Badín 13. septembra (TASR) – Už asi rok a pol prekladajú biblisti preklad knihy Žalmov z hebrejčiny do slovenčiny a pripravujú komentár k nemu. "Chceme prekladať aj z gréčtiny, pravdepodobne tam budú aj niektoré veci zo sýrčiny, lebo niektoré žalmy sú len v sýrčine," uviedol na dnešnom brífingu v Badíne profesor na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme Peter Dubovský. Témou brífingu boli informácie o jedinečnom projekte, ktorého cieľom je napísať historicky prvý slovenský výklad k biblickej knihe Žalmov. V slovenčine je urobený liturgický preklad Svätého písma z latinčiny, čo ale nebol pôvodný originálny jazyk Biblie.
"Tento bol mnohokrát vylepšovaný, ale súčasná verejnosť potrebuje nutne aj preklady z hebrejského, gréckeho, takisto sýrskeho jazyka alebo aj niektorých iných originálnych textov," vysvetlil Dubovský. Na to bola potrebná dlhoročná príprava odborníkov a až v súčasnosti je dostatok takých, ktorí poznajú dobre jazyky, gramatiku, syntax a slovníky. Tak začal v roku 2005 projekt prekladov a na druhej strane aj komentárov k Svätému písmu. Na Starom zákone pracuje asi 20 ľudí, podobne ako na novom.
Dnes a v piatok (14.9.) sa koná v Badíne konferencia Žalmy s medzinárodnou účasťou. Takáto konferencia sa robí každé dva roky v súvislosti s niektorou knihou, teraz je to ohľadom knihy Žalmov. "Zavoláme najväčších odborníkov na svete, s ktorými práve konfrontujeme naše preklady, štúdie, výsledky," priblížil Dubovský. Odborníci poskytnú svoje názory, a hlavne, ponúknu prednášky, ktoré sú podľa Dubovského pre nich inšpiráciou.
To, ako chápať či akým spôsobom čítať Žalmy, médiám objasnili Gianni Barbiero z Pápežského biblického inštitútu v Ríme a Frank-Lothar Hossfeld z Bonnskej univerzity v Bonne. Barbiero priblížil svoju prednášku. Jeho základným problémom je, ako chápať Žalmy, ktoré rozprávajú o násilí a ich spojení s kráľovským rozmerom, ktorý sa opisuje v Žalmoch. Hossfeld predstavil, ako by sa žalmy mali čítať. A to v nadväznosti na tradíciu, ktorú mnísi už niekoľko storočí praktizujú, a teda, že čítajú žalmy od začiatku do konca kontinuálne. "Keď čítame žalmy kontinuálne, od 1 – 150 za radom, môžeme si všimnúť, že odzrkadľujú jednotlivé etapy dejín Izraela. A to od historického Dávida v 10. storočí pred Kristom až po záver starozákonnej epochy. To znamená, sú akoby spomienkami na vlastné dejiny, preto sú aj historicky viazané," uviedol Hossfeld.
Kniha Žalmov (v pôvodnom znení Tehilím) je odvekým zdrojom modlitbovej tradície pre kresťanstvo i židovstvo. Najťažšie je na preklade podľa Dubovského asi to, že jednoducho nevedia, čo mnohé veci, ktoré sú v Žalmoch, v hebrejčine znamenajú. "Máme text, máme slovíčko, ktoré nikto nevie čo znamená. Máme výraz, ktorý v hebrejčine prečítame a nikto nevie, čo chce povedať," dodal Dubovský.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam