Caracas 5. februára 2019 (HSP/RusVesna/Foto:TASR/AP-Ariana Cubillos)
Portál RusVesna informuje o situácii vo Venezuele. Maduro začal formovať oddiely domobrany, približne 2 milióny domobrancov má pomôcť venezuelskej armáde odraziť prípadný útok amerických agresorov a ich spojencov
Podľa Madura “perspektíva občianskej vojny vo Venezuele závisí od stupňa americkej agresivity”. Maduro rovnako odmietol arogantné ultimátum zo strany Kanady a niektorých štátov Európskej únie. Venezuela je zvrchovaný štát a európske elity v područí USA nemajú žiadne právo Venezuele a jej ľudu prikazovať, či majú Venezuelci vypísať dodatočné prezidentské voľby, alebo nie.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že Washington už ani neskrýva svoje ciele a kroky, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom. Cieľom Američanov je zmeniť režim vo Venezuele za každú cenu. Vojenskí experti zvažujú možnosti Američanov v konflikte vo Venezuele.
Venezuela má jednu z najmodernejších armád v Latinskej Amerike. Ak okrem armády budú mať Venezuelčania k dispozícii aj 2 milióny domobrancov, Američanov bude určite čakať množstvo problémov. “Nikoho zvonku nenecháme zasahovať do našich vnútorných vecí,” uviedol doslovne Maduro.
Trump pred niekoľkými hodinami vo vysielaní pre americkú spoločnosť CBS uviedol, že USA zvažujú ako jeden z variantov aj vojenský útok voči Venezuele, nechcel však bližšie danú situáciu komentovať. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na Trumpove slová reagoval slovami: “Včera Trump povedal, že zvažuje aj možnosť vojenského útoku na Venezuelu. Ide o porušenie medzinárodného práva”. Vyslanec Venezuely v OSN Samuel Moncada takisto informoval, že USA sú pripravené zaútočiť na Venezuelu. “Nie sme povinní plniť Trumpove príkazy a nebudeme obeťou len preto, aby si Trump zachránil svoju prezidentskú kožu (v zápase s protitrumpovskými elitami v USA)” uviedol venezuelský vyslanec Moncada.
Podľa ruského experta Nikolaja Kalašnikova, v prípade ak Američania naozaj zaútočia vo Venezuele, očakávajú ich veľké problémy. Venezuelská armáda patrí k najsilnejším armádam Latinskej Ameriky a Američania budú mať v prípade útoku vysoké straty. Kalašnikov takisto upozornil na skutočnosť, že pred dvoma dňami venezuelské vojenské jednotky za pomoci tajnej služby rozstrieľali skupinu nájomných zabijákov z Kolumbie, ktorú dodali narkokartely. Táto skupina mala podľa vzoru ukrajinského Majdanu útočiť v Caracase a radikalizovať situáciu. Likvidácia celej bandy znamená, že Američanom nevyšiel jeden z dôležitých krokov.
Podľa ruských expertov najpravdepodobnejšie útok voči Venezuele príde z Kolumbie, z Kolumbie je lepšia možnosť logisticky pokryť potreby útočiacich jednotiek. Z územia Brazílie by bolo útok ťažšie uskutočniť, pretože tu je pomerne kompaktná džungľa a riedke osídlenie. O vyslaní amerického kontingentu 5 tisíc vojakov do Kolumbie už hovoril aj Trumpov poradca Bolton.
Treba si však uvedomiť, že ani v najlepších obdobiach tlaku na Asada v Sýrii Američania osobne veľmi nebojovali, dávali radšej prednosť tomu, aby útočili proti sýrskym vládnym jednotkám proamerické arabské skupiny, vyzbrojené Američanmi. (Rovnako na Ukrajine, umierať majú Ukrajinci a nie Američania). Ruskí odborníci takisto poukazujú na skutočnosť, že bojová hodnota Arabov je podstatne nižšia ako bojová hodnota juhoamerických vojakov, okrem Iráncov, Rusov a Číňanov sú podľa ruských informácii vo Venezuele aj kubánski vojenskí špecialisti a jednotky. Iránci a Rusi nakoniec zlikvidovali bojový potenciál proamerických bánd v Sýrii, podobný scenár je teda dosť reálny aj vo Venezuele, kde sú navyše náročnejšie bojové podmienky ako v Sýrii.
Takže z americkej strany môže ísť len o blufovanie. Američania dokážu zorganizovať majdan, zaviesť sankcie a vyvinúť politický tlak. Ak to však americký oponent ustojí, americké možnosti sa značne zmenšia. Momentálne Američania ako je ich zvykom nastrčili do prvého radu svojich vazalov v podobe proamerických elít Kanady, Nemecka, Francúzska, Británie, Holandska, Švédska, viacerých štátov Latinskej Ameriky, ktorí takisto ako Američania podporujú samozvanca Guaida a s ich pomocou vyvíjajú na Venezuelu ekonomický, psychologický, ekonomický a politický nátlak. Maduro však s pomocou Ruska, Číny, Iránu, Kuby, Nicaraguy či Bolívie americkému tlaku dosiaľ úspešne odoláva. Ruský vojenský expert Vladimir Batjuk upozorňuje na skutočnosť, že Venezuela a aj ďalšie latinskoamerické štáty sa nachádzajú v sfére pôsobnosti Južného velenia amerických ozbrojených síl. Američania podľa jeho slov nemajú v oblasti Latinskej Ameriky žiadne reálne bojové sily, ktoré by mohli v oblasti nasadiť do bojov. Môžu sa spoliehať len na to, že svoje jednotky poskytnú v prvej fáze len proamerické režimy v Kolumbii, Brazílii či Peru, približne 5 tisíc amerických vojakov na Venezuelu s určitosťou stačiť nebude.
Aby Američania zvýšili svoju vojenskú prítomnosť v regióne, museli by stiahnuť bojové jednotky z iných oblastí. No na Blízkom východe sa situácia vyvíja pre Američanov nepriaznivo, ak sa stiahnu zo Sýrie, Iraku, Afganistanu, či Líbye bude to znamenať koniec americkej dominancie v tejto oblasti, takže tomu sa kritici Trumpa zúrivo bránia. Sťahovanie vojsk z Európy by zase vyvolalo hystériu Ukrajincov, Pobaltia, Poľska a Rumunska, takže ani odtiaľto Američania veľmi bojové jednotky sťahovať nemôžu, musia tu predsa “chrániť Európu a zdržiavať Rusko”.
Podľa Vladimíra Batjuka by vpád Američanov priviedol vo Venezuele ku vzniku partizánskej vojny, išlo by o hybridnú vojnu strednej intenzity. Takýto konflikt by Američania mohli vyhrať len vtedy, ak by mali podporu miestneho obyvateľstva, ktoré pozná miestny terén a museli by sa spoliehať na pomoc miestnych obyvateľov. Vidiek a indiánske obyvateľstvo však stoja za Madurom, rovnako ako veľká časť armády. Kolumbijcov Venezuelčania nemajú veľmi radi, smerom na Brazíliu je džungľa, odtiaľ reálny útok nehrozí. Takisto útok z oblasti Guayany, Surinamu môže priniesť so sebou hrozbu, že vojna ohrozí aj tieto oblasti, takáto destabilizácia celej severnej časti Južnej Ameriky Američanom veľmi nevyhovuje.
Vladimír Batjuk uviedol, že posledná úspešná akcia Američanov v latinskoamerickom regióne sa uskutočnila v roku 1989, kedy Američania pod vymyslenou zámienkou zaútočili na Panamu (cieľom akcie bolo dostať Panamský prieliv pod americkú kontrolu). Obvinili Manuela Noriegu z obchodu s drogami, nedemokratických princípov a následne americké sily rozbili málopočetné panamské vojenské sily, Noriegu uväznili, od Američanov dostal 40 rokov. Noriega umrel vo väzení v roku 2017.
Útok na Panamu však takisto z vojenského hľadiska neprebiehal tak, ako si Američania predstavovali a malá panamská armáda dokázala oveľa silnejších Američanov značne potrápiť. V porovnaní s dneškom však bola americká armáda v roku 1989 podstatne silnejšia a bojaschopnejšia. Podľa Batjuka momentálne Američania okrem Zelených Baretov nemajú reálnu silu, ktorá by bola schopná nasadenia v džungľových podmienkach. Väčšina Zelených baretov však slúži v Iraku, Afganistane, Sýrii, Američania ich nasadzujú aj v Afrike.
Poslať do Venezuely amerických vojakov, ktorí by dokázali dnes úspešne riešiť aj etnické či konfesiálne kontrapartizánske akcie je pre Američanov dnes veľmi ťažké. Nemajú v Latinskej Amerike žiadne bojové základne (výnimkou je Guantanamo na Kube), už skutočnosť, že museli osloviť a zaplatiť kolumbijských žoldnierov blízkych narkomafii má takisto veľkú vypovedaciu hodnotu o možnostiach USA. (Kolumbijcov, Peruáncov či Guatemalcov a Salvadorcov nasadzovali Saudi aj v Jemene, Juhoameričania však nezvládali dobre púštne podnebie, ktoré ich značne vyčerpávalio a mali vysoké straty, Huthiovia juhoamerických saudských žoldnierov likvidovali pomerne úspešne).
Ruský vojenský expert Viktor Murachovskij je takisto presvedčení, že Američania sa zmôžu maximálne na psychologický nátlak. Podľa jeho slov priamy útok Američanov na Venezuelu nie je veľmi reálny. Maduro, ktorý má za chrbtom Rusko, Čínu, Irán či Kubu sa cíti pomerne bezpečne. Murachovskij takisto uviedol, že Rusi dosiaľ nezaznamenali žiadne podozrivé aktivity na amerických vojenských základniach, ktoré by boli dokladom skutočnosti, že Američania sú rozhodnutí na Venezuelu zaútočiť. Ak by však aj k útoku došlo, Američania nezískajú pod kontrolu venezuelskú ropu, ktorá má ekonomicky Američanom pomôcť a venezuelská ropa je hlavným dôvodom amerického útoku.
Podľa Murachovského Rusi vyzbrojili venezuelskú armádu. Venezuelci majú k dispozícii ruské systémy S-300, ruské rakety, tanky, vrtuľníky i delostrelectvo. Vojenskí profesionáli hodnotia venezuelskú armádu ako jednu z najbojaschopnejších armád v Latinskej Amerike. Samozrejme ani Murachovskij a ani Batjuk neodmietajú možnosť, že časť venezuelských vojakov môže prejsť na stranu Guaida.
Američania však nutne potrebujú okamžitú kontrolu venezuelskej ropy, ak sa rozhorí dlhotrvajúci vojenský konflikt v krajine, k venezuelskej rope sa určite nedostanú a americké plány skončia neúspechom. Navyše nasadenie amerických vojakov v džungľových podmienkach určite nebude “prechádzkou ružovým sadom” a straty vo Venezuele budú určite prevyšovať straty v Iraku, Afganistane či Sýrii. A to takisto nie je práve to, po čom by Trump či jeho kritici túžili.
Batjuk sa takisto okrajovo dotkol možností kubánskeho nasadenia vo Venezuele. Podľa jeho slov kubánski inštruktori učili venezuelské špeciálne jednotky technikám, ktoré používali v minulosti Kubánci v Angole či Mozambiku, kde sa Kubánci stretávali v bojoch s podstatne lepšie vyzbrojenými juhoafrickými či rhodézskymi žoldniermi, podporovanými USA, Izraelom či Britániou. Kubánske malé guerillové skupiny dokázali spôsobiť podstatne lepšie vyzbrojeným žoldnierom Západu doslovne “peklo zo života” a v mnohých prípadoch mali dokonca lepšie výsledky ako Sovieti, ktorí ale v Angole či Mozambiku nasadzovali podstatne menšie sily.
Video kubánske špeciálne jednotky
Podľa Batjuka predstava, že Američania, ktorí nedokázali zvíťaziť v Afganistane, Iraku či Sýrii, zvíťazia vo Venezuele nie je veľmi reálna. Američania dokážu Venezuelu rozbiť, ak však nedostanú pod kontrolu venezuelskú ropu, celá akcia voči Venezuele stráca svoj zmysel. Batjuk upozorňuje, že americký neúspech vo Venezuele poukáže na úpadok autority Američanov a Západu, takže Američania sú pod silným psychickým tlakom. V prípade vojny však Venezuela utrpí značné škody, takisto predstava, že by NATO ochotne na americký príkaz vstúpilo do ďalšieho konfliktu nie je v najbližšej dobe veľmi reálna. S Kolumbijcami by si venezuelská armáda mala poradiť a vyzerá to tak, samotní Američania nemajú dostatok síl, aby sa výraznejšie v konflikte angažovali.
Zatiaľ Guaido usilovne vyzýva venezuelských vojakov a policajtov, aby sa pridali na jeho stranu. Spolieha sa pritom na amerických vojakov, USD a venezuelských dôstojníkov, ktorí sú ochotní nechať sa Američanmi podplatiť. Od udalosti vo Venezuele bude závisieť, či Američania potvrdia svoju autoritu vo svete, alebo ju naopak ju ešte viac stratia.
3.9°C
Sobota 
Nedeľa 
Utorok 
3.9°C
Sobota 
5.7°C
2.2°C
Utorok 
.JPG)
.jpg)
.jpg)
