Môj profil 
Predplatné
Chorvátsko 30. januára (HSP/LNBQ/foto: Guardian.co.uk)
Chorváti čelia najmasívnejšiemu útoku proti všetkému tradičnému, dokonca horšiemu, než ním bola takmer 50-ročná juhoslovanská komunistická diktatúra. Nová, ľavicová vláda na čele s bývalým komunistom Milanovičom sa snaží udržať si voličskú základňu nielen otvorenou vojnou proti katolíckej Cirkvi, ale stavia všetky karty na radikálnu hodnotovú revolúciu, ktorá má obrátiť Chorvátsko na krajinu s legislatívou najliberálnejších krajín sveta.
Ľudský život a rodina predmetom tvrdého útoku vlády
Potom, čo sa Chorvátsko zaradilo medzi krajiny s najliberálnejšou legislatívou v otázkach umelého oplodnenia a očakáva nový Zákon o rodine, ktorý má odobriť homosexuálne manželstvá s možnosťou adopcie detí; ako aj legalizovať ľahké drogy a eutanáziu; vláda už uviedla do škôl od tretieho ročníka ZŠ až po ukončenie strednej školy povinnú sexuálnu výchovu inšpirovanú gender ideológiou so zámerom otvoriť deťom dvere do sveta sexu.
Výchova k zdraviu?
Agentúra pre výchovu a formáciu patriaca pod Ministerstvo školstva tento program sexuálnej výchovy uviedla pod zavádzajúcim názvom Výchova k zdraviu. Je rozdelený do štyroch častí, z ktorých prvé tri sa venujú osobnej čistote, zdravej výžive, prevencii proti násiliu a závislostiam ako drogy, alkohol, hazard.
Štvrtá kapitola má názov: Rovnosť gender práv medzi pohlaviami a zodpovedné sexuálne správanie. Na prvý pohľad nič zvláštne, keby v skutočnosti nešlo o skorú sexualizáciu detí podľa princípov, ktoré diktuje neslávny Kinsey Institute. Chorváti však ešte stále udržiavajú mentalitu tradičnej rodiny, aj napriek oslabenej pozície Cirkvi (ukázalo sa to aj na Gay Pride pochodoch, ktoré tam majú čoraz úbohejšiu účasť, zatiaľ čo polícia musí „chrániť“ manifestujúcich z LGBT hnutia pred hnevom ľudí).
Program uvedený neštandardne
Všetko nasvedčuje tomu, že vláda sa snažila nastoliť program okamžite a za každú cenu, nakoľko v úvodnom dekréte ministra Jovanoviča sa nachádzajú chybné citácie zákonov a tiež proces uvádzania programu do škôl prebehol bez akýchkoľvek recenzií nezávislých agentúr a spolupráce s učiteľmi.
Rodičia sú bezmocní, pretože už nemôžu rozhodnúť, či ich dieťa sa zúčastní týchto hodín alebo nie, nakoľko sú povinné. Zároveň sa tým však porušuje čl 63. ústavy, ktorý im garantuje právo a slobodu rozhodovať o výchove detí. Bohatá, výlučne jednostranne orientovaná nosná literatúra programu je publikovaná združeniami zoskupenými okolo LGBT hnutia, pričom pozornému čitateľovi neunikne, aké sú ciele tohto programu.
V knihe Spol i rod pod povecalom (od autorov Amir Hodzic, Nataša Bijelič a Sanja Cesar) na 81. strane čítame: „Pohlavie je niečo, čo nám bolo dané dávno pred tým, než sme mali možnosť vyjadriť sa k nemu. Preto je správne, že niektorí rozlišujú pohlavie a rod, napríklad: moje pohlavie je ženské, ale som mužského rodu. Prečo teda radšej nepovieme: som mužom s vagínou? Prečo neprekonáme tento biologický imperatív, ktorý len nálepkuje pohlavné orgány ako mužské a ženské?“
Mariela Castro Espín, kubánska psychologička a dcéra prezidenta Raula Castra v chorvátskej verzii Čo sa deje v puberte na strane 82. veľmi rafinovane nabáda: „Je dôležité uvedomiť si, že homosexualita a bisexualita nie sú chorobou ani nemorálnym správaním, ale výrazom rozličných aspektov sexuality ľudského rodu … Sexuálna orientácia sa začína utvárať počas puberty. V tomto období heterosexuálne a bisexuálne vzťahy môžu len napomôcť k objaveniu a rozvoju svojej sexuálnej orientácie“.
V ďalšej z kníh pod názvom With Pleasure: Thoughts on the Nature of Human Sexuality od autorov Paul R. Abramson a Steven D. Pinkerto čítame v chorvátskej verzii na strane 146 neuveriteľné slová: „Napriek útokom a zákazom zo strany rodičov sexuálne uspokojovanie predstavuje dôležitý element detstva. V dejinách bolo detstvo považované za akési útočisko chránené na báze starostí a zodpovednosti dospelých … a pritom je to čas, kedy sa najlepšie dá užiť si sexuálne pôžitky rovnako ako iné veci patriace do ľudskej prirodzenosti. Keď si uvedomíme, že v detstve nie je možná reprodukcia, možno si užívať sexuálnych praktík multidimenzionálnym spôsobom – orálne, análne, genitálne, atď. – bez možnosti otehotnieť.“ Na strane 215 autori ďalej tvrdia: „Pornografia ma didaktický cieľ, pretože zvyšuje sexuálne povedomie a používanie pornografie na terapeutické účely môže umenšiť zábrany, ponúknuť nové inšpirácie, naučiť techniku a zlepšiť komunikáciu medzi partnermi. Okrem toho, pornografia vizuálna, audiálna alebo aj jej čítanie je viac menej sprevádzané masturbáciou, čo taktiež predstavuje bezpečný sex.“
Čo sa má diať na hodinách Výchovy k zdraviu?
Na vyučovacích hodinách sa majú vytvárať pracovné skupinky, ktoré si vyžadujú aktívne zapájanie žiakov do rôznych aktivít, ako napríklad dotýkanie sa jeden druhého, hranie scénok, a praktické cvičenia, ktoré majú rozvíjať v triede diskusiu.
V tretej triede základnej školy, teda deti vo veku 9. rokov, sa učia, ktoré dotyky sú „akceptovateľné“ a ktoré nie. Učitelia majú vyzvať deti, aby sa jedny druhých dotýkali na istých partiách, a kvôli názornej ukážke aj na tých „neprijateľných“; po tom nasleduje diskusia, v ktorej majú žiaci analyzovať svoje pocity.
Vo štvrtej triede je deťom predstavená gender ideológia, ktorou sa budú zaoberať až do ukončenia školskej dochádzky. Žiakom sa majú predstaviť pohlavné a rodové „stereotypy“, diskriminácie a „nálepkovania“ sexuálnych menšín. Dievčatá sa majú naučiť a názorne predviesť, ako si zaviesť tampón. V piatej triede rozoberajú masturbáciu „ako integrálnu súčasť človeka, ktorá bola kvôli tmárskym vierovyznaniam zaznávaná ako škodlivá“. Dvanásťročné deti v šiestej triede majú analyzovať pornografiu. Musí sa viesť učiteľom diskusia tak, „aby žiaci pochopili, že pornografia poukazuje na sexualitu človeka a nie na mužské a ženské roly.“
Štrnásťroční žiaci, ktorí navštevujú ôsmu a teda poslednú triedu základnej školy, majú byť podelení do skupín, kde majú zahrať scénky rôznych situácií „bežného“ života. Jednou „bežných situácií“ má byť podľa ministerstva táto: „Je piatok večer a Tanja je na párty spolu so svojimi rovesníkmi, ktorých pozná len z videnia. Tanja si dá dve vodky s džúsom. Tancuje, cíti, že jej telo zrazu zaplavila horúčosť a celá miestnosť sa okolo nej točí. Všimne si, že Kristijan, chlapec len o čosi starší než je ona, sa na ňu uprene díva. Je to chlapec, ktorého by chceli všetky jej kamarátky. Nemôže uveriť, že práve ona… Priblíži sa k nej, a začnú spolu veľmi tesno tancovať. Kristijan jej po chvíli navrhne, aby šli hore na poschodie, pretože tu dole je príliš horúco. Ako tak kráčajú nahor, uvedomí si, že je tam tma a nikto tam nie je. Prosí Kristiána, aby zišli nadol, kde sú aj ostatní. Usmeje sa na ňu a hovorí: „Azda mi neveríš?“ Kristián sa jej začne dotýkať po celom tele a zhodí ju na posteľ. Tanja mu vraví „nie“, prosí ho, aby prestal a snaží sa vymaniť z jeho náruče. Začne plakať, no on pokračuje a ignoruje jej prosby. Prinúti ju k pohlavnému styku.“ Ešte raz, takúto „bežnú scénku“ majú zahrať a vžiť sa do nej len 14-ročné deti…
Pätnásťročným sa sexuálny akt má predstaviť ako normálny fyzický akt, bez akéhokoľvek morálneho významu a hodnoty. Žiaci sa majú praktickými cvičeniami naučiť, ako sa používa prezervatív, antikoncepčné tabletky (otázka tzv. ochrany je totiž ťažiskovým bodom celého programu strednej školy); majú diskutovať o rôznych postojoch v otázkach potratu eufemisticky definovaného ako „prerušenie tehotenstva“. Sedemnásťroční, teda tretiaci na strednej škole, sa zoznamujú s homosexuálnym aktom ako s čímsi úplne prirodzeným; homosexuálne zväzky popri heterosexuálnych manželstvách sú len jednou z mnohých alternatív životného štýlu.
Inštrumentalizácia tak sexu ako aj ľudí
Smutné na tom všetkom je, že v celom programe nenájdete ani náznak o výchove k hodnotám, k láske, k životu ako plodu lásky medzi dvoma ľuďmi, k rodine. Slovo láska je použité len raz a ešte sa zmohli na zmienku o sexuálnom akte ako nástroji na prenos života.
Totalitné praktiky
Bezmocnosť celej tejto situácie umocňuje aj fakt, že sa nemožno ohradiť už ani námietkou výhrady vo svedomí. Totiž, učitelia ako aj riaditelia, ktorí by odmietli zaviesť tento program v škole, riskujú, že prídu o licencie. A rodičia, ktorí deti nepustia do školy, viete, kde skončia.
Viac o tejto téme sa môžete dočítať tu
Josip Horvatiček
.jpg)
