Britská ekonomika by prípadný odchod Škótska mala zvládnuť

Londýn 18. septembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Ak sa Škóti rozhodnú v prospech nezávislosti, Londýn a Edinburgh budú riešiť najmä delenie britského dlhu a rezerv ropy a plynu, ako aj potenciálne presúvanie sídiel bánk

S najrýchlejším rastom ekonomiky spomedzi krajín skupiny G7 by Británia mala stratu Škótska ustáť, ak by v dnešnom referende Škóti rozhodli o svojej nezávislosti. A v prípade, že sa väčšina obyvateľov Škótska vyjadrí za zotrvanie v Británii, očakáva sa pokračovanie rastu. Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Britská ekonomika zaznamenáva rast už šesť kvartálov po sebe a nezamestnanosť rýchlo klesá. Podľa informácií britského štatistického úradu miera nezamestnanosti za tri mesiace od mája do konca júla klesla na 6,2 % zo 6,6 % v období február-apríl. To je menej než predpokladali ekonómovia, ktorí očakávali pokles na 6,3 %. Výsledok za obdobie máj-júl je najlepší od roku 2008.

Navyše, regulačné úrady dotlačili banky k vytvoreniu adekvátnych kapitálových rezerv pre prípad budúcich finančných otrasov a britská centrálna banka pokračuje v politike nízkych úrokových sadzieb na podporu ekonomiky. Je pravdepodobné, že v tomto trende bude pokračovať aj dlhšie, ak by napríklad neistota na trhoch po prípadnom škótskom rozhodnutí v prospech samostatnosti mala do vývoja ekonomiky nepriaznivo zasiahnuť.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) tento týždeň zverejnila prognózu, podľa ktorej hrubý domáci produkt Británie vzrastie tento rok o 3,1 %. Ak sa jej predpoveď vyplní, bude to najrýchlejšie tempo rastu spomedzi najväčších ekonomík sveta hneď po Číne. Pre porovnanie, odhad tohtoročného rastu ekonomiky USA stanovila OECD na úrovni 2,1 %.

Napriek tomu to neznamená, že prípadný odchod Škótska po vyše 300 rokoch z Británie bude úplne bezproblémový. Prípadné spory medzi Londýnom a Edinburghom počas rokovaní v najbližších 18 mesiacoch (v prípade hlasovania za nezávislosť reálne oddelenie Škótska pripadá na koniec marca 2016) by mohli mať negatívny vplyv na dôveru firiem aj domácností, viesť k oslabeniu kurzu libry a zvýšeniu nákladov na obsluhu dlhu. Kurz libry len za tento mesiac klesol o 1,7 %.

Ak sa Škóti rozhodnú v prospech nezávislosti, Londýn a Edinburgh budú riešiť najmä delenie britského dlhu a rezerv ropy a plynu, ako aj potenciálne presúvanie sídiel bánk. Jednou z najcitlivejších otázok však v rámci delenia bude budúca mena v Škótsku, pričom tamojšia vláda požaduje, aby Škótsko mohlo aj naďalej používať ako svoju menu britskú libru. S tým však Londýn nesúhlasí.

mž