Zdôrazňuje, že podobné chýry šíria Demokrati, ktorí sa nevedia zmieriť s prehrou v prezidentských voľbách, a zástupcovia vojensko-priemyselného komplexu, ktorí sú tesne spojení s Demokratmi. „Ruské tajné služby mohli mať záujem na porážke Hillary Clintonovej, pretože v nej videli hrozbu pre Kremeľ, ale je nepravdepodobné, že by robili niečo, čo nerobia ostatné rozviedky v iných krajinách. Dnes Washington trpí chorobnou paranojou, špionomániou a pocitom zrady, čo pripomína vrchol éry mccarthyizmu v 50. rokoch, keď Amerika blúznila „červenou hrozbou“, domnieva sa Alain Rodier.

„Dnes Demokrati, ktorí sa stále nemôžu zmieriť s porážkou v prezidentských voľbách v r.  2016, obviňujú súčasného prezidenta Donalda Trumpa zo spolupráce s ruskými tajnými službami. Po výhre Trumpa Demokrati ešte zúrivejšie začali hovoriť takmer o zrade, ale najzaujímavejšie je, že stále neexistuje dôkaz, ktorý by podporoval tak silné obvinenia,“ pripomína autor článku a poukazuje na to, že je to bežný jav v ostatných rokoch: vo všetkých krajinách strana, ktorá prehrá voľby, obviňuje víťaza zo všetkých hriechov a hľadá za tým zradu a vplyv zvonka.

Poukazuje na to, že realita v Spojených štátoch je oveľa prozaickejšia: „Neokonzervativci s ich vojensko-priemyselnou lobby, ktorej členovia bojujú o svoje obrovské zisky, ako aj špeciálne služby, sa obávali, že ich výsady budú ukrátené, cítili, že víťazstvo Donalda Trumpa je ohrozením ich záujmov. Veď v priebehu svojej predvolebnej kampane republikánsky kandidát opakovane uviedol, že pod jeho vedením sa Amerika prestane zapájať do márnych vojenských konfliktov a zredukuje zbraňové programy,“ podčiarkol Alain Rodier.

„Nahliadneme do histórie. Do očí bije skutočnosť, že po rozpade Sovietskeho zväzu Západ stratil hlavného nepriateľa, čo USA ľutovali, pretože toho nepriateľa potrebovali. Ale našli sa aj iné spôsoby: neokonzervativci využili nepokoje v Strednej Európe, aby rozšírili vplyv Washingtonu v regióne. Práve vtedy zaviedli takzvaný „triumf mäkkej sily“, ktorý však je  často sprevádzaný nie príliš mäkkým bombardovaním,“ sarkasticky pripomína autor.

„Na druhej strane, tí istí neokonzervativci, aj keď nestali pri vzniku arabských revolúcií, veľmi ochotne prispeli k uchopeniu moci skupinami, ktoré vyhovovali Washingtonu. To všetko sa konalo pod rúškom „demokracie“ – „nového „náboženstva“, ktoré odôvodňuje moderné „križiacke výpravy“. USA chceli uspieť na Strednom východe a opakovane sa opierali o také organizácie, ako „Moslimské bratstvo“, a snažili sa nevšímať si ich snahy o zavedenie kalifátu a vlády šaríe,“ prízvukuje.

„Po návrate do Európy veľkým úspechom neokonzervativcov bolo zavedenie systémov protiraketovej obrany v celom regiónu – údajne na ochranu proti iránskym jadrovým zbraniam. Avšak v EU z nejakého dôvodu nevnímali skutočnosť, že „štít“ nechráni európske krajiny, ale je namierený proti Rusku. Ale americké intervencie na Strednom východe vyvolávali frustrácie vo Washingtonu, pretože revolúcie, po ktorých boli zosadení diktátori, zapríčiňovali chaos. A nečakane sa objavil „Islamský štát“. Takže niektorí vodcovia, ako napríklad, Asad alebo Abdul Fattah al-Sisi sa nesklonili a odmietli nasledovať americkú líniu,“ vysvetľuje francúzsky expert.

„A samozrejme, sa „ruskému medveďovi“ podarilo zhromaždiť sily a tiež prestal reagovať na „stratégiu vplyvu“ Washingtonu, ba naopak išiel do protiofenzívy. Preto sa dnes v Bielorusku, Gruzínsku a na Ukrajine Spojeným štátom nepodarilo pokročiť vo svojej politike. Práve vtedy začali neokonzervativci prezentovať Vladimíra Putina ako skutočného „diabla“. Vodca Ruska bol veľmi vhodným cieľom, aby ho obvinili zo všetkých hriechov,“ uvádza Alain Rodier.

Píše, že Rusku mohla vyhovovať prehra Clintonovej, ale Kremeľ neurobil nič také, čo nerobia ostatné vlády vo svete: „V skutočnosti ruské tajné služby išli do ofenzívy, keď boli ohrozené záujmy Moskvy. Vladimír Putin vie, že rozviedkou, dezinformáciami, korupciou a ďalšími účinnými spôsobmi sa dajú dosiahnuť hmatateľné výsledky bez jediného výstrelu a nakoniec aj s nižšími nákladmi,“ prízvukuje bývalý zamestnanec spravodajských služieb.

„Možno mnohých to bude šokovať, ale tento prístup je absolútne normálny a používajú ho vo všetkých krajinách. Samotná podstata spravodajských služieb spočíva v hájení záujmov štátu v zahraničí. Áno, niekedy to môžu byť veľmi tvrdé akcie, ako v prípade niektorých operácií za účelom likvidácie, ktoré schválil prezident Barack Obama. Dnes sa však žiadna krajina nemôže zaobísť bez týchto služieb, čo dokazuje ich dôležitosť pre prosperitu krajiny,“ tvrdí.

Poukazuje na to, že odborníci rozviedok mnohých štátov sveta upozorňujú na zvýšenie napätie vo svete, a na to, že USA sa nechcú vzdať pozície svetového lídra a svetového žandára. „Amerika by mala prestať hrať tragikomédie, ktorými je v súčasnosti zaneprázdnená, a ktoré majú, zdá sa, negatívny dopad na jej pohľad na vonkajší svet. Je čas sa znovu vrátiť k realite a robiť veci, ktoré by mala robiť a vytvoriť vo svete skutočnú demokraciu,“ uzatvára svoj komentár v Atlantico bývalý dôstojník francúzskej spravodajskej služby Alain Rodier.

Eugen Rusnák