Môj profil 
Predplatné
Bratislava 21. novembra (TASR) – Približne 480 hektárov bratislavských mestských lesov pri povodí rieky Vydrica sa zrejme nestane prírodnou rezerváciou s najvyšším, piatym stupňom ochrany. Za vyhlásenie územia za rezerváciu už roky bojujú ochranári, dnes mali svoj postoj vyjadriť aj bratislavskí mestskí poslanci. Po dlhej debate však nakoniec 27 z 38 prítomných poslancov schválilo, že mesto namiesto toho vytvorí bezzásahové prostredie 50 metrov po každej strane povodia Vydrice. Poslancov za ich rozhodnutie sála plná obyvateľov vypískala.
Nový návrh predložila námestníčka primátora Viera Kimerlingová (KDH). Bezzásahové prostredie by sa podľa schváleného dokumentu malo vytvoriť celkovo v šírke 100 metrov povodia Vydrice od hranice mestských lesov po druhý kameňolom. Niesť bude názov Pramene Vydrice. Za vyhlásenie evolučného parku v lokalite vznikla aj petícia, ktorú podpísalo vyše 10.000 ľudí. Tú zastupiteľstvo však iba vzalo na vedomie. "Odignorovali ste nás," znelo zo sály od občanov po hlasovaní.
Chránených sa malo podľa petície stať približne 480 hektárov lesa v Malých Karpatoch, jedno percento územia hlavného mesta. V lokalite s piatym stupňom ochrany sa podľa zákona o ochrane prírody napríklad okrem ťažby dreva nesmie stanovať, pohybovať mimo turistického chodníka, organizovať športové či turistické podujatie, zbierať rastliny a ich plody či jazdiť na koni. "Budem môcť chodiť len po vyznačených chodníkoch, ten les teda uvidím z diaľky," podotkol Oliver Kríž (NEKA). "Ak tam spadne na chodník strom a budem musieť ísť mimo chodníka, dostanem pokutu? Kto odstráni prehnitý strom?" pýtal sa zase Jozef Uhler (SDKÚ-DS).
Riaditeľ mestských lesov Vladimír Kutka tvrdí, že rezervácia tak nebude pre ľudí prínosom, ale obmedzením. Ochranári to ale vidia inak. "Zákon dáva možnosti a my sme ich využili," zdôraznil podpredseda Bratislavského regionálneho a ochranárskeho združenia (BROZ) Jaromír Šíbl s tým, že zákazy platia všeobecne, ak vyhláška neurčí inak. Na území Pramene Vydrice by tak podľa ochranárov mal ostať zachovaný voľný pohyb osôb i všetky rekreačné lokality, napríklad Panova lúka. "O znížení rekreačného potenciálu nemôže byť reči."
Materiál na rokovanie zastupiteľstva predložil námestník primátora Ján Budaj (Zmena zdola-DÚ). "Bratislava by mohla občanom a návštevníkom ponúknuť zážitok nie z technického a umelého lesa, aký je tam teraz, ale z autentického lesa, ktorý postupne dorastie drevinami a kroviskami, ktoré tam boli pôvodne," myslí si. Rezervácia sa však podľa Kutku vyhlasuje v územiach nedotknutých človekom alebo s minimálnym zásahom človeka. "Bratislavský lesopark je stopercentne umelo pestovaný les. Územie je tiež z pohľadu výskytu chránených druhov a biotopov úplne banálne a je takmer isté, že sa vhodný predmet ochrany nenájde," nazdáva sa Kutka. Podľa ochranárov však len zo skupiny vtákov žije v lokalite vyše 40 chránených druhov.
Kutka taktiež argumentuje, že organizácia by na takýto úkon po zastavení ťažby dreva aj finančne doplatila. Na otázku poslancov, o aké peniaze by prišla, dnes riaditeľ mestských lesov hovoril o čísle 65.000 eur ročne. "V prípade rezervácie sa vyplácajú náhrady až po skončení platnosti lesného hospodárskeho plánu, t.j. každých 10 rokov, rozpočet Mestských lesov je ale potrebné finančne kryť v ročných cykloch," podotkol Kutka. Pripomenul však, že obmedziť ťažbu v mestských lesoch si vie predstaviť.
fed ed
.jpg)
.JPG)
