Môj profil 
Predplatné
„Problém by bol, keby sme sa nevedeli dohodnúť a parlament by nezvolil 18 kandidátov. Pretože viacerí odborníci hovoria, že prezident môže vybrať deviatich z 18 navrhnutých. Niektorí zas hovoria, že môže vybrať z menšieho počtu. Napríklad z dvanástich môže vybrať šesť. Môže to vyvolať napätie a to nie je dobre. Počkajme, kto všetko sa prihlási ako kandidát,“ povedal Bugár, ktorý je skeptický, či sa NR SR podarí zvoliť potrebných 18 kandidátov.
Ďalšími kľúčovými udalosťami roka budú podľa Bugára prezidentské voľby a voľby do europarlamentu. „Niektorí kandidáti v nich budú chcieť postrašiť migrantmi a Sorosom. Môže sa to pretransformovať do napätia, čo pre Slovensko nebude dobre,“ vyhlásil. Bugár sa obáva, že toto napätie nemusí spoločnosť zvládnuť a ťažiť budú z neho extrémisti.
Bugár potrebuje relevantné informácie z ministerstva školstva o prideľovaní eurofondov
Predseda strany Most-Híd Béla Bugár potrebuje dostať relevantné informácie z ministerstva školstva o prideľovaní eurofondov. Momentálne má informácie len z médií. Reagoval tak dnes na otázku novinárov, čo hovorí na medializované informácie o podivných prideľovaniach eurofondov na rezorte školstva. „Nedá sa vylúčiť ani zvolanie školského výboru. Aj za nás sú tam dvaja poslanci. Určite dostanú otázku, že čo hovoria na túto problematiku, ako členovia školského výboru. My musíme zozbierať informácie, aby sme vedeli tlmočiť názor strany,” vysvetlil Bugár. Podľa neho bude počas budúceho týždňa koaličná rada, na ktorej by sa táto téma mala rozoberať.
Ministerstvo školstva pridelilo vyše 33,4 milióna eur 30 firmám na projekty v oblasti výskumu a vývoja. Medzi úspešnými žiadateľmi však sú aj firmy, ktoré mali nulové tržby, nevenujú sa výskumu, sídlia v obytnom či rodinnom dome, prípadne nemajú funkčnú webstránku. Vo štvrtok na to upozornil poslanec NR SR a tímlíder strany Sloboda a Solidarita pre školstvo Branislav Gröhling.
Rezort školstva zverejnil 18. decembra 2018 zmluvy za 33,4 milióna eur, ktorými ministerka školstva Martina Lubyová pridelila 30 firmám dotácie zo štátneho rozpočtu na výskum a vývoj. Gröhling poukazuje na to, že pozadie viacerých úspešných firiem vyvoláva pochybnosti, ako boli žiadosti o dotáciu vyhodnotené. „Pri piatich firmách sme nenašli žiadne informácie o tom, že by sa venovali výskumu. Zvíťazili tiež firmy, ktoré pôsobia v úplne iných odvetviach, než sú výskum a vývoj. Minimálne sedem firiem nie je zapísaných v Registri partnerov verejného sektora, no podľa zákona tam musia byť, pretože poberajú dotáciu vyššiu ako 250-tisíc eur,“ vysvetlil Gröhling. Podľa neho by malo ministerstvo vysvetliť, ako boli žiadosti vyhodnotené a prečo vyhrali tieto firmy.
Podľa ministerstva školstva poskytovanie dotácií v rámci schémy Stimuly pre výskum a vývoj sú plne regulované zákonom o stimuloch pre výskum a vývoj. Všetky podmienky stanovené uvedeným zákonom boli plne dodržané. „Podmienky, ktoré uvádza poslanec Gröhling, nie sú v zákone o stimuloch stanovené a mohli by viesť k diskriminácii začínajúcich domácich startupov a spin-offov založených na inováciách,“ uviedla ministerka školstva Martina Lubyová.
Bugár: Opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby nie je dobrý návrh
Opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby nie je podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára dobrým návrhom. Ako povedal dnes novinárom, povinná vojenská služba je rovnica, pri ktorej je až príliš veľa neznámych. Bugár sa zároveň domnieva, že v prípade opätovného zavedenia vojenčiny by bolo potrebné dobudovať infraštruktúru a zároveň vyčleniť profesionálnych vojakov, ktorí by cvičili brancov. “Podľa mňa tento návrh nie je premyslený a preto ho nepodporíme,” povedal Bugár.
Tému povinnej vojenčiny otvoril predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Diskusiu pripustil aj minister obrany Peter Gajdoš (SNS) a tiež premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Podľa Pellegriniho by to mohlo byť jedným z riešení prípravy Slovenskej republiky na možné krízové situácie. Podľa jeho slov však ide o náročnú tému, ktorá vyžaduje celospoločenskú a politickú zhodu.
Zatiaľ nie sú známe podrobnosti návrhu národniarov. V súčasnosti chýba v Ozbrojených silách SR viac ako štyritisíc profesionálnych vojakov.
Bugár: Strana je ochotná rokovať o znižovaní daní pre najmenej zarábajúcich ľudí
O znižovaní daní pre ľudí s najnižšími mzdami, o ktorom už hovoril predseda vlády Peter Pelegrini, je koaličná strana Most-Híd ochotná rokovať. Jej predseda Béla Bugár však upozorňuje, že najprv by sa malo o znižovaní daní hovoriť na Koaličnej rade. „Nie je to dobré, keď najprv niečo povie médiám a potom sa snaží presvedčiť koaličných partnerov, lebo to môže vyvolať takú reakciu, že sa budeme prebiehať, že kto čo navrhne. To nie je dobré, lebo rozpočet je taký aký je, je odsúhlasený a nemáme na to, aby sme takým spôsobom pustili ďalšie stámilióny,“ povedal na stretnutí s novinármi Bugár s tým, že je o znižovaní daní pre ľudí s najnižšími príjmami pripravený hovoriť.
Predseda vlády Peter Pellegrini v stredu na tlačovej besede uviedol, že chce v koalícii otvoriť diskusiu na tému daňového zaťaženia nízkopríjmových skupín. Bližšie podrobnosti k tomuto zámeru neuviedol, pripustil však, že by sa to mohlo týkať už príjmov za rok 2019. “Môžem avizovať, že určite v tomto roku budeme viesť vážnu diskusiu s koaličnými partnermi o možnosti zníženia daňového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. To znamená, aby sme ľuďom, ktorí zarábajú naozaj tie najnižšie mzdy na Slovensku, ponechali v peňaženkách viac peňazí,” povedal premiér.
Spolu s ministrom financií Petrom Kažimírom rovnako na rok 2019 avizujú aj kompletné nové znenie zákona o dani z príjmov, ktorý v posledných rokoch prešiel radom rôznorodých noviel. “Očakávam, že podnikateľská verejnosť by tam privítala v určitých segmentoch výrazné zjednodušenie celého daňového systému. Aby ten text bol jednoduchý, prehľadnejší, štandardnejší a neobsahoval obrovské množstvo výnimiek,” uviedol Pellegrini.
Prípravy na obnovu zákona o dani z príjmov potvrdil aj minister financií Peter Kažimír. Ľudia z jeho rezortu majú v najbližších mesiacoch zbierať od odbornej verejnosti podnety na prípadné zmeny. “Je plán, aby takýto návrh po tom, čo by ho schválili aj koaličné strany, sme predložili niekedy na konci mája, júna na ďalší legislatívny proces na vládu a potom do Národnej rady,” povedal minister.
.JPG)
