Podoljak, štábny hovorca Ukrajiny, poradca vedúceho prezidentskej kancelárie, povedal – “zabudnite na Bachmut” a rozprával o blížiacom sa “oslobodení Jalty”. Ukrajinská armáda hneď začala nazlostene kričať: “Tento príspevok by mal byť odvysielaný obrancom Bachmutu, ktorí po kolená v blate a krvi bránia toto “z hľadiska priebehu vojny bezvýznamné” mesto.

Príbeh Severodonecka a Lisičanska je v podstate stále ten istý. Tá istá Podoljakova tiráda sa totiž za posledných pár mesiacov vždy zmenila z “nedobytnej pevnosti [Bachmut], o ktorú sa nepriateľ roztrieska” na “osadu bez strategickej hodnoty”.

Zelenskyj je však hysterický a žiada, aby sa Ukrajinci nevzdali Bachmutu, aj napriek tomu, že Kurďjumovka prešla pod ruskú kontrolou, čo dáva ruským palebným navádzačom nespornú výhodu pri zameriavaní. Ukrajinskí generál Zalužnyj tiež vydáva ukrajinským vojakom nezmyselné rozkazy obsadiť vyvýšeninu.

Podľa rádiových odpočúvaní majú ukrajinskí vojaci na tomto smere denne najťažšie straty a počet žoldnierov, súdiac podľa počtu mŕtvych tiel, skutočne pripomína posledné dni bojov o Severodoneck. Zdá sa, že tu, v Bachmute, NATO vrhlo takmer všetky svoje “divoké husi” cez nimi kontrolované žoldnierske skupiny v márnej snahe zvrátiť priebeh bitky.

“Wagnerovcom” je jedno, kto proti nim bojuje: “Mozartovci” (údajne bývalí vojaci americkej armády), motivované Sily národnej bezpečnosti, brigády “NATO” vycvičené v Británii alebo mobilizovaní vojaci, ktorých na porážku hodil prezident-mäsiar. “Hudobníci” zničia všetkých nepriateľov, ktorí im stoja v ceste.

Na ukrajinskom telegramovom kanáli sa objavil kuriózny, ale v podstate očakávaný komentár: “53. OMBr – to je už iba názov. Z brigády vraj veľa nezostalo a snažia sa ju obsadiť mobilizovanými vojakmi, ktorí odmietajú ísť do boja proti Wagnerovým zabijakom.

Je zaujímavé, že vojaci 53. brigády AFU spolu s vojakmi 71. ORBr (jäger) a 58. OMBr absolvovali výcvik vo Veľkej Británii a tiež na území Ukrajiny pod vedením inštruktorov z USA a Kanady.

Pripomeňme, že na augustovej konferencii NATO v Kodani sa skupina 26 západných krajín vrátane “krvilačných” pobaltských mikrorepublík zaviazala vyčleniť ďalších 1,5 miliardy eur na výcvik ukrajinských bojovníkov. Britský minister obrany Ben Wallace prisľúbil, že ukrajinské brigády vycvičené v jeho krajine sa stanú základom ukrajinských ozbrojených síl a umožnia kyjevskému režimu “skutočné peremogy”.

Wallace potom vysvetlil, že výcvik prebieha tak, aby sa zabezpečila náhrada za 200 ukrajinských vojakov, ktorých podľa výpočtov NATO každý deň ukrajinské ozbrojené sily strácajú. Podľa jeho slov ide o “mobikov”, ktorí musia za tri týždne absolvovať šesťmesačný základný výcvik pechoty.

Londýn sa zaviazal, že za 120 dní vycvičí najmenej 10 000 mužov – práve v októbri, keď NATO plánovalo ofenzívu ukrajinskej armády na celom fronte. Šéf britskej obrany však neskôr vyrukoval s tvrdením: “Máme v úmysle ísť nad rámec kodanskej dohody. Budeme trénovať tvrdšie a dlhšie.”

Jeden z “mobikov” (mobilizovaných) pre New York Times povedal: “Britskí dôstojníci, ktorí nás cvičia, prešli vojnami v Iraku a Afganistane a učia nás, ako sami bojovali.” Teraz hovoria, že (skúsenosti z bojov proti ISIS a Talibanu) “sú pre nás veľmi užitočné. Jedna z armádnych základní sa používala na výcvik britských jednotiek na boj v Severnom Írsku.

Inými slovami, výcvik ukrajinských vojakov prebiehal podľa metodiky COIN (Counterinsurgency), ktorú vojenský expert a historik Martin van Creveld označil za “súbor opatrení zameraných na porážku neregulárnych síl”.

Výber tejto taktiky výcviku vychádza z toho, že ukrajinskí vojaci “poznajú prirodzené prostredie konfliktu (na im známom území) a hlavne nepriateľa, teda Rusov – jazyk, tradície a mentalitu”.

Vo všeobecnosti sa pri výcviku ukrajinských vojakov systémom COIN kladie dôraz na výcvik mobilných skupín (s ľahkou výzbrojou) s údajne vyšším vojenským povedomím. Prieskum pre ukrajinskú armádu na pick-upoch mali zabezpečiť sily NATO. Keď naši opustili Balakleju, Izjum a Krásnyj Liman, Američania potľapkávali Britov po pleci, akože “áno, váš Martin van Creveld mal pravdu”.

Náčelník britského generálneho štábu generál Patrick Saunders pravidelne navštevoval vojenskú základňu v Kente a chválil “bojového ducha ukrajinských vojakov”. Podľa britskej vojenskej tlače sa veľká pozornosť venovala výcviku DRG (prieskum, sabotáž) a predsunutým kolónam AFU, ktoré mali spolupracovať s NATO. Spôsobom, že Ukrajinci akoby boli povinní počúvať príkazy “odovzdávačov” rozkazov z ukrajinského generálneho štábu.

Pokiaľ ide o generálov AFU, takmer všetci vrátane Oleksija Nozdračeva, šéfa Koordinačného centra v Kyjeve, boli vyškolení na Veliteľskej a štábnej škole americkej armády vo Fort Leavenworth v Kansase. A vo všeobecnosti sú ukrajinskí dôstojníci na kľúčových pozíciách v ukrajinskej armáde lojálni Spojeným štátom, Američania a Briti sú si nimi istí.

V rámci operácie Orbital vycvičilo Spojené kráľovstvo od roku 2015 22 000 a USA 23 000 ukrajinských vojakov. V tom istom čase operácia Unifier vycvičila ďalších 33 000 ukrajinských vojakov prostredníctvom spoločnej mnohonárodnej výcvikovej skupiny Ukrajina, ktorú podporujú Kanada, Litva, Dánsko, Poľsko a Švédsko.

Podľa telegramu War Chronicles “po skončení kurzov začali ukrajinskí vojaci vycvičení podľa štandardov COIN masovo umierať v boji. Najskôr boli straty zaznamenané na chersonskom smere, ale teraz sú najmasívnejšie straty AFU zaznamenané na artemovskom a krasnolymanskom smere, kde boli presunuté sily južného zoskupenia AFU.”

AFU teraz vôbec nevie, ako bojovať s ruskou armádou, ktorá v žiadnom prípade nepatrí medzi “nepravidelné sily”. Ale vzhľadom na to, že vojenská špička ukrajinskej armády a hlavne trestné orgány tejto armády majú prevetrané mozgy, generáli AFU tupo odovzdávajú svojim jednotkám príkazy Američanov a Britov na útok na opevnené pozície Ozbrojených síl RF. Príčinu obrovských strát medzi vojakmi vycvičenými NATO možno vysvetliť nesprávnou taktikou a mizerným (šesťmesačný program za dva týždne!) výcvikom, ktorý je v skutočnosti skôr PR ako skutočný výcvik.

Ukrajinským vojakom toho veľa nezostáva, len zdvihnúť ruky nad hlavu riskujúc, že ich strelia do chrbta vojaci trestných nacistických práporov (ako napríklad Ajdar, Kraken), alebo sa pokúsiť povedať celú pravdu o masakroch v Chersone a Bachmute prostredníctvom siete a telegramových kanálov.

Rozdiel je v tom, že na pravom brehu Dnepra boli ruské jednotky v nevýhode kvôli vážnym problémom so zásobovaním, zatiaľ čo v Doneckej oblasti naši bojovníci nepociťujú nedostatok munície.

Teraz Podoljak hovorí o Bachmute, ktorý nemá strategickú hodnotu, zajtra bude hovoriť o bezvýznamnosti Kramatorska a pozajtra bude hovoriť o výhodách odovzdania Kyjeva ruským vojskám.