Podnikateľa Mikuláša Varehu odsúdili na 11 rokov za mrežami

Banská Bystrica 18. apríla (TASR/HSP/Foto:TASR) 

Rozsudok ešte nie je právoplatný

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku – pracovisko Banská Bystrica, dnes uznal za vinného veľkopodnikateľa Mikuláša V. z pokračujúcich trestných činov skrátenia dane a poistného a neodvedenia dane a poistného. Odsúdil ho na úhrnný trest odňatia slobody vo výške 11 rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Uložil mu aj peňažný trest vo výške 100.000 eur. Rozsudok ešte nie je právoplatný. Mikuláš V. sa voči nemu odvolal.

Na novembrovom pojednávaní uviedol, že je nevinný a ničoho sa nedopustil. S rozsudkom súdu nesúhlasí a celý proces je podľa neho vykonštruovaný. Rozsudok bol vyhlásený za neprítomnosti obhajcu obžalovaného. Mikuláš V. si zvolil nového právneho zástupcu, ktorý si prevzal plnú moc.

Varehu odsúdili za daňové podvody

Podľa obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Mikuláš V. spáchal svojou trestnou činnosťou škodu 58,1 milióna eur. Obvinený zastupoval v tomto prípade 11 vlastných spoločností, ktoré obchodovali vzájomne medzi sebou. Trestnú činnosť mal páchať v rokoch 2008 – 2011, najmä v okrese Trebišov. Fiktívne v účtovných a daňových dokladoch deklaroval obchodovanie s 55,306 miliónmi euroočiek (štepné prúty jabloní) a so 414,2 miliónmi kusov lykožrúta. Mikuláš V. na súde v novembri uviedol, že lykožrút slúžil ako doplnok potravy pre bažanty tak, ako slúži proteín pre športovcov.

Obžalovaný vytvoril “daňový raj” pre svoje firmy

Ako dnes odôvodnil predseda senátu, obžalovaný vytvoril “daňový raj” pre svoje firmy v zemplínskej oblasti. Svoje firmy zaťažoval DPH v rozsahu zhruba 16–17 %. Výpovede svedkov a listinné dôkazy nepreukázali existenciu euroočiek a lykožrútov v takom rozsahu, ako tvrdil obžalovaný, pokračoval predseda senátu. Podľa jeho slov celý obchod bol neekonomický, absolútne nereálny, nerentabilný až stratový. Pri zdôvodnení trestu uviedol, že bolo potrebné prihliadnuť na výšku škody, ktorá niekoľkonásobne prevýšila 133.000 eur, teda hranicu, keď už ide o škodu veľkého rozsahu.

Prokurátor ÚŠP Ján Šanta v záverečnej reči v pondelok 15. apríla položil rečnícku otázku, či boli na hospodárskych dvoroch spoločností obžalovaného euroočká a lykožrúty. “Boli, ale nie v deklarovanom rozsahu,” konštatoval. Teda v oveľa menšom, až zanedbateľnom, a neboli zobchodované. Štepné prúty boli na dvoroch pre vlastnú potrebu a obchody boli nerealizovateľné aj z ekonomického pohľadu. Prokurátor pokračoval, že v prípade euroočiek z kvalitatívneho ani kvantitatívneho hľadiska k obchodovaniu nedošlo. Vystavenie faktúry totiž nie je relevantný dôkaz. Vytvorené reťazce mali slúžiť na to, aby obžalovaný získal daňové výhody a nevznikla mu daňová povinnosť. Obdobná situácia podľa prokurátora vznikla u lykožrútov. Mikuláša V. navrhol uznať za vinného.

Rozsudok vyhlásili bez prítomnosti jeho nového advokáta

Obžalovaný zakázal obom svojim pôvodným obhajcom prítomným na pojednávaní predniesť záverečnú reč, nakoľko už nie sú jeho obhajcovia. Podnikateľ si zvolil nového zástupcu, ktorý na pojednávaní nebol. Mikuláš V. záverečnú reč tiež nepredniesol, nakoľko boli podľa neho porušené práva na obhajobu. Nevyužil ani právo posledného slova. Mikuláš V. v pondelok podal aj námietku zaujatosti voči celému senátu.

Na ŠTS sa začalo hlavné pojednávanie s podnikateľom 5. novembra 2012. ŠTS vypočul viacero svedkov, medzi inými z Finančnej správy (FS) SR, odborníkov, znalca z odboru ekonomiky aj zamestnancov, ktorí pracovali v spoločnostiach obžalovaného.

Vypovedal aj občan Maďarska Mihály Molnár, ktorého možno podľa Šantu označiť za jedného z najdôležitejších svedkov. Molnár potvrdil, že medzi jeho a obžalovaného firmami k reálnym obchodom nedošlo. Mikuláš V. uviedol, že svedkova výpoveď nie je pravdivá a že je kúpený.

Podľa znalca obchody s lykožrútom by neboli rentabilné a nezistil ich ekonomický zmysel. Administratívna pracovníčka, ktorá robila vo firme obžalovaného v rokoch 2009-2012, o zbere lykožrútov počula, fyzicky však nikoho pri takejto práci nevidela. Uviedla však, že podľa faktúr, ktoré sa vystavovali mesačne, lykožrúty zbierali pracovníci z Maďarska. Vypočul ich aj ŠTS. Podľa výpovedí odkôrňovali v Strede nad Bodrogom drevo a zbierali z neho chrobáky aj kôru, ktoré ukladali do vriec.

Pracovníčky FS SR sa podieľali na kontrolách firiem obžalovaného. Jedna zo svedkýň k obchodu s euroočkami uviedla, že v prípade odberateľa – maďarskej firmy – sa podľa maďarskej daňovej správy uskutočnenie obchodu nepotvrdilo. Táto spoločnosť od roku 2006 nepodala daňové priznanie, nejavila sa ako obchodujúca a navyše, človek, ktorý mal byť jej konateľ, zomrel ešte pred vznikom spoločnosti. Ďalšia kontrolórka k lykožrútom vypovedala, že išlo o zaujímavý obchod, najmä pokiaľ ide o financie. V porovnaní s cenou zlata mali byť totiž lykožrúty drahšie.

K lykožrútom aj jabloňovým očkám sa vyjadrili odborníci. V danom prípade mal podnikateľ obchodovať len s jedným druhom jabĺk – Fuji. Podľa slov znalca na Slovensku je 127,2 ha, na ktorých sa pestuje odroda Fuji, všetkých ovocných sadov dokopy je v SR asi 8000 ha. Na množstvo 55 miliónov očiek by však pritom bola potrebná plocha sadu okolo 15.000 ha. Lesný inžinier zo Štátnych lesov Tatranského národného parku, ktorý vyše 10 rokov pracuje v lesníctve, priblížil, že dovtedy, keď pracovníkov lesov polícia kontaktovala v súvislosti s týmto prípadom, nepočuli o tom, že by sa lykožrút používal na kŕmenie, obsahuje totiž napríklad chinín.