Vedúci predstavitelia EÚ sa v pondelok schádzajú v Bruseli, aby začali pripravovať spoločnú stratégiu na posilnenie európskej obrany a spôsob jej financovania, keďže v ich predstavách pretrvávajú stále obrovské rozdiely. Informuje o tom Euronews.

Britský premiér Keir Starmer a generálny tajomník NATO Mark Rutte sa pridajú k 27 lídrom bloku na samozvanom “výjazdovom zasadnutí“ v belgickom hlavnom meste Brusel. Samit sa zameria na spoluprácu medzi EÚ a USA, vojenské výdavky a posilnenie európskeho obranného priemyslu, dodáva AP.

Lídri sa dopoludnia zídu v neoklasicistickom paláci Egmont zo 16. storočia v centre Bruselu, a nie vo svojom zvyčajnom sídle Európskej rady, na neformálnom výjazdovom zasadnutí. Stretnutie má poskytnúť priestor na úprimné a otvorené diskusie v rámci vôbec prvého samitu venovaného výlučne obrane. Stretnutie je neformálne preto, že sa po ňom neočakávajú žiadne spoločné závery.

Stretnutie sa koná v čase, keď sa blíži tretie výročie najväčšieho pozemného konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny, a zároveň v čase, keď je dôvera v amerického prezidenta Donalda Trumpa vratká, keďže hrozí svojim spojencom clami. Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol clá napríklad na európsku oceľ a hliník.

Minulý mesiac Trump zároveň ponechal otvorenú možnosť, že americká armáda by mohla byť nasadená aj na ochranu Grónska či Panamského prieplavu. „Grónsko potrebujeme na účely národnej bezpečnosti,“ povedal Trump. Grónsko, kde sa nachádza veľká americká vojenská základňa, je autonómnym územím Dánska, dlhoročného spojenca USA.

Kľúčové otázky

Medzitým bude 27 vedúcich predstaviteľov EÚ rokovať o transatlantických vzťahoch a európskej obrane, pričom hlavnými bodmi programu budú dve kľúčové otázky: na ktoré vojenské kapacity by EÚ mala prioritne vynakladať finančné prostriedky a ako financovať rozvoj a získavanie týchto kapacít.

Podľa Európskej komisie potrebuje EÚ v nasledujúcom desaťročí investovať do obrany 500 miliárd EUR, pričom v rozpočte bloku na roky 2021 – 2027 bolo na tento sektor vyčlenených len 8 miliárd EUR.

Finančné prostriedky sú nevyhnutne potrebné na naštartovanie európskeho obranného priemyslu po desaťročiach nedostatočných investícií, na zabezpečenie vojenského vybavenia potrebného na pomoc Ukrajine pri obrane a na ochranu bloku pred akýmkoľvek potenciálnym agresorom.

Spravodajské agentúry varovali, že Rusko by mohlo byť do roku 2030 schopné zaútočiť na niektorú z krajín EÚ, keďže napriek sankciám, ktoré Západ zaviedol s cieľom ochromiť jeho hospodárstvo a schopnosť financovať vojenské aktivity, naďalej prekonáva svoje európske náprotivky vo vojenskom vybavení.

Väčšina členských štátov EÚ, ktoré sú zároveň spojencami v NATO, sa zhoduje, že úvahy o obranných kapacitách je potrebné uskutočniť spolu s vojenskou alianciou, ktorá má desaťročia skúseností, z ktorých môže čerpať, a ktorá sa v súčasnosti v podstatnej miere pustila do identifikácie svojich nedostatkov v kapacitách a do toho, ako ich čo najlepšie odstrániť. K samitu sa preto pripojil aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Medzi členskými štátmi EÚ však existuje aj “spoločný pocit naliehavosti a zhoda v tom, že Európa sa musí stať efektívnejším, samostatnejším a spoľahlivejším aktérom v oblasti obrany,“ uviedol pred stretnutím vysoký predstaviteľ EÚ.

Táto otázka sa stala ešte naliehavejšou po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu. Americký prezident ostro kritizoval spojencov EÚ v NATO, ktorí nedokážu vynakladať na obranu predpísané 2 % HDP, vyzval na zvýšenie výdavkov na úroveň 5 % a povedal, že povzbudí Rusko, aby si “robilo, čo chce“ so spojencami, ktorí neplnia svoje záväzky.

USA sa v zahraničnej politike čoraz viac zameriavajú na indo-pacifický región a najmä na Čínu, čo vyvoláva obavy, že by v nasledujúcich rokoch mohli presunúť časť svojej pozornosti a vojenských kapacít z Európy na Ďaleký východ.

Na úrovni EÚ však vzniká konsenzus o tom, ktoré spôsobilosti by mal blok uprednostniť, vrátane vzdušnej obrany, námornej obrany, vojenskej mobility, kybernetickej obrany a bezpilotných lietadiel, uviedol diplomat EÚ pod podmienkou zachovania anonymity.

Diplomat dodal, že jednou z najpálčivejších otázok, ktoré treba vyriešiť v súvislosti s vyššie spomínanými spôsobilosťami, bude, kto ich získa a kto ich bude kontrolovať.

Ďalšou potenciálnou spornou oblasťou je otázka, či obmedziť financovanie EÚ na nákup európskeho vybavenia, inými slovami, zaviesť tzv. európske preferencie. Podľa iného diplomata EÚ, ktorý tiež hovoril pod podmienkou anonymity, sa podarilo viac-menej nájsť kompromis, aby sa finančné prostriedky vyčlenili na vybavenie, ktorého 65 % komponentov pochádza z EÚ.

Finančná otázka

Pokiaľ ide o financovanie, členské štáty sa zhodujú na tom, že obrana by mala dostať väčší podiel v budúcom rozpočte alebo viacročnom finančnom rámci, ktorý sa pripravuje na roky 2028 až 2034, a o ktorom sa začnú rokovania v lete. Uznávajú tiež, že dovtedy sú potrebné dodatočné finančné prostriedky.

Nesúhlasia však s tým, odkiaľ by blok mal tieto peniaze získať.

Niektorí presadzujú určitú flexibilitu vo fiškálnych pravidlách bloku, aby členské štáty mohli vylúčiť výdavky na obranu zo svojich národných výdavkov, iní chcú vydať euro dlhopisy – eurobondy, zatiaľ čo ďalší presadzujú opätovné použitie nevyužitých peňazí z iných programov EÚ a rozšírenie mandátu Európskej investičnej banky (EIB).

Posledné dve možnosti sú najmenej kontroverzné. Devätnásť členských štátov napríklad vyzvalo, aby sa pravidlá investovania EIB ešte viac rozšírili, aby mohla viac míňať na vojenské aktivity. Mandát EIB bol už v roku 2024 aktualizovaný, aby jej umožnil vlievať peniaze do tzv. projektov “s dvojakým účelom“, čím sa jej investície do bezpečnosti a obrany vlani zvýšili na 1 miliardu EUR. V roku 2025 očakáva zdvojnásobenie tejto sumy.

Ďalšie rozšírenie by si pravdepodobne vyžadovalo jednomyseľnosť členských štátov.

Šetriace krajiny medzitým zatiaľ zamietli aktualizáciu fiškálnych pravidiel bloku s cieľom zvýšiť výdavky na obranu a na emisie spoločného dlhu. Jeden z už citovaných diplomatov to označil za “nezodpovedné“.

Niektoré úsporné krajiny však v posledných mesiacoch zmenili svoj postoj. To je prípad Dánska, ktoré signalizovalo ochotu využiť eurobondy. V Nemecku – ďalšej krajine, ktorá má hlboko do vrecka – by zmena vlády po voľbách koncom februára mohla priniesť ústretovejší postoj k návrhu.

Správne načasovanie

Ústretové rokovanie, na čele ktorého stojí predseda Európskej rady Antonio Costa a Donald Tusk, premiér Poľska, ktoré v súčasnosti vykonáva polročné rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, by preto nemalo viesť k žiadnym rozhodnutiam ani zásadným vyhláseniam.

Diplomati a úradníci EÚ však odmietli akúkoľvek kritiku, že blok je vo svojej obrannej stratégii príliš pomalý.

„Máme pocit, že je to správne načasovanie, pretože máme postupnosť, ktorá dáva zmysel,“ povedal vysoký predstaviteľ EÚ.
Konferencia by mala poskytnúť Komisii usmernenia, ktoré potrebuje na dokončenie svojej tzv. Bielej knihy o obrane, ktorá má byť zverejnená 19. marca.

Lídri potom budú mať dva mesiace na to, aby spracovali návrhy Komisie o tom, ako posilniť bezpečnosť Európy a jej obrannú priemyselnú základňu pred ich ďalším stretnutím, ktoré sa má konať koncom júna. Stretnutie je naplánované hneď po samite lídrov NATO, na ktorom by sa mal predstaviť revidovaný limit výdavkov a cieľové kapacity.

„Na júnovom samite sa rozhodne,“ povedal jeden z diplomatov EÚ.

Prečítajte si tiež:

• Trump hrozí, že preruší finančnú pomoc Juhoafrickej republike
• EK predstavila “kompas konkurencieschopnosti”. Pomôže to?