa, 1234567890 (The quick brown fox jumped over the lazy dog’s back 1234567890).”
Prvá skutočná správa z USA však bola tragická: hovorila o atentáte na prezident Johna F. Kennedyho. Sovieti použili horúcu linku 5 júna 1967 v spojitosti so šesťdňovou vojnou na Blízkom východe.
V roku 1971 sa veľmoci rozhodli vylepšiť systém komunikácie. Dovtedajšie pozemné spojenie nahradili satelity, pričom v prípade náhodného či neoprávneného použitia jadrových zbraní, pri ktorom by hrozila jadrová vojna, mal systém varovať druhú mocnosť.
V tomto období sa horúca linka použila počas indicko-pakistanskej vojny (1971), jomkipurskej vojny (1973), počas tureckej invázie na Cyprus (1974) a po sovietskom vpáde do Afganistanu (1979), ale tiež počas krízy v Poľsku (1980-81).
V rokoch 1983-84 linka začala využívať faxy a počítače. Od 1. januára 2008 spájajú Kremeľ a Biely dom emaily, hoci o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi je známe, že nie je priaznivcom počítačovej techniky. Jeho náprotivok Trump zasa používa na komunikáciu so svetom Twitter.
Jednou z posledných správ na horúcej linke medzi Moskvou a Washingtonom bolo varovanie administratívy Baracka Obamu v septembri roku 2016, že Spojené štáty budú akýkoľvek zásah do volieb považovať za “veľmi vážnu záležitosť”.
.jpg)
.JPG)
