Môj profil 
Predplatné
Aj podľa najnovšej písomnosti, zverejnenej baskickým spravodajským serverom naiz.eus, ETA “úplne rozpustila všetky svoje štruktúry” a “nebude už vyjadrovať politické postoje, podporovať iniciatívy alebo pôsobiť vo vzťahu k iným aktérom”. Bývalí militanti sa budú naďalej snažiť o vytvorenie “znovuzjednoteného, nezávislého, socialistického, baskickojazyčného a nepatriarchálneho Baskicka”, budú to však robiť mimo tejto organizácie.
Rozhodujúcou výzvou pre ľavicových baskických separatistov bude zabezpečiť “účinnosť práva rozhodovať”, aby mohli byť Baskovia “uznaní ako národ”.
V predošlom liste, označenom dátumom 16. apríla, ktorý rozoslala baskickým inštitúciám a skupinám zastupujúcim občiansku spoločnosť, ETA priznala zodpovednosť za to, že nedokázala vyriešiť “politický konflikt” ohľadne Baskicka – regiónu ležiaceho na pomedzí Španielska a Francúzska. Rozhodnutie rozpustiť štruktúry ETA však neznamená “prekonanie” tohto konfliktu, uvádza sa v texte, ktorý zverejnili španielske médiá v stredu.
Ozbrojenú organizáciu ETA založili v roku 1959 ako hnutie odporu voči diktatúre Francisca Franca v Španielsku. Aj po návrate tejto krajiny k demokracii v roku 1975 však pokračovala v boji za nezávislosť Baskicka. Pri jej útokoch zahynulo viac než 850 ľudí.
Od roku 2011, keď oznámila ukončenie ozbrojeného boja, ETA neútočila, doposiaľ však nerozpustila svoje štruktúry v ilegalite.
Španielsky premiér Mariano Rajoy označil oznámenie organizácie za “šum a propagandu” a upozornil, že “nech už robí alebo vyhlasuje čokoľvek, nenájde žiadnu medzeru, ako by získala beztrestnosť”. “ETA môže oznámiť svoje zmiznutie, ale jej zločiny ani konanie súdov nezmiznú,” citovala z jeho reakcie AP.
Obete útokov baskických separatistov odmietajú vyhlásenie ETA ako frašku
Španielske združenie obetí terorizmu odmietlo ako frašku vyhlásenie separatistickej skupiny Baskicko a jeho sloboda (ETA), že ukončila svoju násilnú kampaň za nezávislosť. Združenie nalieha na španielsku vládu, aby do kauzy vstúpila a zastavila to, čo označuje za propagačnú kampaň ETA.
Združenie vo svojom vyhlásení podľa agentúry AP uvádza, že príslušníci ETA sa pokúšajú seba samých pred medzinárodným spoločenstvom vykresliť ako “dobrých chlapcov”. Upozorňuje, že ETA nepomohla riešiť zločiny, ktoré spáchala a ktoré sú stále predmetom vyšetrovania, neponúkla obetiam svoje ospravedlnenie a neuznala škody, ktoré spôsobila.
Vyhlásenia v podobnom duchu vydali aj ďalšie organizácie združujúce pozostalých či obete násilných činov baskických separatistov.
Krutosť útokov ETA – vrátane jedného z najkrvavejších, v supermarkete v Barcelone v roku 1987, pri ktorom zahynulo 21 ľudí – postupne prispela k strate obľúbenosti hnutia v Baskicku, informovala agentúra Reuters.
Podľa Reuters však časť baskickej verejnosti upozorňuje, že ospravedlniť by sa okrem ETA mal aj španielsky štát, a to za obete, ktoré majú na svedomí pravicové, španielskou vládou založené a finančne podporované polovojenské Protiteroristické oslobodzovacie skupiny (GAL). Išlo o tajné komandá pôsobiace proti ETA v 80. rokoch v Španielsku i v susednom Francúzsku.
Za zapojenie sa do trestnej kampane proti ETA bolo v Španielsku odsúdených viacero vládnych úradníkov a príslušníkov tajných služieb, spresnil Reuters, podľa ktorého GAL v rokoch 1983-86 zabili 27 ľudí, z ktorých však najmenej deviati nemali žiadne napojenie na ETA. O týchto svojich zisteniach písal vo svojich knihách o ETA írsky spisovateľ a investigatívny novinár Paddy Woodworth.
Rozhlasová stanica Europe 1 informovala, že v reakcii na najnovšie vyhlásenie ETA sa na internete objavila petícia, ktorej signatári žiadajú skoncovať s verejným pripomínaním si pamiatky bývalých členov tejto skupiny, verejne priznať, že ETA bola prekážkou rozvoja demokracie v Španielsku a objasniť najmenej 358 doteraz nevyriešených zločinov pripisovaných ETA. Do štvrtkového rána petíciu podpísalo 60.000 ľudí.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
