Dovozy rastú rýchlejšie než vývozy, slovenskému priemyslu však svitá na lepšie časy

Vývoz sa po očistení o sezónne vplyvy v júli medzimesačne zvýšil o 1,4 percenta a medziročne bol vyšší o 6,6 percenta. Dovoz vzrástol medzimesačne o 1 percento a medziročne o 9,4 percenta. Zahraničný obchod tak pokračoval v trende postupného znižovania prebytku.

„Zahraničný obchod sa v úvode dovolenkového leta prepadol do ľahkého deficitu. Pokračoval tak pozvoľný a očakávaný trend postupného zhoršovania bilancie zahraničného obchodu,“ uviedol Koršňák. Podľa analytika však na vývoj bilancie vplývajú vo veľkej miere aj ceny, predovšetkým vyššie ceny energetických surovín, ktoré zvyšujú nominálnu hodnotu dovozov.

Na druhej strane, vývoz rastie aj po zohľadnení cenových vplyvov. Exportné ceny sa v júli medziročne zvýšili o 2,4 percenta, zatiaľ čo nominálny vývoz vzrástol o 6,6 percenta. To podľa Koršňáka znamená, že vývozy rástli aj v reálnom vyjadrení. Medziročný rast exportu bol zároveň druhý najsilnejší v tomto roku a takmer dvojnásobný oproti priemeru predchádzajúceho roka, ktorý dosiahol 3,6 percenta.

Za priaznivým vývojom stoja aj kľúčové exportné odvetvia. Vývozy strojov a automobilov v posledných dvoch mesiacoch pomerne dynamicky rástli a medziročne boli vyššie približne o 6 percent. Zároveň pri nich exportné ceny viac-menej stagnovali, čo naznačuje, že za rastom nestálo iba zdražovanie vyvážaného tovaru.

„V posledných mesiacoch sa pritom zotavili i vývozy v kľúčovej exportnej kategórii strojov a prepravných zariadení,“ konštatuje Koršňák. Relatívne silný rast si udržali aj ostatné exportné kategórie, hoci tempo ich medziročného rastu sa v júli spomalilo z júnových 13,1 percenta na 7 percent.

Rastúci vývoz však zatiaľ nedokáže úplne vykompenzovať dynamiku dovozu. Ten v júli medziročne stúpol o 9,4 percenta. Významnú časť rastu naďalej vysvetľujú energie. Eurová cena ropy bola v júli medziročne vyššia o viac ako 20 percent a nominálne dovozy palív a mazív boli vyššie až o 28,8 percenta. V júni pritom ich medziročný rast dosahoval 37,5 percenta.

Ceny však nie sú jediným dôvodom rastu dovozov. Aj po odpočítaní palív a mazív sa dovoz v júli medziročne zvýšil o 8,1 percenta. Ešte výraznejšie, o 11 percent, vzrástol dovoz strojov a prepravných zariadení. Podľa Koršňáka to môže signalizovať silnejšie investície do strojov alebo zvýšené dovozy materiálu a polotovarov potrebných vo výrobe, najmä v automobilovom priemysle.

Práve tento vývoj môže byť pre slovenský priemysel pozitívnym signálom do ďalších mesiacov. Vyšší dovoz strojov, materiálu a polotovarov môže naznačovať vyššiu aktivitu domácich podnikov a vytvárať predpoklad pre ďalšie oživenie výroby. „Oživený rast dovozov strojov a prepravných zariadení v posledných mesiacoch by sa tak dal vnímať pozitívne a mohol by poukazovať na zvýšenú aktivitu kľúčových častí domáceho priemyslu v najbližších mesiacoch,“ uvádza Koršňák.

Pri hodnotení júlových údajov však treba podľa analytika zostať opatrný. Letné mesiace totiž môže výrazne ovplyvniť nerovnomerné čerpanie dovoleniek vo firmách. Júl preto ešte nemusí byť dostatočným dôkazom trvalejšieho zlepšenia exportnej výkonnosti. Jasnejší obraz môže priniesť až august.

Vývoj zahraničného obchodu zároveň ukazuje, že slovenský prebytok sa postupne zmenšuje. Na 12-mesačnej báze sa v júli znížil z revidovaných 2,1 percenta HDP na 1,9 percenta HDP. Štatistický úrad zároveň spresnil údaje za predchádzajúce mesiace, pričom prebytok znížil o 17 miliónov eur. Definitívne údaje za minulý rok zase ukázali prebytok zahraničného obchodu na úrovni 2,5 miliardy eur, teda 1,8 percenta HDP. Pôvodný odhad bol o 245 miliónov eur vyšší, najmä pre nižšie predtým vykázané dovozy.

Podľa Koršňáka pritom nemožno v najbližších mesiacoch očakávať ďalšie výrazné rozširovanie prebytkov zahraničného obchodu. Nadol ich budú tlačiť stále vyššie ceny energetických surovín, slabší zahraničný dopyt a podľa analytika aj nízka konkurencieschopnosť domácich exportérov, na ktorú vplýva zhoršené domáce podnikateľské prostredie.

Výraznejšiemu prepadu prebytku by však mal brániť slabší domáci dopyt. Ten zároveň obmedzuje rast spotrebných a investičných dovozov. UniCredit Bank preto očakáva, že prebytok zahraničného obchodu by sa do konca roka mohol znížiť na približne 1 až 1,5 percenta HDP. To by bolo menej než v minulom roku aj v súčasnosti, keď sa pohybuje okolo 1,8 až 1,9 percenta HDP.