Brusel chce financovať európsku obranu. Otázkou ostáva ako?

Lídri hlavných európskych členských štátov NATO sa v pondelok 3. februára stretli na neformálnom summite v Bruseli, aby prediskutovali potrebu posilniť obranné kapacity kontinentu. Stretnutie slúžilo na posilnenie investičnej politiky v európskom vojenskom priemysle a zníženie závislosti od vonkajších bezpečnostných záruk. Slovensko zastupoval premiér Robert Fico.

Križovatka

Európska obrana sa nachádza na križovatke, keďže Európska únia pripravuje bezprecedentný investičný tlak na posilnenie svojej vojenskej infraštruktúry.

„Pandémia COVID-19 a ruská agresia na Ukrajine boli momentom prebudenia,“ vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron a pokračoval vo svojom úsilí postaviť sa do pozície lídra kontinentu vzhľadom na nedostatok iniciatívy zo strany nemeckého kancelára Olafa Scholza.

„Vyhlásenia novej americkej administratívy tlačia Európanov k väčšej jednote a väčšej aktivite pri reagovaní na potreby kolektívnej bezpečnosti,“ poznamenal.

Macron zdôraznil, že posilnenie európskeho obranného priemyslu a uprednostňovanie nákupu zbraní európskej výroby sú základnými krokmi na dosiahnutie strategickej autonómie – čo bolo jedným z hlavných pilierov španielskeho predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roka 2023.

Zasadnutie, na ktorom sa zúčastnili najvyšší predstavitelia štátov EÚ, generálny tajomník NATO Mark Rutte a britský premiér Keir Starmer, sa sústredilo na nevyhnutnosť zvýšiť výdavky na obranu a zároveň zabezpečiť mechanizmy financovania, ktoré by ďalej nezaťažovali už aj tak krehké verejné financie Európy.

EÚ odhaduje, že potrebuje v nadchádzajúcich desaťročiach investovať 500 miliárd eur na posilnenie svojej obrany a naštartovanie obranného priemyslu. Úloha je o to zložitejšia, keďže USA požaduje, aby spojenci NATO zvýšili svoje vojenské výdavky na 5 % HDP. 5% je oveľa viac, ako v súčasnosti dosahuje ktorýkoľvek členský štát. Tri krajiny s najvyššími výdavkami na obranu v pomere k HDP sú Poľsko (4,12 %), Estónsko (3,43 %) a Spojené štáty (3,38 %).

V rozhovore pre denník Bild v sobotu 1. februára generálny tajomník NATO Mark Rutte varoval európskych lídrov: „Musíme sa pripraviť na vojnu, ak jej chceme zabrániť.“ Zdôraznil tým potrebu významných investícií do vojenskej pripravenosti. Konkrétne vyzval Nemecko, aby rozšírilo svoj obranný priemysel a zvýšilo svoje príspevky k bezpečnostnému úsiliu NATO.

Poľský premiér Donald Tus na zasadnutí v Bruseli zdôraznil, že je dôležité zachovať všetky možnosti obstarávania zbraní a udržiavať strategické partnerstvá so Spojenými štátmi, Kanadou a Nórskom.

Tieto tri krajiny – najmä USA, v závislosti od postupu s Grónskom – sú pre Európsku úniu kľúčové, aby si zabezpečila určitý stupeň prístupu do Arktídy prostredníctvom spojeneckých krajín. Očakáva sa, že tento región sa v budúcnosti stane ohniskom napätia medzi Ruskom a Čínou vzhľadom na jeho potenciál skrátiť námorné obchodné trasy až o 15 dní. Pekingu to poskytne konkurenčnú výhodu, ktorej môže Washington len ťažko čeliť.

Keďže armádne požiadavky rastú, financovanie zostáva kľúčovým bodom sporu. Francúzsko a pobaltské štáty presadzujú spoločné emisie dlhopisov EÚ (tzv. eurobondy), ktoré budú určené na financovanie obranných projektov. Nemecko a Holandsko sú však proti takýmto opatreniam. Pokiaľ ide o finančné záväzky, krajiny EÚ sú nejednotné.

Možným kompromisom je využitie Európskej investičnej banky (EIB) na poskytovanie pôžičiek obrannému sektoru, čo podporuje 19 členských štátov vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska a Španielska. Hoci EIB už zdvojnásobila svoje financovanie v oblasti obrany a v roku 2024 ho zvýšila z 500 miliónov EUR na 1 miliardu EUR, pričom v roku 2025 plánuje dosiahnuť 2 miliardy EUR, lídri EÚ chcú ešte viac.

Presadzujú širšie reformy vrátane zrušenia obmedzení týkajúcich sa financovania obranného priemyslu a vydávania dlhopisov pre jednotlivé obranné odvetvia. Emisiu dlhopisov pôvodne navrhol bývalý komisár pre vnútorný trh Thierry Breton.

Predseda Európskej rady António Costa vo svojej oficiálnej výzve lídrom EÚ posilnil naliehavosť tejto agendy a uviedol: „Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu. Musí byť odolnejšia, efektívnejšia a samostatnejšia.“

Profit

Zo snahy o posilnenie európskeho obranného priemyslu budú profitovať najmä najväčší vojenskí výrobcovia v Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku. Európska komisia okrem toho pripravuje Bielu knihu o obrane, ktorej zverejnenie je naplánované na budúci mesiac a v ktorej budú uvedené strategické investičné priority a modely financovania.

Hoci diskusie o eurobondoch a alternatívnych možnostiach financovania zostávajú nedoriešené, hlavný cieľ je jasný: zabezpečiť dlhodobé kontrakty pre európske obranné firmy, aby sa zabezpečila výrobná kapacita a stabilita dodávateľského reťazca. Mnohé z týchto firiem majú aj kapitálové investície z USA.

Prečítajte si tiež:

• V Bruseli sa stretávajú európski lídri na neformálnom výjazdovom zasadnutí, ktoré je venované výlučne obrane
• EK predstavila “kompas konkurencieschopnosti”. Pomôže to?