Kompas konkurencieschopnosti Európskej komisie načrtáva smer – alebo podľa predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej “stratégiu rastu“ -, ktorým sa majú tvorcovia politík riadiť počas nasledujúcich piatich rokov. Ide o rozsiahly 27-stranový dokument preplnený odporúčaniami na naštartovanie hospodárstva Európskej únie. Viac ho priblížil portál Politico.

V texte je spomenutých niekoľko oblastí, v ktorých by sa EÚ mala zlepšiť, medzi nimi je napríklad zníženie byrokracie, zachovanie klimatického kurzu – EÚ podľa “kompasu“ totiž zostáva pri cieľoch európskej Zelenej dohody (Green Deal). Dokument sleduje automobilový priemysel a emisné požiadavky čí zníženie ceny energií. Podľa dokumentu by sa EÚ mala zamerať na dosiahnutie prelomových výsledkov v oblasti inovácií a technológií a tiež uvádza, že EÚ plánuje uľahčiť podnikom prístup k súkromnému financovaniu a pracuje na “kódexe podnikania“.

Kompas síce podporuje lepšiu koordináciu investícií národných vlád, chýba mu však jasný plán týkajúci sa iných spoločných zdrojov peňazí. Pripravuje však cestu pre krajiny na opätovné použitie regionálnych fondov – často používaných na výstavbu škôl alebo dopravnej siete – na kritické technológie.

Pomôže to?

„Európska komisia tento týždeň predstavila svoj „kompas konkurencieschopnosti“ . Tabuľka indikátorov má vraj v nasledujúcich rokoch pomáhať tvoriť únijné politiky tak, aby sa EÚ neprepadala v… no, v konkurencieschopnosti,“ zhrnul exminister Juraj Draxler. Pomôže to ?

V prvom rade je podľa neho potrebné povedať, že napriek „múdrostiam“ šíreným časťou politického spektra a po sociálnych sieťach je EÚ v mnohých oblastiach svetovou špičkou. Uviedol niekoľko príkladov :

„Dnes sa napríklad veľa hovorí o výrobe procesorov – ako tie ale vznikajú? Za drvivou väčšinou svetových pokročilých čipov stojí jedna jediná firma, holandská ASML,“ spomenul Draxler.

ASML vyrába litografické stroje, ktoré sa potom inde na svete, zväčša na Taiwane, používajú na výrobu samotných čipov. „Bez firmy umiestnenej v EÚ by to nešlo,“ dodal.

„Niečo iné, čo predstavuje vysoko pokročilú výrobu? Čo tak letecký priemysel – EÚ je v ňom svetovým lídrom,“ pripomenul Draxler a dodal, že Americký Boeing si síce ešte drží paritu v objeme výroby, ale je už nejaký čas silne stratový, na rozdiel od nášho Airbusu. „Mimo týchto dvoch už na svete neexistuje žiaden reálny globálny hráč v tomto segmente,“ dodal.

Pokračoval : „Zďaleka najväčší výrobca pokročilých chemikálií na svete je nemecký BASF. Svet fičí na priemyselných roztokoch, bežných aj ultra drahých náteroch, pesticídoch, lakoch, palivových prímesiach, katalyzátoroch atď. Made in Germany.“

„Zďaleka najväčší svetový výrobca rámov na okuliare plus slnečných okuliarov je talianska Luxxotica -časť ich predáva pod vlastnými značkami ako Ray-Ban či Oakley, väčšiu časť dodáva inými značkám,“ spomenul Draxler.

Najväčší finančný objem ultra drahých automobilov (nad 100 000 v základnej verzii) sa vyrobí v krajinách EÚ – konkrétne v Taliansku a Nemecku. „Ešte aj drvivej väčšine luxusného tovaru (šatstvo, šperky, hodinky) dominujú francúzske a talianske firmy – vlastnia značky, po ktorých sa idú utĺcť Číňania aj Američania,“ uviedol.

Sektorov, v ktorých má EÚ prvenstvo je mnoho. Draxler konštatuje, takto by to mohol menovať ešte nejaký čas. „Európske hospodárstvo je veľmi – fuj, to škaredé slovo – konkurencieschopné. V mnohých segmentoch,“ dodal.

Faktom ale je, že v niektorých oblastiach sme ako Európska únia začali trochu zaostávať, respektíve zostavili niečo, čo dominuje aj nášmu trhu. V niektorých oblastiach je to podľa Draxlera prirodzené : „Napríklad sociálne siete a podobné projekty výrazne benefitujú z toho, že sa najprv môžu rozmôcť na nejakom trhu s jedným jazykom, špeciálne s angličtinou, a potom expandovať.“

„Inde by nás určité zaostávanie malo začať škrieť, špeciálne hocičo, čo sa týka aplikácie nových materiálov v medicíne či strojárstve, kvantové technológie, AI a podobne,“ dodal.

Pomôže aktivita na úrovni EÚ?

Draxler sa ďalej pokúša zodpovedať otázku, či takáto aktivita na úrovni EÚ bude nápomocná. „Niekde áno. Ono to slovo konkurencieschopnosť v spojitosti s EÚ sa od roku 2000 dosť sprofanovalo, keďže sa extrémne nadužívalo a často sa ním zaštiťovali nie bohvieako účelné analázy či projekty,“ vysvetlil exminister.

Uznáva, že nesporne existuje priestor pre to, aby EÚ rozumnými politikami, pomohla sceliť finančné toky aj výskumné platformy tam, kde treba práve to.

„Ak si ale chceme zachovať to, v čom bola Európa dobrá už približne od 14. storočia, rozsiahlu inovatívnosť, tam nejaké bombastické EÚ projekty stačiť nebudú. Na to totiž treba, aby sa bežnej inovatívnosti, ale aj aplikovanému či vysoko sofistikovanému základnému výskumu pomáhalo v rámci jednotlivých členských štátov,“ myslí si.

Na to treba podľa Draxlera aj niečo iné, ako štátnu politiku na úrovni organizácie inštitúcií či finančných tokov : „Intelektuálne kvasenie vzniká z mnohých vecí. A aj na úrovni univerzít či ústavov je často rôzny byrokratický „manažment“ viac na škodu naozaj prelomovému výskumu.“

To sú však otázky, ktoré si budú jednotlivé krajiny riešiť (alebo nebudú) po svojom.

Slovensko na chvoste

„Bohužiaľ, niektoré krajiny budú najmä odstrašujúcim príkladom. Slovensko jedným z najhorších v celej EÚ,“ konštatuje.

Úprimne a kriticky zhodnotil, že asi by sme v únii nenašli iný podobný príklad krajiny s relatívne dobrým akademickým základom, ktorá sa v drvivej väčšine snahy o pokrok a objavovanie vzdala. „Niežeby sa stále nerobil aj zaujímavý výskum, prípadne, že by nevznikali zaujímavé startup-ové projekty. Ale na potenciál krajiny je to dosť málo. A celkovo veda a vôbec inovatívne procesy proste živoria,“ zhrnul.

„Samozrejme, je ľahké vyhovárať sa na obyvateľstvo aj keď, áno, to je základ. Atmosféra kyslého komentovania, fňukania čo všetko bolo a nie je a ako nám nikto nedopraje (svetoví šampióni), vychytralosť, závisť, nenávisť k ambíciám – to všetko nepomáha,“ uviedol.

Zdôraznil, že toto nie je problém, ktorý by sa dal riešiť „demokraticky“ – viac demokracie by to zabilo už úplne.

„Ale bohužiaľ krajine najmä zúfalo chýba aspoň ako taká osvietenská snaha na politickej úrovni. Potom celkom iste nielenže živoria často aj veľmi schopní vedci, ale chýba práve ten kvas, aj na úrovni škôl a vôbec práce s mládežou, aby sa jej dávali výzvy, predstavovali zaujímavé veci, a aby boli v napredovaní systematicky podchytení,“ uviedol exminister.

Takto by k tejto téme pristupoval aj v budúcnosti. „Akonáhle sa začne hovoriť o európskej konkurencieschopnosti či inovatívnosti, dajme si k tej európskej úrovni problému hneď pauzu, ani nezačínajme s komentovaním, a najmä sa zamýšľajme nad tým, čo pre tieto veci robíme u nás doma,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• “Slovensko smeruje naspäť do sovietskej éry”, píše v komentári Guardian. Exminister upozorňuje na pozadie autorky
• Je na stole rekonštrukcia vlády? Kto obsadí ministerský post po Rašim? V nedeľnej diskusii odpovedali poslanci