Rada prokurátorov beží na pomoc Žilinkovi

Poukázala tiež, že deľba moci, systém bŕzd a protiváh i samostatné postavenie orgánov ochrany práva predstavujú základné záruky fungovania právneho štátu a ochranu každého pred svojvoľným výkonom verejnej moci. Rovnako SAK prízvukovala, že prokuratúra musí pri ochrane práv a zákonnosti postupovať nestranne, a to bez ohľadu na záujmy a očakávania politických predstaviteľov. „Činnosť generálneho prokurátora aj jednotlivé rozhodnutia prokuratúry (ako aj súdov) môžu byť predmetom verejnej kritiky a odbornej diskusie. Rovnako legitímna je diskusia o budúcom usporiadaní prokuratúry a jej prípadnej reforme. Má byť vedená vecne, na základe odborných argumentov a vo verejnom záujme. Kritika ani diskusia o reforme prokuratúry však nesmú slúžiť ako nástroj politického nátlaku na jej rozhodovanie alebo na odchod jej predstaviteľov z funkcie,” dodáva SAK.

Komora vyjadrila podporu generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi pri nezávislom a nestrannom výkone jeho funkcie v súlade s ústavou a zákonmi. Dodala, že predmetná podpora nepredstavuje hodnotenie správnosti jednotlivých rozhodnutí prokuratúry, ale je jej dlhodobým postojom k ochrane nezávislých inštitúcií v demokratickom a právnom štáte. „SAK dlhodobo presadzuje ochranu nezávislosti inštitúcií a rešpektovanie ich právomocí. Tento postoj uplatňuje bez ohľadu na to, kto vykonáva politickú moc a kto stojí na čele dotknutej inštitúcie,” uzavrela.

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v utorok 8. septembra vyzval generálneho prokurátora Žilinku, že by mal zvážiť odstúpenie z funkcie. Je toho názoru, že Žilinka pôsobí opozične a robí nadprácu pri stíhaní nominantov strany Smer-SD. Generálny prokurátor je tak podľa Fica prekážkou v obnovovaní dôvery v právny štát. Kritizoval tiež postup prokuratúry vo viacerých prípadoch. Premiér zároveň Žilinku obvinil z totálneho, permanentného útoku na súčasnú vládnu koalíciu. Generálny prokurátor v reakcii na Ficovu výzvu vyhlásil, že mieni zotrvať vo funkcii do konca svojho funkčného obdobia, ktoré končí v decembri 2027. Výzvu Žilinka označil za bezostyšný tlak, podľa jeho slov tiež existuje eminentný záujem na spôsobe vybavenia niektorých trestných vecí. Prízvukoval, že vždy pristupoval k výkonu funkcie apoliticky, nestranne a v súlade s Ústavou SR a zákonmi, a nenechal sa ovplyvňovať záujmami politikov.

Rada prokurátorov: Vyvíjanie tlaku na Žilinku prekračuje rámec legitímnej politickej kritiky

Vyvíjanie tlaku predsedom vlády SR Robertom Ficom (Smer-SD) na odstúpenie generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku zo svojej funkcie prekračuje rámec legitímnej politickej kritiky, ktorá politikom prináleží. Zdôrazňuje to Rada prokurátorov (RP) SR. Poukazuje, že zaťahovanie orgánov prokuratúry a samotných prokurátorov do politického boja má za následok oslabovanie dôvery verejnosti v zákonnosť postupu a rozhodovania prokurátorov, a teda posilňovanie názorových tendencií vo verejnosti o neprávnom štáte. TASR o tom informoval predseda rady Marián Čorba.

„Zákonnosť a dôvodnosť postupu a rozhodovania prokurátorov v konkrétnom trestnom konaní možno preskúmať výlučne zákonodarcom ustanovenými procesnými prostriedkami a nie prostredníctvom verejného politického tlaku,“ podotýka Čorba. Výzvy na odstránenie konkrétnych prokurátorov z Generálnej prokuratúry (GP) SR nerešpektujúc zákonné podmienky na preloženie prokurátora na inú prokuratúru alebo ukončenie služobného pomeru prokurátora považuje za neakceptovateľné.

Prokuratúra podľa neho nemôže byť vnímaná ako nezávislá od politického vplyvu iba vtedy, ak jej postupy a rozhodnutia zodpovedajú politickým predstavám aktuálnej vládnej moci. „Práve v situácii, keď rozhodnutie prokuratúry vyvoláva politický nesúhlas, sa v plnej miere ukazuje význam požiadavky na jej nestranný a zákonný výkon pôsobnosti. Zákonná ochrana nestranného výkonu pôsobnosti každého prokurátora má byť neustálym záujmom celej spoločnosti,“ dopĺňa.

RP SR odmieta akékoľvek snahy o politické ovplyvňovanie rozhodovacej činnosti prokuratúry a trestného konania a považuje rešpektovanie vzájomnej nezávislosti ústavných orgánov za jednu zo základných podmienok fungovania právneho štátu, o obnovenie dôvery v ktorý sa má svorne usilovať celá politická elita bez ohľadu na stranícku príslušnosť.

Politický odkaz Fica, že ak Žilinka zo svojej funkcie neodstúpi, následkom bude príprava a schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry, predstavuje podľa RP SR priame zasahovanie výkonnej moci do nestrannosti prokuratúry a neprípustný politický nátlak nielen na generálneho prokurátora, ale na všetkých prokurátorov. Takýto postup považuje v demokratickom právnom štáte za neprijateľný. Problémom pritom podľa nej nie je samotná možnosť reformy prokuratúry, ale jej prezentovanie ako následku za neuposlúchnutie politickej výzvy. Apeluje, že prípadná reforma prokuratúry má byť výsledkom dôkladnej a odbornej celospoločenskej diskusie.

„RP SR je nezávislý najvyšší výkonný orgán samosprávy prokurátorov nepodliehajúci vôli generálneho prokurátora SR. Rada koná samostatne na základe hlasovania jej deviatich autonómnych členov volených zhromaždeniami prokurátorov,“ dodáva Čorba.