Český historik a publicita Čvančara: Západ stojí nad priepasťou, Amerika ničí vlastnú identitu, najvačšie ohrozenie vidím v islamizácii. Pripomína to zánik Rímskej ríše

Praha 26. októbra 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Charlie Riedel)

Prečo toľko ľudí v dnešnej dobe pohŕda vlastnou krajinou a históriou? Prečo ju až takmer nenávidia? Prečo je islamizácia Európy najhrozivejším problémom? Odpovede na tieto a iné otázky sa pokúsil nájsť český historik a publicista na tému histórie čs. odboja v 2. sv. vojne, Jaroslav Čvančara v rozhovore pre český odborný magazín Security magazín.

Podľa historika na Západe vládne druh socializmu, ktorý relativizuje morálku i významy ako vlasť, národ alebo rodina. EÚ vydáva jeden zákaz za druhým a v Amerike vládnu nátlakové skupiny, ktoré po vzore komunistov chcú nielen búrať sochy, ale i zakazovať filmy typu Snehulienka a sedem trpaslíkov.

Na otázku ako sa líši pojem vlastenectva v minulosti a dnes, historik odpovedá: “Vlastenectvo je po stáročia predávaná hodnota. Je to úcta k práci, k obetiam predkom, uctenie ich tradícií… Znamená to byť hrdým na to, čo dokázali naši otcovia a dedovia. Sloboda v konzervatívnom pojatí, má vždy byť spojená s poriadkom a zodpovednosťou. Bez toho prerastá v anarchiu. A to sa podľa môjho názoru teraz deje na Západe… My Česi, Slováci, ale myslím, že i Poliaci a Maďari a východní Nemci sme boli nútení žiť v totalitných systémoch a vďaka tomu sme sa naučili čítať medzi riadkami a manévrovať. Takže sme k niektorým ideologickým klišé vnímavejší než na Západe. Následky všetkého predchádzajúceho, vrátane strašných ľudských obetí, pozná každý, kto chce poznať. Z histórie tiež vieme, že všetky klamstvá tu už boli.“

V dnešnej situácii, kedy sa slovo vlastenec považuje za urážku a mainstream označuje takýchto ľudí ako nacionalistov, ako si môže mladý človek vypestovať lásku k vlasti? pýta sa Security magazin.

Podľa historika je Západ už dlho zhýčkaný materiálnym prebytkom a experimetovanie EÚ s riadením Európy doviedlo Západ až na okraj priepasti.

„Vlastná civilizácia sa relativizuje. Západ sa v 80. a 90. rokoch postupne menil, až sa definitívne premenil v určitý druh socializmu, v ktorom neustále ubúda slobôd. Mnohí predstavitelia odmietajú storočné tradície a náboženstvo. Výsledkom je postupné borenie národných štátov, rozvracanie tradičných rodín a hlavne bezbrehý politický multikulturalizmus. Tento experiment musí nutne skončiť krachom!“

Tieto témy akokoľvek vážne sú však pre historika druhoradé v porovnaní s islamizáciou Európy. “Vnútorne zdegenerovaná rímska civilizácia takisto podľahla menej vyspelým. Preto dnes potrebujeme ochranu našej domácej kultúry. Súčasný import cudzích kultúr nás nijako neobohacuje. Naopak dekadentné sily vyhľadávajú konflikty, ničia, likvidujú, dehonestujú. Usilujú sa evidentne o absolútny chaos. Zákazy, samé zákazy.“

“Začína to nenápadnými eufemizmami ako ušľachtilými motívmi. Keď začneme podkopávať slobodu, ťažko sa potom hľadajú tí, ktorí by slobodu bránili. Možno sa vám to bude zdať absurdné, ale Nemci mi pripadajú ako ovce. Do poslednej chvíle veria svojim vodcom. Keď im začne dochádzať, že niečo nie je v poriadku, tak je nielen neskoro, ale zvyčajne so sebou strhnú ostatné národy,“ pokračuje historik.

Milovník Ameriky a Divokého Západu, má na adresu  bývalého prezidenta Clintona a Obamu tvrdé slová: “Menovaní dokázali neuveriteľné veci. Ich obdivovatelia sa usilujú o ničenie americkej identity, vymazávanie pamäti národa. V Amerike nátlakové skupiny zakazujú filmy ako Intolerancia, Zrodenie národa, Juh proti Severu, dokonca i Snehulienku a sedem trpaslíkov. Ničia sochy južanských vojakov, odstraňujú sochy generála Leeho. Majú našliapnuté i na Thomasa Jeffersona, dokonca i na Krištofa Kolumba. Aké zákazy budú nasledovať nabudúce. Knihy? Prídu potom na rad ľudia? Tí s “nesprávnymi” názormi  alebo”nesprávnou” farbou pleti, tentokrát bielou? Všetko tu už bolo a vždy to pochádzalo od tzv. socialistov.

Jaroslavovi Čvančarovi bola na Slovensku udelená prestížna cena Vojtecha Zamarovského “Za trvalý prínos v oblasti literatúry faktu. Slávnostný akt sa uskutočnil v Skalici, v meste spätom s menami československých parašutistov ako Jaroslav Klemeš a Oldřich Novák. Udelenie ceny si historik a publicita veľmi cení a uvádza ako dôkaz vrelých slovenských a českých kultúrnych vzťahov.

Katarína Hanzlíková