“Nazvali sme to občianska demokracia aj preto, že sme chceli ideovo jasne definovať, kde sme. Máme svoje hodnoty umierneného stredopravého politického spektra. A SPOLU preto, že Slovensko sa nedá zmeniť malou partiou ľudí z Bratislavy. Nechceme byť stranou, ktorá má 100 členov, silný Facebook a silné kampane,” tvrdí Beblavý.

Strana má podľa neho už dnes tri stovky členov a dve tisícky registrovaných sympatizantov. Do konca roka by chcela získať ešte niekoľko stoviek nových členov. “Hľadáme strednú cestu medzi SaS, ktoré má 150 členov, OĽaNO, ktoré má 13 členov, a Smerom, ktorý ich má 14.000–15.000, ale podľa mňa je to až príliš účelové,” povedal Beblavý, podľa ktorého je množstvo členov v Smere-SD pre osobné výhody.

Medzi zakladateľmi strany SPOLU sú okrem Beblavého poslanci NR SR Jozef Mihál, Katarína Macháčková, Simona Petrík a Viera Dubačová, ale aj zástupcovia mimovládneho sektora ako Vladimiír Bilčík (SFPA) či Pavel Nechala (Transparency International Slovensko).

“Sú to napospol ľudia, ktorých poznám dlhé roky a viem sa na nich spoľahnúť aj eticky a charakterovo. Lebo riziká v politike často nebývajú na odbornej stránke, ale práve na tej druhej,” tvrdí Beblavý. “S pani Macháčkovou a pani Petrík sme sa otestovali hneď po voľbách, keď sme odmietli ísť do vlády Roberta Fica,” pripomenul.

Ďalších ľudí sa nová strana ešte len snaží získať. “Vnímam kriticky, že dnes nemá žiadna opozičná strana skutočne silného kandidáta na ministra vnútra alebo budúceho ministra zdravotníctva. Tvrdo pracujeme na tom, aby sme mali nielen programy, ale aj ľudí, čo ich vedia realizovať,” povedal Beblavý.

“Viacerí chápu, že síce má zmysel byť nezávislý analytik a roky komentovať nejakú tému, ale na druhej strane nemáte možnosť veci reálne zmeniť. Snažím sa ľudí presvedčiť, že dobrá vláda a silná strana, akou my chceme byť, má takú možnosť ovplyvniť budúcnosť tejto krajiny, aká nie je takmer nikde inde,” dodal.

Aj keď sa SPOLU jednoznačne definuje ako stredopravá strana, nechce sa vymedziť aj na liberálno–konzervatívnej osi. “Na Slovensku sa pojmy liberalizmus a konzervativizmus zmenili na karikatúry. Liberál by asi mal chodiť na Pride a konzervatívec byť talibancom. Preto sa v tomto definovať nebudeme. Podľa nás sú tieto nálepky dnes na Slovensku zavádzajúce,” tvrdí Beblavý.

Chce, aby strana bola jednoznačne proeurópska a v ekonomike presadzovala stredopravé riešenia. Beblavý tvrdí, že slabinou SDKÚ-DS v minulosti a dnes SaS, je nedostatočný sociálny rozmer politiky. “U nás sa zažilo, že sociálny je Smer a sociálne je to, keď rozdáva nejaké malé dávky alebo predvolebné balíčky. Podľa nás je sociálny štát ten, kde ľudia majú záchrannú sieť, ale najmä kvalitné verejné služby,” tvrdí.

“Zabezpečiť ľuďom prístup ku kvalitnému školstvu a zdravotníctvu považujeme za povinnosť štátu. Nie tak, že by to všetko mal štát vlastniť, ale mal by tu byť zmiešaný systém. Že existuje štátny sektor, ale štát do veľkej miery financuje aj súkromný sektor regulovaný štátom. Problémom je, že na Slovensku dnes nie je zabezpečená ani dostupnosť, ani kvalita týchto služieb,” tvrdí.

“A posledná priorita je to, čomu hovoríme rovnaký meter pre všetkých. To sa netýka len boja proti korupcii. Niet pochýb, že treba zavrieť zlodejov. Ale nespravodlivosť dnes ľudia cítia na všetkých úrovniach. Chceme spravodlivý štát, ktorý je schopný vymáhať dodržiavanie pravidiel aj od bohatých a vplyvných ľudí,” zhrnul programové priority novej strany Beblavý.

Pripomenul, že on osobne už v tomto volebnom období prispel napríklad k zníženiu úrokov na hypotékach, ale spolu s ďalšími ľuďmi z okolia pripravovanej strany realizujú aj ďalšie praktické kroky. “V prípade životnej úrovne sme už pred trištvrte rokom s Jožom Mihálom začali iniciatívu v oblasti miezd. Napríklad, aby si zo zvyšovania minimálnej mzdy štát prestal tak veľa brať. Napríklad teraz sa minimálna mzda zvýšila a z eur, ktoré musí podnikateľ naviac zaplatiť, si, ako spočítal Jozef Mihál, až dve tretiny vezme štát. A len jedna tretina z toho zvýšenia pôjde ľuďom,” povedal líder SPOLU.

“Začali sme bojovať za to, aby dôstojné základné odmeňovanie platilo aj pre verejných zamestnancov. Napríklad teraz je v parlamente návrh Smeru na zvyšovanie príplatkov za nočnú a víkendovú prácu a my sme upozornili na to, že sa zvýšenie nemalo týkať verejných zamestnancov. Smer ustúpil a už sa ich to týkať bude,” vyhlásil.

“Navrhli sme, aby v inzerátoch bola uvádzaná ponúkaná mzda. Smer si to tiež osvojil. Oni to podľa nás nerobia úplne dobre, lebo do toho vnášajú administratívne prvky, ktoré by zamestnávateľov zbytočne zaťažovali. Podľa našej predstavy by to malo byť tak, že podnikateľ môže do inzerátu napísať napríklad aj to, že za túto prácu ponúka 600 až 900 eur v závislosti od dĺžky praxe,” vysvetlil Beblavý.

Povinné zverejňovanie ponúkaného platu v inzerátoch bude mať podľa neho mať tri výhody. “Zamestnanci, ktorí nemajú o určitú ponuku záujem, ani nebudú zaťažovať seba a zamestnávateľa uchádzaním sa. Bude to viesť k zvyšovaniu miezd, lebo zamestnávatelia si budú viac konkurovať, aj prostredníctvom toho inzerátu. A povedie to k vyrovnávaniu miezd aj existujúcich zamestnancov. Lebo keď uvidíte, že váš zamestnávateľ ponúka na tú istú pozíciu, ako máte vy, o 30 percent vyšší plat, aj vy pôjdete za šéfom a budete žiadať zvýšenie,” povedal.

Beblavý pripomenul aj minuloročnú iniciatívu na reformu vyšších územných celkov (VÚC). “Navrhli sme zrušenie VÚC a rozdelenie ich kompetencií medzi štát a mestá a obce. My sa tejto myšlienky nevzdávame,” zdôraznil.

Na otázku, kto bude v strane ľudovým rečníkom, ak sa doteraz kľúčovo sústredila na budovanie expertnej bázy, Beblavý odpovedal, že podľa neho je pre dôležitú časť voličov väčšou devíziou slušnosť a dôveryhodnosť. “Ak niekto politiku vníma ako zábavu a volí toho, kto dá väčšiu facku druhej strane, tak áno, aj ja, aj Jozef Mihál, máme ostrý jazyk, keď treba, ale nie je to to hlavné, čo chceme ponúkať. Takýchto voličov asi skôr získa Igor Matovič. Ale typ dôveryhodnejšej politiky sa dnes na Slovensku vytratil,” poznamenal Beblavý.

Približne v rovnakom čase ako SPOLU vznikol aj druhý ambiciózny politický subjekt, hnutie Progresívne Slovensko. Obe nové strany si tak navzájom konkurujú. “Na jednej strane je to určite ťažšie, na druhej strane, má to aj svoje výhody. Jednou z nich je súťaž. Vidím to na nás aj Progresívnom Slovensku, že keby sme nesúťažili, nemali by sme takú dynamiku,” reagoval Beblavý.

“Progresívne Slovensko sú noví ľudia, majú rôzne názory na rôzne veci a musia sa ešte trochu utriasť. Ja by som do budúcnosti spoluprácu vôbec nevylučoval. Ale ak sa naozaj potvrdí určité ľavicové tendovanie, ktoré tam tak trochu vidím, bolo by spájanie akýmsi mačkopsom. Ak, naopak, uvidíme, že to má tendenciu byť blízko, garantujem vám, že žiadne ego nebude stáť v ceste bližšej spolupráci,” zhrnul.

Naznačil aj plány strany na tento rok. “Niekoľko mesiacov ťaháme tému vyšších miezd a postupne by sme chceli prejsť k ďalším prioritám. Téma právneho štátu a spravodlivej spoločnosti bude tento rok aj o Ústavnom súde, kde sa bude vymieňať väčšina sudcov, ale aj o predstavení našich reforiem v oblasti polície a prokuratúry. A zároveň diskutujeme s odborníkmi v oblasti zdravotníctva a školstva a pripravujeme reformy v tejto oblasti,” povedal. SPOLU by sa chcela uviesť aj v komunálnych voľbách. Aj keď väčšinový systém nahráva skôr etablovaným ako novým stranám, cieľom SPOLU je ponúknuť okolo tisícky kandidátov do komunálnych volieb.