BRATISLAVA: Cyklotrasa by sa mohla zaplatiť aj z dividend

Bratislava 2. júla (TASR) – Cyklotrasa z Devína do Karlovej Vsi v Bratislave by sa mohla zaplatiť aj z dividend z prebytku hospodárenia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Mesto ako jeden z akcionárov dostane približne 1,2 milióna eur. O ich použití však ešte budú rozhodovať mestskí poslanci na rokovaní v septembri.

"Bola taká úvaha, že to použijeme na cyklotrasu, je otázka, či tie peniaze možno minúť ešte v tomto roku a či ich nebudeme potrebovať na krytie iných výdavkov," uviedol primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD). "Pokiaľ mestu príde takáto mimoriadna peňažná dávka, mali by sme to využiť na projekty, ktoré ostanú trvalo udržateľné. Aby sa nerozplynuli v rozpočte na splatenie starých dlžôb," myslí si Sven Šovčík, člen dozornej rady BVS a predseda najväčšieho bratislavského poslaneckého klubu SKDÚ-DS, Most-Híd.

Vyplatenie dividend schválili akcionári na minulotýždňovom valnom zhromaždení BVS. Prebytok hospodárenia za rok 2011 a časť prebytku z minulých rokov predstavujú 2,1 milióna eur. Bratislava má na akciách takmer 60-percentný podiel. Primátor pripomenul, že dodatočné peniaze by však pomohli rozpočtu mesta. "Výsledkom polročného hospodárenia je, že máme nízky predaj majetku. Zo 14 miliónov eur sme ho zatiaľ predali za 2,9 milióna, čiže nám chýbajú peniaze na to, čo sme si naplánovali," poznamenal.

V súčasnosti cyklisti jazdia do Devína po ceste spoločne s autami. To sa nepáči ani jednému z troch starostov dotknutých mestských častí – Karlova Ves, Devín a Devínska Nová Ves. Zhodujú sa, že cesta je pre cyklistov nebezpečná. Pre jej úzky profil a geologické podmienky ju však nie je možné rozšíriť bez vybudovania zárubných múrov. V materiáli pre poslancov na júnové rokovanie zastupiteľstva zároveň pracovná skupina zamieta túto alternatívu aj pre veľké prevýšenie trasy.

V septembri by teda mali poslanci rokovať o dvoch alternatívach, o trase cez ostrov Sihoť a popri severnom brehu Karloveského ramena. Na Sihoti sú dnes vybudované cestné komunikácie v šírke tri metre s asfaltovým alebo betónovým povrchom. Keďže je ostrov strategickým vodným zdrojom, museli by sa dostatočne zabezpečiť studne a kontrolné body. Hoci je však dnes vstup na ostrov zakázaný a monitorovaný 24-hodinovou strážnou službou, reálne je možné sa naň dostať. Ak je totiž sucho, časť Karloveského ramena je bez vody, v zime je rameno zamrznuté a z južnej časti je napríklad ostrov dostupný z Dunaja na člnoch. Na ostrov tiež môžu poľovníci.

Ak by cyklotrasu viedli cez Sihoť, jednorazové náklady na zvýšenie bezpečnosti by boli podľa BVS vo výške 1.315.000 eur a náklady na stavebné úpravy 245.000 eur. Štúdia BVS zároveň uvádza ďalšie náklady na zabezpečenie ostrova vo výške 400.000 eur ročne. Z tejto sumy chce BVS zaplatiť desať ľudí v strážnej službe.

Druhá alternatíva mimo ostrova Sihoť vedie čiastočne aj po Devínskej ceste, poza obytnú zástavbu po súkromných pozemkoch približne 50 vlastníkov. Tie by teda bolo potrebné vyrovnať, čo by zrejme dlho trvalo, a tiež vybudovať nový cyklochodník či visutú lávku. Trasa by bola široká len dva metre. Náklady na túto alternatívu by sa vyšplhali bez ceny za výkup pozemkov do výšky 1.185.000 eur.

Mestskí poslanci na júnovom rokovaní zastupiteľstva poverili primátora, aby dal Výskumnému ústavu vodného hospodárstva vypracovať analýzu rizík vedenia cyklotrasy cez Sihoť. Čas má na to do septembra.