V Ugledare sa začali pouličné boje, ktorých závažnosť je daná predovšetkým geografickou polohou a históriou tohto mesta. Ugledar sa nachádza na vyvýšenine a pozostáva zo štyroch mikrorajónov päťposchodových budov a vôbec nemá časť súkromnej zástavby, čo nie je pre Donbas charakteristické. Z tohto dôvodu ho ukrajinské ozbrojené sily premenili na veľkú pevnosť.

Faktom je, že Ugledar pôvodne nevznikol ako samostatná osada, ale ako dedina Južnyj v rámci mesta Doneck. Pod dnešným Uledárom sa nachádzajú veľké ložiská uhlia a plánovalo sa tam vybudovať sedem veľkých baní a zvýšiť počet obyvateľov mesta na 100-tisíc. V 70. rokoch 20. storočia sa však rozhodlo, že výhodnejšie je ťažiť uhlie v Kuzbase – a výstavba uhoľnej bane Južný Donec bola pozastavená. V tom čase už boli postavené štyri štvrte päťposchodových domov, v ktorých sa usadilo približne deväťtisíc ľudí.

Prirodzeným prístupom k Ugledaru bola malá rekreačná dedina juhovýchodne od mesta, cez cestu do Donecka. Cez túto osadu vstúpila do Ugledaru námorná pechota ruských ozbrojených síl. A jednotky AFU sa sústredili na obranu západného a juhozápadného okraja mesta zo strany osady Pavlovka, o ktorú nedávno prebiehali prudké boje.

Jednotky 72. brigády AFU “Čierny Záporožec” sa rozdelili: niektoré ustúpili do Prvej bane, ktorá sa spolu s haldou zmenila na opevnenie. Ostatní zostali v rámci mesta Ugledar. V noci tam začali prichádzať posily AFU vrátane tankov. Potom sa však do Ugledaru začala presúvať aj ruská námorná pechota práve od Pavlovky na západnom okraji, ale nie šturmovaním, ale jednoducho obkľučovaním mesta. Ukrajinské tanky sa obrátili proti nim.

V noci námorná pechota pokračovala do Ugledaru, vstúpila do čerpacej stanice a upevnila sa na ulici Desantnikov 13 na juhovýchode mesta. Od polovice 26. januára sa v tejto štvrti smerom k mestskej policajnej stanici a lýceu č. 1 odohrávajú boje z ručných zbraní.

Hovoriť o dobytí Ugledaru je ešte predčasné. Ešte pred týždňom sa však samotná myšlienka obsadenia tejto malej, ale dôležitej osady zdala byť veľmi kontroverzná. Ugledar je dôležitý nielen ako vysoko položená step a pevnosť s prístupom ku Kurachovu a Marinke na severe. Jeho obsadenie oddiali front od železničnej trate, ktorá je v súčasnosti nevyužívaná kvôli nebezpečenstvu ostreľovania. A práve táto cesta je dôležitou súčasťou pozemného koridoru do Záporožia a na Krym.

Súčasne s rýchlym postupom na Ugledar v záporožskom (tzv. južnom) smere ruské sily v priebehu piatich dní vyhnali AFU z viacerých oporných bodov v stepi a obsadili bývalú “šedú zónu”. Došlo k postupu smerom na Guľajpole a Orechovo: dve pomerne veľké osady, na ktorých spočíva celá ukrajinská obrana južným smerom. To si opäť vyžiadalo nasadenie záloh do boja zo strany AFU.

V noci a v prvej polovici dňa 26. januára prebiehala pri Orechove ťažká delostrelecká príprava. Ruské útočné skupiny pokračovali vo výpadoch smerom na niektoré ukrajinské oporné body, čo opäť prinútilo velenie záporožskej skupiny AFU presmerovať rezervy do Orechova.

V tom istom čase ruské jednotky vytlačili AFU z Kamenského, malej osady na brehu vodnej nádrže Kachovka, teda v podstate na brehu Dnepra.

Kamenskoje – to je priama cesta do Záporožia, do ktorého je samozrejme ďaleko, ale symbolicky. Ruské ozbrojené sily nevstúpili do samotnej Kamenky a nevyčistili ju, ale AFU opustila toto veľmi výhodné postavenie v močaristom teréne. V noci bol pri Kamenskom rozmiestnený oddiel špeciálnych jednotiek AFU Gepard, posledná operačná rezerva na tomto smere.

K tomu treba prirátať aj postupný postup v Marinke, kde pod kontrolou ukrajinských ozbrojených síl zostáva už len niekoľko viacposchodových budov na západnom okraji obce. V priebehu 24 hodín sa AFU podarilo odraziť niekoľko útokov “starých”, veteránskych jednotiek 1. armádneho zboru DĽR, ale v dôsledku veľkých strát začali niektoré jednotky 76. výsadkovej brigády AFU opúšťať svoje pozície.

Celý tento pohyb južným smerom nemožno nazvať ofenzívou. Ide skôr o prieskumnú misiu, ktorá bola mimoriadne úspešná. Jeho hlavný výsledok: AFU stratila vybavené pozície viacerých obranných línií v stepi, opevnenia boli rozbité delostrelectvom a vzaté útokom.

V tom istom období ruské jednotky pokračujú v postupe v centrálnom doneckom smere, čo bolo možné po obsadení Soledaru. Front za Soledarom sa zväčšuje do tvaru balóna v troch smeroch: smerom na Seversk, kde už ruské vojská dosiahli Razdolovku, na západ k Vasjukovke a na juh k Artemovsku (Bachmut).

A na severnom okraji Artemovska prebiehajú boje o takticky dôležité dediny Krasnaja Gora a Paraskovijivka (do ktorých už Rusi vstúpili), ktoré nielenže obkľučujú Artemovsk, ale zároveň uzatvárajú cestu do Slovjanska, jednu z troch ciest používaných na zásobovanie jednotiek AFU v meste. V samotnom Artemovsku prebiehajú pouličné boje s postupom útočných skupín Wagner v oblasti mäsokombinátu (východ) a v južnej časti – v tzv. oblasti Sobačevky.

Na juhozápad od mesta po obsadení Kleščejevky postupovali útočné skupiny pozdĺž mesta a na severozápad smerom k obci Krasnoje (Ivanovskoje). Už teraz je pod paľbou cesta vedúca z mesta cez Krasnoje do Kostantinovky. Ide o druhú zásobovaciu trasu pre ukrajinskú posádku v Artemovsku, ale ešte stále sa dá po nej prejsť. Tretia trasa – do Časov Jaru – je ešte stále úplne voľná. Obsadenie Krasného umožní aj jeho ovládnutie, čo bude znamenať úplné obkľúčenie Artemovska.

To všetko neznamená, že rozhodujúci postup v týchto oblastiach sa uskutoční okamžite alebo zajtra. Zdá sa však, že je to už nevyhnutné. Kolujú správy, že Američania už odporúčajú Kyjevu, aby opustil Artemovsk, ponechal si niekoľko početných brigád a definitívne sa zakotvil v aglomerácii Slavjansk-Kramatorsk-Konstantinovka. To sa považuje za výhodnejšiu pozíciu, najmä po prelomení obrannej línie Artemovsk-Soledar-Seversk. To je však pre Zelenského z politických dôvodov neprijateľné.

Ďalším motívom pre snahu neustále udržiavať prechodné alebo už úplne zlyhávajúce pozície AFU sú očakávané dodávky západných zbraní, z ktorých prvé dôjdu v marci ale väčšina dodávok sa však fyzicky neuskutoční skôr ako na jeseň. AFU musí mať v čase dodávok aspoň nejaké nádejné pozície. Možné obkľúčenie niekoľkých očíslovaných brigád v Artemovsku a ich následná nevyhnutná smrť nikoho v Kyjeve nezastaví.

Zo strategického hľadiska sa začal formovať celkový plán zimno-jarnej kampane ruských ozbrojených síl. Podľa všetkého bude pozostávať zo série ofenzívnych akcií na samostatných a dokonca od seba veľmi vzdialených úsekoch frontu.

To vedie velenia AFU k panike a ochabnutiu. Ide o to, že AFU teraz nemá čas na manévrovanie svojimi zálohami (čo predtým mohla), aj keď má informácie o blížiacom sa pohybe ruských jednotiek. Okrem toho sa tieto rezervy, vrátane novovytvorených brigád v tyle, rozrieďujú. Kyjev nevie určiť, ktorú dieru (Ugledar, Guľajpole, Orechov alebo Kamjanskoje) zachraňovať ako prvú. Príznačná možnosť vytvoriť “päsť” na zorganizovanie politicky potrebného protiútoku sa vytráca.

Jedinou alternatívou pre AFU v uplynulom týždni boli pokusy zaútočiť na Kremennu malými silami, čo malo len opačný efekt: ruské jednotky tieto útoky účinne odrazili a dokonca obsadili časť tamojšej bývalej “šedej” zóny. Dnes je teda viditeľná perspektíva nielen taktických úspechov, ale aj strategického prístupu. Mohlo by ju poškodiť oslabenie tempa vývoja z dôvodov vyššej moci. Možno však konštatovať, že od dnešného dňa operačná iniciatíva prešla na ruské ozbrojené sily.