Týka sa to aj problémov menšín, ktoré sa v dnešnej atmosfére relatívne nízkeho napätia medzi menšinami a majoritou dajú podľa Bugára riešiť efektívnejšie ako v priebehu predchádzajúcich dvoch desaťročí. „Je to paradoxné, lebo každý by predpokladal, že asi najväčšou prekážkou presadenia menšinových vecí bude práve koalícia Smer-SD, SNS, Most-Híd. Ale nie je to tak,“ povedal.

„Všetci sa držia toho, čo je v programovom vyhlásení vlády. Preto sa nám podarilo presadiť veci, ktoré sme v minulosti chceli, napríklad fond na podporu kultúry menšín,“ dodal Bugár. O rozdelení prostriedkov fondu podľa neho rozhodujú zástupcovia samotných menšín a ministerstvo kultúry len kontroluje, či boli využité účelne a efektívne.

„Mali sme problémy s menšinovými školami, najmä málotriedkami. Prešlo to práve v tejto vláde. Ak nechceme, aby sa mladí ľudia odsťahovali z dedín, musíme zabezpečiť základné veci. Aby šesťročné deti nemuseli hneď 20–30 kilometrov cestovať. A ak už je detí naozaj len minimálny počet, môžeme zabezpečiť napríklad školské autobusy. To pomáha každej obci, nielen menšinovým,“ zdôraznil predseda Mosta–Híd.

Na železničných staniciach v oblastiach s menšinovým obyvateľstvom pribudli dvojjazyčné tabule a tie v obciach sa budú podľa novej vyhlášky rezortu vnútra meniť tak, že nápisy v menšinovom jazyku budú rovnako veľké ako tie v štátnom. Rozdiel bude v tom, že spodná, menšinová tabuľa, bude v modrom rámiku.

V tomto prípade sa ale ohradil podpredseda SNS Anton Hrnko, aj Juraj Blanár zo Smeru-SD. „Chápem aj to, že niektorí koaliční partneri majú poslancov z prostredia, kde sa hneď zdvihne obočie. To sa snažíme vysvetliť, emócie sú niekedy väčšie, ale záleží na tom, či ich vieme upokojiť,“ reagoval Bugár.

Napríklad v prípade spájania obcí, kde jedna z nich má menšinové obyvateľstvo, sa bude brať do úvahy aj tento faktor. Podľa Bugára týchto prípadov nebude veľa a väčšina z nich sa bude zrejme týkať rusínskej menšiny.

Bugár opäť pripomenul, že množstvo obyvateľov maďarskej národnosti klesá. Spôsobujú to aj objektívne faktory, ako je “odliv mozgov” vysokoškolákov do Maďarska či celkový demografický trend. Preto Most–Híd podľa neho podporuje celoslovenské opatrenia na podporu vyššej pôrodnosti. „Kedysi sa hovorilo, že treba mať tri deti, teraz stačí jedno a aj to vo vyššom veku. Preto treba pomáhať mladým rodinám, aj finančne. Aby sa im oplatilo aj kvôli peniazom, ale nielen kvôli tomu, mať aj druhé a tretie dieťa,“ zdôraznil.

Agentúra TASR spustila servis aj v maďarskom jazyku, čo bude mať podľa Bugára mimoriadny význam pre obce a médiá, ktoré na južnom Slovensku publikujú po maďarsky. Doteraz totiž mohli správy v maďarskom jazyku preberať len priamo z Maďarska. Tie však niekedy bývajú skreslené. Podľa Bugára sa napríklad stalo, že boli výsledky Mosta–Híd, ako napríklad železničné tabule alebo fond na podporu kultúry menšín, pripisované SMK.

„Miera dezinformácie je až taká veľká, akoby sme nevládli my, ale náš opozičný partner na južnom Slovensku,“ poznamenal Bugár. Druhá vec je, že množstvo lokálnych alebo regionálnych správ má význam pre médiá, ktoré píšu na Slovensku v maďarskom jazyku, ale pre médiá z Maďarska zaujímavé nie sú. A práve tie by si mohli hľadať v novom agentúrnom servise.

Na margo relatívne nízkeho napätia medzi majoritou a menšinami Bugár poznamenal, že k nemu prispeli aktuálne dobré vzťahy s Maďarskom aj atmosféra v spoločnosti. „Od tej doby, čo sme vo vláde, menšinové napätie kleslo. Keď som sa v roku 1998 stal po prvý raz podpredsedom Národnej rady, aká vlna odporu sa zdvihla. Dokonca prišli vyhrážky.

Dnes sa už nikto nepozastavuje nad tým, keď je člen vlády maďarskej národnosti.

Prípadne inej, štátneho tajomníka máme Rusína. Atmosféra sa mení, ale bez toho, aby k tomu neprispela vláda, sa to nedá,“ tvrdí Bugár.

„Pán premiér Fico s pánom premiérom Orbánom majú veľmi dobrý vzťah. A čo by mohlo tieto dva susedné štáty rozdeľovať, tak to radšej ani neotvárajú. Čo je niekedy na škodu toho, že by sme vedeli vyriešiť aj niektoré citlivé otázky,“ dodal na margo vzťahov s južným susedom Bugár.

Jedna zo zmien, ktoré Most–Híd v tomto volebnom období podporil, bola zmena dvojkolovej voľby predsedov VÚC na jednokolovú. To teoreticky otvára možnosť, že by sa v niektorom z krajov mohol stať predsedom aj menšinový kandidát. V aktuálnych voľbách však napriek tomu ani jeden neuspel.

„Nevznikla dohoda. Či už v Trnave, alebo aj inde, nevznikla dohoda medzi SMK a nami. Teda nebol iba jeden kandidát maďarskej národnosti,“ poznamenal Bugár. Zároveň pripomenul, že Most–Híd podporil v dvoch prípadoch kandidátov slovenskej národnosti, konkrétne v Trenčíne a Nitre a obaja uspeli. „Ak ide aktuálny župan do ďalšieho volebného obdobia a má výsledky, tak je vo výhode,“ poznamenal na margo Jaroslava Bašku a Milana Belicu Bugár.

Most–Híd už podľa neho diskutuje aj o prezidentských kandidátoch. „Zatiaľ to vyzerá tak, že každá vládna strana bude mať vlastného kandidáta. A to ani nie je zlé. Môžete tak pozitívne pozdvihnúť aj vnímanie politickej strany. Nie je dobré, aby boli kandidáti iba do počtu a som presvedčený, že kandidát by mal ľudí skôr spájať ako rozdeľovať. Druhá vec, musí mať skúsenosti z verejného a politického života. A musí osloviť voličov buď cez svoj osobný príbeh alebo vyžarovanie,“ povedal.

„Na poslednej Republikovej rade sme hovorili aj na túto tému, vyzval som našich, aby nad tým rozmýšľali. Robíme si aj vnútorný prieskum, aby sme našli kandidáta, ktorý môže, ale aj nemusí byť stranícky. Budeme o tom hovoriť aj na Republikovej rade a v júni máme snem, ktorý by to mal potvrdiť,“ uzavrel Bugár.