Zhromaždenie viedol Vladimír Mikunda a v jeho priebehu vystúpili piati rečníci (Vladimír Mikunda, Branislav Fábry, Ján Čarnogurský, Ludvík Žuffa, Roman Ruhig), keď slovo dostal každý účastník zhromaždenia, ktorý oň požiadal. Na zhromaždení sa prečítal aj text otvoreného listu, ktorý prezidentovi MOV zaslali legendárni slovenskí hokejisti Vincent Lukáč, Igor Liba, Jozef Lukáč a k tomuto listu sa pripojili aj legendy Dárius Rusnák a Jozef Golonka.

Text listu slávnych hokejistov znel takto:

 My, legendy československého hokeja, Vincent Lukáč a Igor Liba, účastníci OH v Lake Placid 1980, Sarajeve 1984, Calgary 1988, cítime morálnu povinnosť týmto reagovať na zákaz MOV pre nemalú časť ruských športovcov štartovať na nadchádzajúcej zimnej olympiáde v Pchjongčangu.

Duch olympiády, ako aj duch športu, sme vždy chápali a považovali za kategórie, ktoré stoja mimo politiku.

Dokonca sme šport a olympijské hry zvlášť, vždy považovali za platformu, ktorá politické rozdiely eliminuje, nie násobí.

Žiaľ, súčasné konania a rozhodnutia MOV nás presviedčajú o opaku.

A preto chceme nahlas a razantne zdôrazniť nasledujúce:

Pečať západného kolonializmu, v ktorého troskách dnes žijeme, nie je možné vtláčať do športu a olympiád zvlášť.

Hovoríme tak preto, lebo metódy, akými WADA a MOV pojednávajú v poslednom čase s ruskými športovcami sa inak ako koloniálnymi metódami nazvať nedajú.

Ako inak nazvať odobratie symbolu štátnej hymny a štátnej vlajky ruským športovcom na olympiáde v Pchjongčangu?

Dovolíme si tvrdiť, že zápasy na olympiádach – ale aj mimo nich – so vtedajšími hokejistami sovietskej zbornej boli vždy absolútnou atrakciou turnaja.

Paradoxne musíme konštatovať, že v našej ére – ktorú charakterizoval bipolárny svet, sme si scenáre akýchsi zákazov nevedeli čo i len predstaviť.

Dnes je opak realitou!

S takýmto hanebným a nedôstojným zaobchádzaním ruských športovcov hlboko nesúhlasíme a to je spôsob ako im chceme vyjadriť podporu.

Na záver by sme radi podotkli, že kontext zákazu ruských športovcov sa vpisuje do skutočnosti, kedy na olympiáde bude vytvorený spoločný tím južnej a severnej Kórei v ženskom hokeji.

K tomuto vyjadreniu sa hlásia aj ďalší športovci:

Športu  zdar – hokeju zvlášť – a poctu všetkým, ktorí mlčia…

Pre úplnosť pripájam aj text svojho vystúpenia na zhromaždení:

Vážené dámy a páni, účastníci verejného zhromaždenia proti politizácii športu!

Na tomto zhromaždení sa stretávame ako ľudia, ktorým nie sú udalosti v oblasti športu a zvlášť olympijského športu ľahostajné. Mnohých z nás vždy oslovoval ideál olympijského mieru a preto sme znepokojení stavom, keď sa Zimné olympijské hry v Pjongčangu stali pokračovaním hybridnej vojny Západu proti Rusku. Sme presvedčení, že víťazstvá by sa mali dosahovať na športoviskách a nie za zelenými stolmi!

Všetci si veľmi dobre uvedomujeme vážnosť dopingu v športe, avšak rozhodnutie MOV vylúčiť čistých ruských športovcov na základe princípu prezumpcie viny a kolektívnej viny považujeme za neprijateľné. Tieto princípy sa v našej pamäti spájajú s najsmutnejšími udalosťami 20. storočia a želáme si, aby už neboli nikdy viac použité! Je smutné, že MOV sa k týmto zločinným princípom otvorene hlási a v tzv. Schmidovej správe doslovne požadoval zrušenie prezumpcie neviny pre ruských športovcov. Hanebná je aj diskriminácia čistých ruských športovcov na základe štátnej príslušnosti. Na rusofóbne predsudky MOV doplatil napr. výnimočný ruský biatlonista Anton Šipulin, brat našej reprezentantky Anastázie Kuzminovej. Nikdy mu nič nedokázali, okrem toho, že má ruský pas… Ale na vylúčenie z olympiády stačilo aj to!

Ruský boj proti dopingu v športe má určite veľké nedostatky, ale zásadným problémom dopingu v súčasnom športe je systém tzv. terapeutických výnimiek od Svetovej antidopingovej agentúry, skrátene WADA. Informácie o týchto výnimkách sú prísne tajné a len vďaka hackerským informáciám bolo možné zistiť, ako „zdravotne poškodení“ olympionici zo Západu vďaka výnimkám na zakázané látky porážajú zdravých športovcov zo zvyšku sveta – zvlášť zaujímavý je fakt, že od roku 1992 získali za Nórsko 69% olympijských medailí astmatici. Celé toto divadlo s terapeutickými výnimkami pripomína systém licencií na doping, udeľovaný špeciálnou komisiou WADA, ktorá je selektívne zložená zo západných expertov.

Žiaľ, jednostranné západné zloženie je typické pre väčšinu športových organizácií a je paradoxné, že o Rusoch rozhodujú takmer výlučne funkcionári zo štátov, ktoré voči nim zaviedli sankcie. V MOV o ruských športovcoch rozhodujú dokonca aj tí západní politici, ktorí sa v minulosti zaslúžili o protiruské sankcie. Patrí medzi nich napr. Valerie Fourneyron, ktorá v marci 2014 pôsobila ako francúzska ministerka a ktorú MOV v roku 2017 poveril vedením panelu pre výber ruských športovcov do Pjongčangu. Úprimne povedané, pri takýchto nomináciách mohol MOV poveriť rozhodovaním o ruských športovcoch hoci aj Hillary Clintonovú. 

Kocúrkovo pripomína aj postoj MOV k rozhodnutiam Športového arbitrážneho súdu. Tento súd nemožno podozrievať zo sympatií k Rusku, naopak, ide o súd, ktorý bol v minulosti vytvorený prostredníctvom MOV a aj súčasný predseda súdu bol viceprezidentom MOV. Keď však tento súd 1. februára uznal, že dôkazy uvedené v tzv. McLarenovej správe či ďalších dokumentoch nepotvrdzujú vinu ruských športovcov a zrušil sankcie voči nim, tak sa prezident MOV Thomas Bach vyjadril, že ruských športovcov i tak nepozve a celý súd treba reformovať. Dokonca začal vyvíjať nátlak na súd a ten očividne ustúpil. Mimochodom, súdny panel, ktorý 9. februára rozhodol o práve MOV nepozvať ruských športovcov, bol prevažne anglosaský – tvorili ho Kanaďan, Austrálčan a Švajčiar.

Vyjadriť nesúhlas treba aj s ponižujúcimi podmienkami, ktoré MOV vytvoril selektívne pre ruských účastníkov Zimných olympijských hier 2018 v Pjongčangu. Pokyny pre ruských športovcov porušujú ich základné ľudské práva, najmä ich ľudskú dôstojnosť, slobodu prejavu či právo na súkromie. Pravidlá sú neprijateľné ako celok, najhoršie je však to, že MOV zakázal ruským športovcom označovať sa za ruských reprezentantov a núti ich, aby sa aj na sociálnych sieťach pred svojimi fanúšikmi označovali ako „olympijskí športovci z Ruska“. Taktiež treba odmietnuť, aby MOV zasahoval do súkromných priestorov ruských športovcov a podmieňoval zobrazenia v ruských národných farbách svojim predchádzajúcim súhlasom.

Niet pochýb, že konanie MOV voči ruským športovcom vyvoláva veľké pobúrenie a to nielen na Slovensku. Zvykli sme si, že športovci zo strednej a východnej Európy zažívajú rôzne formy šikany, napr. neoprávnená diskvalifikácia slovenského cyklistu Petra Sagana počas Tour de France 2017, avšak postup MOV tento raz prekročil únosné medze. Proti takejto politizácii športu treba verejne demonštrovať, pretože olympijské ideály boli konaním MOV nenapraviteľne poškodené. S takouto formou zasahovania do športu treba čo najskôr skončiť a diskriminačné ZOH v Pjongčangu odmietnuť!

Na záver treba zdôrazniť, že je dôležité, aby na Slovensku zazneli hlasy nesúhlasu s konaním MOV proti ruským športovcom. Nedávno zaslalo list prezidentovi MOV 58 statočných slovenských poslancov a za svoje konanie zaslúžia úctu. Mimoriadne však treba oceniť odvahu veľkých osobností slovenského hokeja, pretože oni športu obetovali celý život a stali sa idolmi nemierneho počtu ľudí. Je jasné, že sa svojim konaním vystavujú nepriazni mainstreamových médií, ale pre šport ako taký vykonali svojim listom nesmierne veľa!

Branislav Fábry