Bratislava 8. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Prinášame vám rozhovor s Irinou Bokovovou

Výzvy, ktoré pred Slovenskom stoja v oblasti ochrany prírody a kultúrneho dedičstva, potrebné zmeny v systéme vzdelávania i agenda predsedníctva SR v Rade Európskej únie boli témami stretnutí generálnej riaditeľky Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Iriny Bokovovej počas jej dvojdňovej oficiálnej návštevy (5.-7.5.) Slovenskej republiky.

Na stretnutiach s ústavnými činiteľmi, zástupcami samospráv i verejnosťou hovorila aj o poslaniach UNESCO, týkajúcich sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja. „Je to i otázka rodovej rovnosti a práva žien samostatne rozhodovať o tom, čomu sa budú vo svojom živote venovať. Aj to je nástroj, ktorým možno smerovať k sociálnemu i ekonomickému rozvoju krajín a trvalo udržateľnému rozvoju,“ uviedla pre TASR vôbec prvá žena na čele UNESCO a v súčasnosti i kandidátka na post generálnej tajomníčky OSN.

Na Slovensku ste po druhý raz. Aké pocity sprevádzal váš príchod?

Vedela som, že cestujem do krajiny, ktorú charakterizuje priateľskosť a srdečnosť. Vnímam však aj to, že Slovensko je krajinou, ktorá sa rozvíja a rozširuje svoj potenciál. To je dôležité aj pre UNESCO, najmä v kontexte predsedníctva SR v Rade Európskej únie.

V čom konkrétne spočíva z pohľadu UNESCO dôležitosť slovenského predsedníctva?

Rok 2016 znamená spustenie dôležitých zmien, ku ktorému smeruje Agenda 2030 a ciele udržateľného rozvoja, tak ako ich prijal summit OSN v septembri 2015. Rovnako sa začalo s ratifikačným procesom klimatickej dohody, ktorá sa zrodila na parížskej konferencii v decembri 2015. Verím, že už na konci tohto roka, na konci predsedníctva SR v Rade EÚ nadobudne dohoda účinnosť. No a samozrejme, UNESCO sa kontinuálne snaží o čo najužšiu spoluprácu s európskymi krajinami pri napĺňaní svojich cieľov. Slovensko môže svojou podporou v čele Rady EÚ prispieť k posilneniu tejto spolupráce.

Slovensko tvorí súčasť UNESCO nielen ako členský štát, ale aj ako krajina, ktorá má zápisy v Zozname svetového dedičstva. Práve cez tento zoznam, resp. i zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva obyčajní ľudia UNESCO najviac poznajú. Čo zo slovenského kultúrneho i prírodného dedičstva považujete za skutočne výnimočné?

Každý prvok, ktorý je zapísaný v Zozname svetového dedičstva, je výnimočný. Slovensko je skutočne bohaté na prírodné i kultúrne krásy. To, čo by som možno zvýraznila, je množstvo prírodných parkov, dôležitých pre ochranu a podporu biodiverzity. Oceňujem, že vaša krajina sa veľmi intenzívne pripája k cezhraničnej spolupráci v tejto oblasti, uvedomujúc si, že biodiverzita nemá ani politické, ani geografické hranice. Práve preto je potrebné spoluprácu v tejto oblasti neustále posilňovať. Napríklad pozornosť, ktorá sa venuje Karpatským bukovým pralesom na rozhraní Slovenska a Ukrajiny, dokazuje, že starostlivosť o prírodné bohatstvo môže výrazne prispieť k spolupráci medzi krajinami.

O ochrane prírodného dedičstva, ako i ochrane vody ste počas prvého dňa vašej návštevy hovorili s ministrom životného prostredia Lászlóom Solymosom. S ministrom školstva Petrom Plavčanom ste sa zasa dotkli témy reformy školského systému. Považujete tento projekt za reálne dosiahnuteľný?

Je pravda, že pán minister ma informoval o potrebnej reforme, no samozrejme, bola to informácia, ktorá nešla do detailov, takže sa ani neodvažujem nejakým spôsobom projekt hodnotiť. Zhodli sme sa však na tom, že do systému vzdelávania je všeobecne potrebné vniesť nové prvky, rozšíriť vyučovanie o oblasť ľudských práv, výchovu k tolerancii. Vzdelávanie by malo viesť k čo najlepšiemu oboznámeniu s vlastnou minulosťou i históriou iných, čo umožní lepšie vzájomné poznanie a pochopenie. Všetko toto podľa môjho názoru pomôže zvýšiť kvalitu vzdelávania, umožní ho lepšie prispôsobiť súčasnej dobe a zmenám, ktoré ju ovplyvňujú. Samozrejme, hovorili sme aj o téme vzdelávania rómskych detí. Práve Slovensko pred niekoľkými rokmi poukázalo na možnosť zamerať na túto oblasť aj aktivity UNESCO. Odvtedy spolu s Radou Európy pomáhame pri vašich snahách zvýšiť kvalitu i inklúziu vzdelávania v tejto tak dôležitej oblasti.

Ak budeme hovoriť o kľúčovej úlohe vzdelávania v celosvetovom kontexte, aká výzva stojí pred UNESCO aj v súvislosti so stanovením cieľov rozvojového programu do roku 2030?

Verím, že potrebu kvalitného vzdelávania a jeho dostupnosti pre všetkých dokážeme presadiť medzi priority politickej agendy. Dúfam, že aj v súvislosti so stanovenými cieľmi agendy 2030 začne byť vzdelávanie globálne vnímané ako ten najdôležitejší zo základných cieľov. Samozrejme, úzko s tým súvisí aj problém rodovej rovnosti. To nie je podľa môjho názoru iba prekonávanie stereotypov a predsudkov minulosti, ja to vnímam všeobecne ako otázku ľudských práv, ktorá je veľmi dôležitá pre ekonomický i sociálny rozvoj krajín. Som presvedčená, že toto storočie musí byť storočím, ktoré dá ženám možnosť rozhodovať o svojom osude, o tom, ako sa v spoločnosti integrujú. Prospeje to nielen im a spoločnosti, prispeje to aj k mieru a trvalo udržateľnému rozvoju.

Okrem úsilia o zlepšenie postavenia žien ste známa aj tým, že ste sa vždy zasadzovali za myšlienku európskej jednoty. Považujete túto tému a podporu jednotnej Európy za dôležitejšiu ako kedykoľvek predtým?

Ja som hrdá Európanka, Európanka z presvedčenia. Veľmi si vážim, že som zastupovala vládu svojej krajiny pri prístupových rokovaniach v rámci vstupu do Európskej únie a vždy, či už ako členka bulharského parlamentu, ministerka zahraničných vecí či veľvyslankyňa vo Francúzsku, som bojovala za európsku integráciu. Pre nás z východnej Európy je táto téma obzvlášť dôležitá, pamätáme si predsa, ako sa Európa kedysi rozdeľovala. Som šťastná, že moja generácia mohla pracovať na tom, aby sme rozdiely prekonávali, aby sme „zvalili ten Berlínsky múr“, a mohli zreálniť myšlienku zjednotenej Európy. Viem, že v súčasnosti to nie je ľahké a musíme zvládať nové výzvy, no som presvedčená, že Európa založená na demokratických a humanistických princípoch musí ostať základom tohto projektu. Stále budem vnímať zjednotenú Európu v prvom rade ako politický projekt, založený na spoločných hodnotách a až v druhom slede ako ekonomickou výhodnosťou motivované spojenie.

Od roku 2009, keď ste sa stali šéfkou UNESCO, sa musela Európa i svet vyrovnávať s viacerými krízami. Ekonomické problémy i politické turbulencie prispeli k nárastu extrémizmu, nestabilite, ohrozeniu kultúrneho dedičstva a napokon aj k súčasnej migračnej kríze, ktorej Európa neustále čelí. Je v súčasnosti jednota Európy a Európa ako taká v ohrození?

Svet sa mení, to všetci vidíme. Sme viac a citeľnejšie konfrontovaní so zmenami i konfliktmi, ktorých následky pociťujeme. Európa musela a musí čeliť nečakaným výzvam, no verím, že má v sebe silu na to, aby problémy prekonala. V tomto, si myslím, je dôležité aj partnerstvo medzi Európskou úniou a UNESCO. Veď ich spájajú rovnaké hodnoty, rovnaký cieľ. V roku 2010 som zriadila zastúpenie UNESCO pri EÚ, v súčasnosti už únia podporuje miliónmi eur naše projekty v oblasti slobody tlače, vzdelávania novinárov, rodovej rovnosti či projektov, ktoré sa týkajú utečencov. Myslím si, že bude dôležité do budúcnosti, aj vzhľadom na zvládnutie súčasných výziev, posilniť toto partnerstvo.

Spomenuli ste slobodu tlače. V utorok 3. mája sme si pripomenuli Medzinárodný deň slobody tlače. Prečo je táto oblasť, ktorá je zarátaná medzi ciele programu udržateľného rozvoja, v súčasnosti taká dôležitá?

Sloboda tlače je podľa môjho názoru nielen ľudským právom, ale prakticky je základom toho, čím sme a čím môžeme byť. Prístup k informáciám, inovácia a kreativita, to je základ pre trvalo udržateľný rozvoj v každej spoločnosti. Práve vďaka tomuto právu môžeme zdieľať informácie a prispieť k riešeniam, zlepšeniam i zmierneniu nerovností. UNESCO aktívne podporuje bezpečnosť novinárov, pracovníkov médií s presvedčením, že by nemali byť ohrození násilím a mala by im byť zabezpečená názorová sloboda. Aj preto bol prijatý Akčný plán OSN o bezpečnosti novinárov.

V budúcom roku možno o tejto téme budú s vami hovoriť ako s generálnou tajomníčkou OSN… Myslíte si, že by ste na tomto poste mohli využiť skúsenosti z vášho sedemročného pôsobenia na čele UNESCO?

V prvom rade cítim zodpovednosť už len preto, že som medzi kandidátmi na tento post. Vážim si oficiálnu podporu vlády mojej krajiny, ktorá potvrdila moju kandidatúru vo februári tohto roka. Odvážim sa povedať, že roky na čele UNESCO ma veľa naučili, obohatili ma o poznatky, týkajúce sa toho, ako možno predchádzať konfliktom, ako zmierňovať napätia a bojovať proti extrémizmu, ako znižovať nerovnosti, rozvíjať inklúziu. Verím, že na čele OSN by som vedela zvážiť okrem bezpečnostných rozhodnutí aj možnosti preventívnych opatrení, ktorými možno predchádzať konfliktom.

Počas svojej návštevy na Slovensku ste sa stretli aj s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavom Lajčákom. Ten zvažuje možnosť kandidatúry na post šéfa OSN. Videli ste v ňom súpera?

Nie rozhodne nie. Pán Lajčák nie je mojím súperom, je mojím dobrým priateľom. Napokon je to otvorená súťaž a tí, ktorí kandidujú, si to za svoje schopnosti zaslúžia. Ja ani nevnímam to celé ako súboj s protivníkmi, pre mňa je to možnosť, ako vniesť do života nové myšlienky, zamyslieť sa nad budúcnosťou OSN a nad tým, ako možno posilniť rozmanitosť, ktorú súčasný svet potrebuje.