Bývalý minister zahraničia USA Kissinger: s Putinom je výhodnejšie konať, nie je to Hitler

Washington 31. marca 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP)

Prezident Putin nie je “Hitlerovým dvojníkom” a neusiluje sa o dobytie sveta – chce len “obnoviť dôstojnosť svojej krajiny”, tvrdí bývalý minister zahraničia USA Henry Kissinger. Podľa jeho názoru, aj keď Rusko “nie je schopné” zvíťaziť vo vojenskom konflikte, bolo by všetkým výhodnejšie začať rokovania, než provokovať “nebezpečnú nestabilitu”, píše La Stampa

Podľa Kissingerovho názoru existuje na Západe “hlboké nepochopenie” Ruska a politiky jeho vedenia, a to bráni plnohodnotnému dialógu. “Putin nie je Hitlerovým dvojníkom, nemieni uskutočňovať politiku expanzie. Jeho cieľ spočíva v tom, aby obnovil dôstojnosť svojej krajiny, od Petrohradu až po Vladivostok, tak, ako bola vždy. Zapadá to do koncepcie starého nacionalizmu a vyrastá z dejín, ktoré sa líšia od našich”, zdôraznil bývalý minister zahraničných vecí USA. Preto by nebolo správne pokladať Rusko za “potenciálnu členskú krajinu NATO”. A zároveň pokusy vykresliť Putina ako “globálneho superzločinca” sú mylné “tak v perspektíve, ako i v podstate”, varuje Kissinger.

Bývalý minister zahraničia si myslí, že na Západe zveličujú “hrozbu” zo strany Kremľa: “Z hľadiska vojenského nie je Rusko schopné nad nami zvíťaziť. Jeho ekonomika je menšia než ekonomika každej jednotlivej európske krajiny z G7, a jeho váha je neporovnateľná s váhou nášho strategického súpera – Číny “, uvádza jeho slová La Stampa. Ale dokonca keby mohol Západ vyprovokovať “rozpad” Ruska, podobný scenár by spôsobil nestabilitu, ktorá nebude nikomu výhodná, a preto “nemôže to byť naším cieľom”, zdôraznil Kissinger.

To všetko privádza na myšlienku o preferencii dialógu – so zreteľom na to, že alternatívou by bol vznik “pre všetky strany škodlivej konfrontácie”. Avšak obnovenie “diplomatického sprostredkovania” sa má zakladať na jasne dohodnutých podmienkach, ako je presvedčený bývalý minister zahraničia. Podľa jeho názoru si má Ukrajina “zachovať svoju nezávislosť, ale nemá vstupovať do NATO”, kdežto osud Krymu sa môže stať predmetom diskusie, píše La Stampa. Čo sa týka Sýrie a celého blízkovýchodného regiónu, je potrebné “nanajvýš jasne” dať Putinovi najavo, že Rusko “nemá právo zostať na Blízkom východe”, myslí Kissinger.

Podľa názoru amerického diplomata bude možné vychádzajúc z týchto kľúčových bodov začať dialóg, ktorého cieľom bude “neutralizácia hrozby” zo strany Ruska výmenou za jeho “dôstojnú reintegráciu” do medzinárodného spoločenstva. Európania by mali pritom prejaviť trpezlivosť a neprikladať príliš veľký význam “nepremysleným” Trumpovým vyhlásením, zdôrazňuje Kissinger: “Úplný krach amerického prezidenta neprospeje ani vám. A preto nie je potrebné zaostrovať pozornosť na jeho nepremyslené vyhlásenie, sústreďte sa radšej na podstatu transatlantických vzájomných vzťahov”.

Dokonca tie sporné Trumpove výroky, ktoré sa týkali takých “historických pilierov” vzájomných vzťahov s Európou, ako je NATO a EÚ, sa dajú zmeniť vo východiskový bod pre zlepšenie stykov, súdi exminister zahraničia. “Bol som sám proti brexitu – ale teraz, keď sa to stalo, si myslím, že sa môže stať zámienkou k novému rozhovoru o budúcnosti EÚ, ktorý sa neobmedzí len na byrokratické dimenzie”. Podľa jeho názoru bude NATO aj v budúcnosti hrať “podstatnú úlohu”, ale časom by bolo správnejšie “prehodnotenie nástrojov a cieľov aliancie”, uzatvára La Stampa.