Štefan Horvát predstavil svoju kandidatúru: „Koalícia – to je slovo, ktoré je v názve politického subjektu, ktorý ma nominoval, a je to aj slovo, ktoré ma inšpirovalo ku kandidatúre. To je totiž to, čoho je vo všeobecnosti nedostatok nielen vo veľkej politike, ale aj v samospráve na celom Slovensku. Práve koaličný potenciál dáva v konečnom dôsledku politike možnosť, aby nebola len o hádaní sa, ale aby bola výkonná a dala občanovi to, čo potrebuje – veci, ktoré sa ho bezprostredne týkajú.

Košice vždy mali a aj dnes majú množstvo výrazných osobností a zaslúžia si samosprávu, ktorá bude zárukou možnej spolupráce týchto osobností, ľudí, ktorí majú záujem vychádzať v ústrety občanovi a vytvoriť niečo jedinečné. To je mojou ambíciou: vytvoriť takúto samosprávu, ktorá by nestratila spojenie s obyčajnými ľuďmi, ako sme svedkami nielen v Košiciach, ale aj v mnohých iných mestách a obciach. Občania sú často rukojemníkmi svojich politikov a nedostávajú ani to, čo by od štátu mali dostať.

Košice na to doplatili, v ostatných rokoch sme svedkami značnej nespokojnosti občanov. Do komunálnych volieb ide až trinásť kandidátov z rôznych koncov politického spektra, väčšinou však vyjadrujúcich nespokojnosť – buď aktivistov, alebo ľudí z radov politických subjektov, ktoré nemajú žiadne zázemie na celoslovenskej úrovni. Takýto ambiciózny projekt, spojenie energie takýchto ľudí do samosprávy, ktorá by mohla byť vzorom pre celé Slovensko, to je základným pilierom môjho programového vyhlásenia.

Chcel by som nadviazať na osobnosti, ktoré tu už pôsobili v minulosti, a vďaka ktorým Košice právom sú metropolou. Treba spomenúť aj železiarne, ktoré k rozvoju mesta obrovskou mierou prispeli. Ale je to aj o histórii, ktorá za primátorovania pána Schustera vyšla do popredia a mesto získalo jedinečnú tvár, ktorú dnes každý obdivuje – keď sa povie Košice, každý povie: Hlavná. To sú všetko záväzky, na ktoré by som chcel svojím programom nadviazať a odstrániť nedôveru Košičanov k samospráve.

Chcem zdôrazniť, že len súdržnosť a žičlivosť treba dopriať Košiciam, aby boli na prvom mieste Košičanov a hrdo zastávali svoje dôležité miesto pri budovaní silného a stabilného Slovenska v duchu národných, kresťanských, sociálnych, ale aj profesných hodnôt. Aby stredná trieda nabrala druhý dych, to je mojím cieľom.

Pokiaľ ide o moju osobu: s politikou mám dlhoročné skúsenosti, a preto sa považujem za skúseného a zodpovedného kandidáta. Myslím si, že Košičania ma poznajú, pôsobil som ako riaditeľ nemocnice napríklad počas obdobia primátora Schustera. Nemocnica, najväčšia v meste, zabezpečovala vtedy množstvo mimoriadnych situácií. Málokto si uvedomuje, že taká veľká nemocnica, so svojím objemom ekonomickým, právnym, sociálnym, sociologickým, predstavuje vlastne analógiu k mestu. Takže keď si niekto položí otázku prečo voliť práve mňa, tak sa nazdávam, že tieto skúsenosti dávajú predpoklad, že by som mohol Košice vyviesť zo súčasného, nie príliš priaznivého vývoja v poslednom období.

Súčasnú situáciu v meste dokumentuje napríklad aj nezáujem o šport. Kedysi boli v Košiciach dve futbalové mužstvá v prvej československej lige, dnes v tej slovenskej nemáme ani jedno, ba dokonca ani štadión. A to nehovorím o basketbale, či o iných športoch. Ale nejde len o ten vrcholový šport – treba vrátiť šport deťom. Deti na školách by mali mať svojich trénerov, aby mali podmienky pre rast. Mesto kultúry, ktoré nemá mestské scény, mestské divadlá? Bratislave sa podarilo dostať sídlisko Petržalku zo situácie, keď bola len nocľahárňou, dnes sú tam dve nemocnice a ďalšie možnosti zdravotného a sociálneho zabezpečenia, aspoň akého-takého. Ale košické mestské časti s tridsaťtisícovým obyvateľstvom, ktorí tam majú stabilné bývanie – to nie sú iba dočasní nájomcovia, sú tam aj seniori, ktorí sú odkázaní na pomoc druhých – tieto sídliská nemajú žiadnu infraštruktúru. Takže záväzkov voči občanovi máme obrovské množstvo.

Považujem za veľkú dôveru zo strany Národnej koalície, že môžem kandidovať v jej mene a chcem sľúbiť len to, čo dokážem splniť, a splniť to, čo sľúbim.“

Hlavné správy: „Ako vidíte perspektívu vzťahu železiarní s mestom na najbližšie roky?“

Horvát: „Samospráva má určité možnosti z hľadiska politického, spoločenského, odborného ovplyvňovať situáciu v gigante ako je oceliarsky podnik. V Košiciach to vždy tak bolo a tak by to aj malo byť. V pozícii primátora, ktorý aj vďaka Národnej koalícii má za sebou odborníkov v oblasti financií, ekonomiky, priemyslu, či obchodu, voči ktorým nikto nemôže po odbornej stránke nič namietať, pretože za nich hovorí kvalitná práca z minulosti, by som v tomto smere chcel byť aktívny. Na základe mojich dlhoročných skúseností s prácou s ľuďmi, mám sa na koho spoľahnúť, poznám v Košiciach mnoho kvalitných ľudí, ktorí sa ku mne vždy hlásili a mám s nimi úzke kontakty. To je určitý ľudský kapitál, ktorý bude potrebný pre rozvíjanie vzťahov s oceliarskym podnikom.

Železiarne sú v súčasnosti akciovou spoločnosťou, my si vážime spoluprácu so súčasným mamažmentom, ale určite sa budeme snažiť to dostať ešte na vyššiu úroveň a podporiť, pretože železiarne znamenajú veľa aj pre celé Slovensko, nielen pre Košice.

Druhá vec je, že z pozície primátora vidím určitú možnosť ponúknuť Košičanom, ale aj zamestnancom i majiteľom U. S. Steel, a vlastne všetkým, lebo tam je úzko naviazaných aj veľa rôznych dodávateľských firiem, ktoré sú nevyhnutnými účastníkmi hľadania spoločne výhodných riešení, aby obraz tohto gigantu dominoval aj mestskej kultúre a spoločenskej informácii. Aby sme už na školách, ktoré sú priamo v správe mesta, ale aj pri odbornom vzdelávaní, vedeli presadzovať záujem o určitý druh profesií. Hovorí sa o tom dnes dosť veľa, máme úzku spoluprácu napríklad v automobilovom priemysle.

Inou vecou je rozvoj vedeckotechnického potenciálu. Košice sú univerzitným centrom s Technickou univerzitou a Univerzitou P. J. Šafárika a s obrovskou základňou v IT segmente, reprezentovanom firmami, ktoré tiež majú živý záujem vstupovať do diania v meste, a toto všetko vytvára veľmi dobrý podporný mechanizmus pre fungovanie takého kolosu ako sú Košice. Treba vytvárať aj spoločenský život pre zamestnancov, zatraktívniť Košice pre nich, aby si mali kam ísť po práci oddýchnuť, aby vedeli relaxovať. Aby cítili, že ich život nemá byť len o práci, ale je aj o niečom inom.

Železiarne sú srdcom mesta a za to musíme byť vďační predchádzajúcim generáciám, že z 50-tisícového mesta sa stalo štvrťmiliónové. To je záväzok, ktorý treba realizovať v komunálnej politike, na občianskej úrovni, pretože práve nerozvíjaním tých rôznych spoločenských a občianskych aktivít sa stráca záujem ľudí aj o prácu. A železiarne budú vždy potrebovať kvalitných a kvalifikovaných ľudí.“

Ivan Lehotský