Môj profil 
Predplatné
Bieňkowská a šéfovia spoločnosti Arianspace a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) ocenili dimenziu širšej európskej spolupráce, bez ktorej by úspech vesmírneho programu EÚ nebol možný. “Vesmír potrebuje Európu a Európa potrebuje vesmír,” uviedol Stéphane Israel, šéf spoločnosti Arianspace. Stredajší štart stál okolo 310 miliónov eur, keď len náklady na každú zo štyroch družíc vyrobených firmami z viacerých krajín EÚ boli 40 miliónov eur.
EÚ považuje rozšírenie siete Galileo na 26 družíc za veľký technologický úspech. Od marca 2015 sa podarilo vyniesť na orbitu 20 družíc. Sústava, ktorá už ponúka služby vyše 400 miliónom užívateľom, bude kompletná v roku 2020 (30 družíc). Európania však už teraz musia uvažovať, čo bude ďalej. Galileo je najpresnejší satelitný lokalizačný systém, životnosť družíc je však odhadovaná na 12 rokov. V Únii si tiež uvedomujú, že konkurencia nespí. Američania chcú vyvinúť systém GPS tretej generácie, čím môže Galileo prísť o svoje prvenstvo v presnosti.
Komisárka Bieňkowská počas stretnutia s novinármi avizovala, že úloha rozhodnúť o budúcnosti vesmírnych programov pripadne ďalšej exekutíve EÚ. Tá súčasná na to však pripravila masívnu finančnú podporu – 16 miliárd eur na roky 2021-2027, z toho 9,7 miliardy eur je určených pre projekt Galileo.
“ESA zaistila budúcnosť systému Galileo tým, že sa postarala o rozvoj technológií pre budúce generácie družíc,” povedal šéf ESA Jan Wörner. EÚ sa už teraz musí začať pripravovať na to, čo príde po finalizácii systému Galileo.
Bieňkowská pripomenula, že Únia začína profitovať zo služieb, ktoré ponúkajú jej vesmírne programy, lebo v oblasti dát ide o najprudšie sa rozvíjajúci trh. Okrem toho vesmírny priemysel zamestnáva v EÚ vyše 23.000 ľudí (tretina družíc na svete je vyrobená v EÚ) a tento trend sa bude zvyšovať.
Ak v roku 2002, keď Európska komisia presadzovala ideu programu Galileo, sa jej návrh stretával s kritikou, že pôjde o zbytočný program, keď existuje GPS, v súčasnosti v exekutíve EÚ bez odmietania prešiel návrh zvýšenia finančných prostriedkov.
Podľa Bieňkowskej EÚ nevykonáva prieskum vesmíru – to je úloha ESA, ale využíva vesmírne technológie a služby z nich plynúce v prospech európskej ekonomiky, európskych firiem a spotrebiteľov. Týmto smerom sa chce EÚ uberať aj naďalej. Bude už ale na novom vedení EK, aby riešila prípadný projekt Galileo 2.0, čo v podstate bude znamenať modernizáciu družíc a zrejme aj ich postupnú výmenu na orbite.
V čom však bude mať EÚ voľné ruky na ďalší rozvoj s pridanou hodnotou pre celé ľudstvo, je program Copernicus, určený na mapovanie povrchu Zeme. Ten bude pravdepodobne rozšírený o ďalšie družice (ich nosičmi sú rakety Vega z Kourou) na mapovanie emisií skleníkových plynov alebo o družice nad zemskými pólmi na lepšie mapovanie morských prúdov a klimatických zmien.
“Ak by EÚ zavrhla svoj vesmírny program, spoločný európsky vesmírny program prestane existovať. Žiadna krajina nemá toľko zdrojov, aby v ňom mohla sama pokračovať,” poukázala Bieňkowská na skutočnosť, keď okrem Európy sa využívaniu vesmírnych technológii venujú aj jej svetoví konkurenti Spojené štáty, Rusko, Čína a India.
.jpg)
