Môj profil 
Predplatné
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša totiž pri zohľadnení sezónnych vplyvov produkcia v júli oproti predchádzajúcemu mesiacu opäť klesla, a to o 0,7 percenta. Výsledok navyše čiastočne ovplyvnilo rozdielne načasovanie celozávodných dovoleniek. Za prvých sedem mesiacov roka tak zostáva priemyselná produkcia medziročne nižšia o 0,4 percenta.
Najväčším ťahúňom bola výroba dopravných prostriedkov, ktorá medziročne vzrástla o 9,2 percenta. Automobilový priemysel však podľa Kočiša nemožno hodnotiť bez určitej rezervy. Jeden z veľkých výrobcov mal totiž v júli o jeden výrobný týždeň viac v dôsledku odlišného načasovania celozávodnej dovolenky. V ďalších mesiacoch sa preto môže časť tohto efektu obrátiť.
Pozitívne sa vyvíjala aj výroba strojov, ktorá vzrástla takmer o 12 percent, a výroba základných kovov s rastom o 5,5 percenta. Naopak, výraznou brzdou zostáva výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov. Tá v júli medziročne klesla až o 41 percent, najmä v dôsledku ukončenia výroby televízorov Samsung v Galante. Ide teda skôr o špecifický štrukturálny zásah než o dôkaz všeobecného prepadu celého priemyslu.
Opatrnosť je podľa analytikov namieste aj pri pohľade do budúcnosti. Kočiš upozorňuje, že dôvera slovenských priemyselníkov sa v auguste výrazne zhoršila. Indikátor dôvery klesol o 17 bodov na najnižšiu úroveň od júna 2023. Firmy zároveň zhoršili očakávania budúcej produkcie, zvýšili sa ich zásoby hotových výrobkov a zhoršilo sa aj hodnotenie objednávok.
Podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka pritom slovenský priemysel naďalej čelí slabšiemu zahraničnému dopytu a neistote v európskej ekonomike. Pozitívnym signálom sú síce niektoré predstihové ukazovatele v eurozóne, no tvrdé dáta zatiaľ výrazné oživenie nepotvrdzujú.
Veľkou otázkou zostáva najmä Nemecko, ktoré je pre slovenské firmy kľúčovým obchodným partnerom. Nemecká priemyselná produkcia v júli medzimesačne klesla o 1,1 percenta a medziročne o 1,6 percenta. Ešte výraznejším varovaním je vývoj objednávok v nemeckom automobilovom priemysle, ktoré sa v júli medzimesačne prepadli o 12,5 percenta. Slabší dopyt z Nemecka sa pritom môže s odstupom prejaviť aj v slovenských podnikoch.
Rizikom zostávajú aj energie a geopolitická situácia. Vyššie ceny ropy a plynu spolu s drahšou dopravou môžu zvyšovať náklady slovenských výrobcov a zhoršovať ich konkurencieschopnosť. Problémom sú aj vyššie úrokové sadzby a prísnejšie finančné podmienky, ktoré môžu brzdiť investície a dopyt v eurozóne.
Obaja analytici sa tak zhodujú na tom, že júlové čísla prinášajú určitú nádej, no ešte nehovoria o silnom návrate slovenského priemyslu. Priestor je skôr na postupnú stabilizáciu a mierny rast. O tom, či ide o skutočný obrat, rozhodnú až ďalšie mesiace a najmä to, či sa lepšie nálady a prieskumy premietnu aj do reálnych výrobných čísel.
