Bratislava 30. augusta (TASR) – V bratislavskej Petržalke dnes odkopali protitankovú stenu z druhej svetovej vojny. Medzi panelákmi na Strečnianskej ulici ryli do vyše metrovej hĺbky, odstránili náletovú zeleň, ktorá stenu zakrývala, aj nánosy zeminy. Vojnovú pamiatku, okolo ktorej dnes Bratislavčania prechádzajú zväčša bez povšimnutia, sa rozhodol zviditeľniť Petržalský okrášľovací spolok (POS).
Stenu spolovice ukrytú pod zemou dnes okoloidúci nevedia identifikovať. Kusov betónu, trčiacich zo zeme zväčša ako pozostatky z výstavby sídlisk, je v Petržalke mnoho. Túto betónovú stenu však postavili Nemci medzi rokmi 1944 a 1945. "Keď nemecká armáda uvažovala o vytvorení opevnenia Bratislavy, nastavala okolo mesta okrem zemných zákopov aj takéto protitankové steny. V strede mali oceľovú strieľňu, v ktorej bol lafetovaný odhadom asi 45-milimetrový protitankový kanón," vysvetlil pre TASR Ernest Húska z POS.
Stena nie je z pevnostného betónu a má vysoký obsah riečneho štrku. "Jej vzhľad teda svedčí o tom, že bola postavená ku koncu vojny, keď už neboli veľké materiálne zásoby. Nemci by pri svojej dôkladnosti ešte roky predtým napríklad určite odstránili viazacie drôty po šalovaní, ktoré na stene ostali," podotkol Húska.
Člen okrášľovacieho spolku vysvetlil, že oceľová strieľňa je pravdepodobne koristná, dovezená z východného frontu, z niektorého zničeného ruského bunkra z tzv. Molotovovej línie. "Predpokladáme to preto, že na zachovanej zhodnej protitankovej stene v Petržalke -Kopčanoch sú na strieľni delostrelecké preberacie a odmerové značky v azbuke. Je tu teda história celej druhej svetovej vojny," priblížil Húska.
Aktivisti dnes kopali vyše dve hodiny do hĺbky 1,2 metra, aby sa k strieľni dostali, terén bol pred rokmi nižšie. Počas výkopu združenie zistilo, že strieľňa bola poškodená. "Priamo tam, kde bolo umiestnené delo, je stopa po zásahu. Časť betónu vedľa strieľne je odštiepená," uviedla Iveta Plšeková z okrášľovacieho spolku.
Cez územie, kde je dnes stena umiestnená, by mala v budúcnosti viesť električková trať cez Petržalku. Aktivisti dúfajú, že sa pamiatke vyhne. Ak by to nebolo možné, chcú stenu premiestniť. "Môže to mať možno desať ton. Dá sa to naložiť žeriavom a odviesť napríklad na Kopčiansku ulicu, alebo postaviť vedľa niektorého z vojenských bunkrov," myslí si Húska. Uvažuje, že objekt by tiež mohli iba posunúť o pár metrov ďalej.
Spolok v ďalšej etape plánuje okolo steny nasypať štrk a pamiatku označiť nápisom v slovenčine, nemčine i angličtine. Nijak inak stenu upravovať nechce. "Mladým ľuďom dnes už druhá svetová vojna takmer nič nehovorí. Ak majú možnosť vidieť alebo dotknúť sa nejakej pamiatky, je pre nich história zaujímavejšia," zdôraznila Plšeková. Náklady na práce platí spolok, vyšplhať by sa mali na 400 eur.
V Petržalke bolo v minulosti obdobných protitankových stien niekoľko. Dve boli podľa aktivistov zničené pri výstavbe hypermarketu Carrefour bez toho, aby o tom pamiatkari mohli rozhodnúť.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.