Bývalý významný britský politik upozornil, že USA rozdávajú prevratové karty nie len vo Venezuele. V ohrození je ďalšia Juhoamerická krajina

Caracas 6. februára 2019 (HSP/RT/Foto:SITA/AP-Kirsty Wigglesworth)

Bývalý londýnsky starosta, poslanec britského parlamentu a člen Labouristov Ken Livingstone v komentári pre stanicu RT uvádza k problematike Venezuely, že historické aj súčasné skúsenosti zo Strednej a Latinskej Ameriky ukázali, že sociálny status či úroveň práv v týchto štátoch nie sú skutočnými záujmami režimov, ktoré do krajín dosadili, alebo sa snažia dosadiť Spojené štáty.

Kríza v Strednej Amerike podľa neho naďalej eskaluje. Minulý týždeň venezuelský prezident Maduro zverejnil na Facebooku video, v ktorom varoval, že “vodcovia americkej ríše sa sprisahali a dávajú ruky na venezuelskú ropu – rovnako ako to urobili v Iraku a v Líbyi.”

Maduro dodal, že USA nemôžu obviniť Venezuelu z držania zbraní hromadného ničenia, ako to urobili v prípade Sadáma Husajna v Iraku, ale namiesto toho rozpútavajú falošnú spravodajskú kampaň, ktorá sa snaží ospravedlniť zasahovanie do záležitostí Venezuely, ktorá má najväčšie zásoby ropy na svete.

Maduro varoval: “Ak sa USA pokúšajú o zásah proti nám, skončia horšie ako vo Vietname. Nepodporujeme násilie. Sme mierumilovní pokojní ľudia…  Žiadam, aby bola Venezuela rešpektovaná a žiadam o podporu ľudu USA, aby nevznikol nový Vietnam v Amerike.”

Ken Livingstone na to píše, že zatiaľ čo sa zdá, že vojne sa dá vyhnúť, pravicové vlády Kolumbie a Brazílie by boli pri zvýšení napätia ochotné byť súčasťou koalície vedenej USA proti Madurovi.

“Pre tých z nás, ktorí sú dosť starí na to, aby si pamätali dlhú krvavú vojnu vo Vietname, je alarmujúce, že John Bolton, americký poradca pre národnú bezpečnosť, bol vyfotografovaný s podložkou s nápisom ‘5000 vojakov do Kolumbie’ a tým, že Trump skutočne zvažuje túto možnosť. No 5 000 mužov by nebolo dosť, ak si pamätáme, že invázia do Panamy si vyžiadala 27 000 amerických vojakov.”

Podľa bývalého starostu Londýna je zjavné, že USA podporili organizovanie pouličných protestov s cieľom odstaviť Madoura z prezidentskej kancelárie a ukončiť socialistickú administratívu, ktorú začal Hugo Chávez v roku 1998. “Od momentu čo Juan Guaido oznámil, že je prezidentom Venezuely mu podporu avizovali nielen z USA, ale i z Veľkej Británie, Francúzska, Španielska, Kolumbie, Kanady, Austrálie, Brazílie a Európskeho parlamentu.

“Guaido je jednoznačne bábkou Donalda Trumpa a mohol by sa ľahko stať kľúčovým hráčom pri prevrate, ktorý by zvrhol demokraticky zvolený režim. Minulý týždeň venezuelská viceprezidentka Delcy Rodriguez obvinil Ameriku zo sprisahania a z toho, že chce zvrhnúť prezidenta, aby získala ropné zásoby. Oznámila, že odpoveď na to bude “Yankeeovia, dajte ruky preč z nášho ropného priemyslu.”

Vzhľadom na počet európskych krajín, ktoré nasledovali sprisahanie Trumpa, bolo dobré vidieť, že vedúci predstavitelia Labouristickej strany vrátane predsedu Jeremyho Corbyna dôrazne vystupujú proti výzve na sankcie: “Odporujeme vonkajším zásahom do Venezuely… potrebuje dialóg a prekonanie krízy.”

Nikaragua

“Ale nie je to len o Venezuele,” píše Livingstone. “Koncom decembra Trump podpísal zákon NICA (Nikaragujský zákon o investičných podmienkach). Tento zákon usiluje o využitie vplyvu USA v medzinárodných finančných inštitúciách, ako sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Medziamerická rozvojová banka, aby zabránil poskytovaniu “akejkoľvek pôžičky či finančnej alebo technickej pomoci” vláde v Nikaragui.”

“Samozrejme, to teraz nie je mimoriadne významné, pretože USA sú silným a dominantným hlasom v týchto inštitúciách a hlasom, s ktorým nechcú byť mnohé iné vlády v rozpore. Zákon tiež dáva Trumpovi právomoc uložiť cielené sankcie nikaragujským vládnym činiteľom, bývalým úradníkom alebo osobám “konajúcim v mene” vlády v nikaragujskom hlavnom meste Managua.”

Americký minister zahraničia je poverený, aby do šiestich mesiacov predložil výboru Kongresu správu o tom, či nikaragujská vláda dodržiava celý rad amerických požiadaviek vrátane požiadavky na predčasné voľby. “Požiadavka USA na predčasné voľby je nepríjemná vzhľadom na to, že zvolený prezident Daniel Ortega je teraz v menej ako polovici svojho ústavného volebného obdobia, pričom vyhral posledné prezidentské voľby v roku 2016 so 72 percentami hlasov za účasti okolo 65 percent.”

Prijatím zákona o medzinárodných núdzových hospodárskych právomociach (NICA) si USA tiež pripravujú cestu pre prezidenta Trumpa, aby išiel ešte ďalej tým, že porušil zvrchovanosť Nikaraguy. Právomoci udelené Trumpovi podľa tohto zákona umožňujú blokovať finančné a iné transakcie s aktívami a odmietnuť alebo odobrať víza osobám spriazneným z režimom s prezidentom. Takéto opatrenia predchádzali ďalšie intervencie USA aj v iných krajinách, v ktorých chcú USA vidieť ľavicové vlády zvrhnuté. “Tieto právne predpisy sú jasným porušením medzinárodného práva a Charty Organizácie Spojených národov a Organizácie amerických štátov, ktoré obidve odsúdili takéto činy.”

Nikaragua má v súčasnosti úvery na úrovni 250 miliónov dolárov ročne, z ktorých investuje do vzdelávania, sociálnych programov, elektrifikácie, ciest a ďalších infraštruktúrnych iniciatív. Jedným z projektov, ktoré by mohli byť ohrozené, je projekt Svetovej banky vo výške 60 miliónov dolárov na posilnenie systému zdravotnej starostlivosti. Zákon NICA bude zásahom do toho, čo bolo dosiahnuté v rámci programu na zníženie chudoby v Sandiniste, podľa ktorého sa miera chudoby v krajine znížila z 45,8% v roku 2005 na 24,9% v roku 2016. “Tieto sankcie zasiahnu najchudobnejších a jedno či podporujú súčasnú vládu, alebo nie. Trump očividne dúfa, že vyvolá povstanie, ktoré napokon zvrhne vládu.”

História v regióne a inde ukazuje, že sankcie USA zhoršujú rozdelenie krajiny a nie pomáhajú presúvať krajiny vpred. Z tohto dôvodu bol zákon NICA protizákonný širokou škálou hlasov vrátane obchodných a odborových zväzov v Nikarague. Skutočnosťou je, že zákon NICA nemá nič spoločné s ľudskými právami, demokraciou alebo zásadami právneho štátu. Je to len o americkom záujme o ekonomickú účasť v každej krajine.

Kuba

Cieľom zákona je pomôcť administratíve Trumpa dosiahnuť zmenu režimu, a to nielen v Nikarague, ale tiež vo Venezuele a na Kube. Vyhlásenia poradcu pre národnú bezpečnosť Bieleho domu Johna Boltona a ministra zahraničných vecí Mika Pompea to objasňujú.

1. novembra 2018 Bolton odsúdil Nikaraguu, Kubu a Venezuelu ako “trojku tyranie” a povedal, že sa teší na monitorovanie ich vlády.

“Faktom však je, že vláda v Trumpa ide proti medzinárodnému právu, keď rozhoduje, kto by mal vládnuť inej krajiny. Historické a súčasné skúsenosti v Strednej a Latinskej Amerike nám ukazujú, že spoločenský pokrok a ľudské práva nie sú veci, ktoré naozaj zaujímajú režimi dosadené USA.”

Podľa Livingstone tu je široká škála názorov na najnovší vývoj v Nikarague v rámci ľavicových politikov v medzinárodnom meradle, avšak bez ohľadu na to, aké sú názory, sankcie Trumpa, ktoré poškodia životnú úroveň obyčajných ľudí, by nemali byť odpoveďou.

Už takmer tridsať rokov OSN každoročne hlasuje, vyzvala USA, aby zrušili svoje sankcie voči Kube. Každý rok sa proti tomuto návrhu postaví iba USA a Izrael.

“Kuba poukázala na to, že v poslednom roku tieto sankcie stáli ekonomiku 4,3 miliardy dolárov. Pre malú krajinu je to veľmi škodlivé a je načase, aby sa svet postavil proti tejto novej forme imperializmu.”