Je toto víťazstvo začiatkom zmeny politiky Nemecka a Európy? Čo ukazuje víťazstvo AfD

Celoštátna spolupredsedkyňa strany Alice Weidelová v príhovore po voľbách uviedla, že tento výsledok vysiela „jasný signál do Berlína“. Spolupredseda strany AfD sa ironicky poďakoval kancelárovi Merzovi za podporu, zjavne narážajúc na jeho nepopulárnu a arogantnú sociálnu a militantnú medzinárodnú politiku, ktorá vyvoláva nevôľu u veľkej časti nemeckej verejnosti. S nadšením sa nestretli ani jeho metódy politického boja s opozíciou, ktoré len ťažko možno nazvať férovými a demokratickými.

Predbežné výsledky

V Sasku-Anhaltsku bolo túto nedeľu vyzvaných 1,7 milióna voličov, aby odovzdali svoj hlas v krajinských voľbách. Volebná účasť o 16. hodine dosiahla 65,3 percenta, čo bolo o približne 24 percent viac ako v rovnakom čase počas volieb v roku 2021. Podľa prvých odhadov výsledkov krajinských volieb v Sasku-Anhaltsku sa AfD stane najsilnejšou stranou so ziskom viac ako 44,4 percent, pričom vo voľbách pred piatimi rokmi získala len 20,8 percenta. AfD tak dosiahla svoj doteraz najlepší výsledok v krajských voľbách vôbec a stane sa najsilnejšou silou v krajinskom parlamente v Magdeburgu. Ide o najlepší výsledok, aký ktorákoľvek strana dosiahla v krajinských voľbách za posledných desať rokov. S veľkým odstupom za ňou nasleduje CDU. Strana premiéra Svena Schulzeho dosiahla historicky najnižší výsledok 18,4 percenta – čo predstavuje výrazný pokles v porovnaní s voľbami v roku 2021, ktoré CDU pod vedením dlhoročného premiéra Reinera Haseloffa vyhrala s 37,1 percentami.

Tretím najsilnejším politickým zoskupením sa podľa predbežných odhadov stane ľavicová strana Die Linke s 9,3 percentami, za ňou nasledujú Zelení s 8,7 percentami – čo je ich doteraz najlepší výsledok v tomto spolkovom štáte. SPD dosiahla 8,4 percenta, strana BSW sa s 5,0 percentami musí obávať o vstup do parlamentu, zatiaľ čo FDP s 2,2 percentami neprekonala päťpercentnú volebnú hranicu. Výsledok volieb vyvoláva veľký ohlas na medzinárodnej scéne – od New Yorku cez Paríž až po Moskvu a Kyjev sa možný prvý vládny blok AfD v nemeckej spolkovej krajine od roku 1945 považuje za historický zlom. Prieskumy naznačovali, že AfD má pohodlný náskok – so sľubmi oživiť slabnúce hospodárstvo, deportovať migrantov a vytlačiť etablované strany, ktoré v tomto regióne dlho vládli.

Výzva pre vládne strany

Tento región medzi riekou Labe a pohorím Harz vo východnom Nemecku má menej obyvateľov ako 10 z celkovo 16 nemeckých spolkových krajín. Napriek tomu sa tieto voľby stali veľkou výzvou pre koaličnú vládu zloženú z konzervatívnej Únie – kresťanských demokratov a ich bavorskej sesterskej strany Kresťansko-sociálnej únie (CDU/CSU) – a stredoľavých sociálnych demokratov (SPD). V posledných mesiacoch sa v Berlíne dokonca šírili povesti, že nemecký kancelár Friedrich Merz z CDU by mohol po týchto voľbách odstúpiť – alebo že by ho k tomu mohla donútiť jeho vlastná strana. Dôvodom bola skutočnosť, že v prieskumoch verejnej mienky v Sasku-Anhaltsku viedla strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) označovaná provládnymi médiami ako pravicovo-extrémistická, ktorá mala výrazný náskok pred centristickými stranami vládnucimi na federálnej úrovni, CDU a SPD, ktorý sa vo voľbách jednoznačne preukázal. Vyzerá to tak, že ak sa AfD podarí zostaviť vládu Saska-Anhaltska, tieto voľby budú naozaj mať vážne dôsledky pre federálnu vládu v Berlíne.

Hrozba pre kancelára Friedricha Merza?

Podľa politológa Carstena Koschmiedera zo Slobodnej univerzity v Berlíne je nepravdepodobné, že by sa Merz vzdal. Okrem toho v súčasnosti v CDU a CSU neexistuje žiadny pripravený nástupca Merza. Presvedčivé víťazstvo AfD by však mohlo vrhnúť vládnu koalíciu v Berlíne do krízy. Zrejme to tiež zvýši tlak na AfD. Ešte predtým, ako bol Merz v máji 2025 zvolený za kancelára, stanovil si cieľ znížiť podporu AfD na polovicu, a to aj prostredníctvom prijatia prísnej migračnej politiky. Skutočnosť, že sa mu to nepodarilo a CDU naopak stratila podporu, mu vyniesla veľa kritiky v rámci jeho strany. Jeho Únia CDU a CSU kategoricky vylúčila spoluprácu s AfD, rovnako ako takmer všetky ostatné etablované nemecké politické strany. Arogantne prehlásil: „Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme zabránili tomu, že Sasko-Anhaltsko padne do rúk extrémistov,“ a dodal: „A to platí aj pre Stranu ľavice.“ Minister obrany Boris Pistorius a premiér spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko Cem Özdemir vo spoločnom komentári v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung vyzvali na urýchlené začatie konania o zákaze strany AfD: „Opätovne dôrazne naliehame, aby sa čo najskôr začalo konanie o zákaze tejto strany, so zvláštnym zreteľom na etnonacionalistické krajinské pobočky AfD v Durínsku, Sasku, Sasku-Anhaltsku a Brandenburgsku.“

Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja?

Keďže menšie provládne strany prekonali päťpercentnú hranicu, AfD zrejme nebude môcť vládnuť sama. Ostatné strany však budú musieť vytvoriť krehkú koalíciu konzervatívcov, stredových a ľavicových strán, alebo ak by sa to nepodarilo, môže dôjsť k novým voľbám. Viaceré strany pritom uisťovali, že nevstúpia do koalície s AfD. Je teda možné, že CDU v Sasku-Anhaltsku nakoniec vytvorí menšinovú vládu s SPD a „ekologickou“ stranou Zelených. Avšak ani takáto trojkoaličná vláda nezíska väčšinu v parlamente. To by znamenalo, že ju bude musieť, tolerovať práve socialistická Strana ľavice. Je to ironické, pretože CDU sa chce vyhnúť akejkoľvek spolupráci s Ľavicou, ako to kancelár zopakoval v rozhovore pre regionálne noviny Mitteldeutsche Zeitung: „AfD aj Strana ľavice majú s Úniou také zásadné rozdiely, že spolupráca neprichádza do úvahy,“ povedal Merz v utorok.

Merzovi tu vzniká dvojitý problém: Mnohí miestni politici CDU, najmä vo východnom Nemecku, považujú spoluprácu s AfD za celkom možnú a kategoricky odmietli spoluprácu so Stranou ľavice. Mnohí iní konzervatívni politici sa však obávajú práve opačného: že spolupráca s pravicovými populistami AfD by CDU/CSU masívne poškodila. „V CDU je veľa konzervatívnych demokratov, ktorí hovoria: S AfD nemáme nič spoločné. Chcú zrušiť našu demokraciu; podporujú ruského prezidenta Putina a sú proti západnej integrácii a európskej jednote,“ uviedol politológ.

Merz zjavne nestráca nervy

Merz čelí neustálym obvineniam z misogýnie a je medzi voličkami mimoriadne neobľúbený. Je tiež nepopulárny zvlášť vo východnom Nemecku, kde v predvolebnom období pravidelne zaostával v prieskumoch za Alice Weidelovou z AfD aj za Olafom Scholzom z SPD –medzi iným aj kvôli svojmu agresívnemu postoju voči Rusku. Merz zrejme vychádza z toho, že vzhľadom na zjavný nárast pravicového populizmu po celom svete ľudia chcú vodcov, ktorí hovoria na rovinu. Zdá sa však, že populizmus mu k väčšej popularite nepomohol. Keď po prvýkrát oznámil svoju kandidatúru na znovuzískanie vedenia CDU, Merz zverejnil tweet, ktorý s každým mesiacom vyzerá čoraz horšie: „Môžeme opäť dosiahnuť až 40 % a znížiť podporu AfD na polovicu. To je možné!“ napísal. „Musíme však na to vytvoriť predpoklady. To je naša úloha.“ Stal sa však takmer presný opak. Odvtedy, čo sa Merz v januári 2022 (na tretí pokus) opäť ujal vedenia CDU, volebné preferencie strany sa držia na úrovni 24 %, zatiaľ čo preferencie AfD sa neznížili na polovicu, ale zdvojnásobili. Nemecké krajne pravicové a stredopravicové strany sú teraz na rovnakej úrovni.

Merz pre denník Mitteldeutsche Zeitung uviedol: „Ľudia zvonku sa snažia vbiť klin do našej Únie. Výsledok volieb do krajinského parlamentu ale neohrozuje stabilitu federálnej vlády,“. Kancelár sa zdá byť odhodlaný pokračovať vo vedení svojej vlády aj napriek rastúcej nespokojnosti a zvyšujúcemu sa tlaku. Ešte v tomto roku plánuje presadiť v parlamente svoje kontroverzné reformy systému starobných dôchodkov, ktoré počas predvolebnej kampane v Sasku-Anhaltsku ostro kritizovali aj členovia jeho vlastnej strany. Merza to však neodradilo. „Dôchodkový systém už nie je z demografických dôvodov udržateľný a vieme to už roky,“ povedal. Rozhodne mu však nie je zaťažko míňať peniaze nemeckých daňových poplatníkov na bezbrehú podporu skorumpovaného ukrajinského režimu a militarizáciu krajiny.

Odborníci na vnútornú politiku a bezpečnosť na federálnej aj krajinskej úrovni varovali pred vysokými rizikami, ak by prípadná vláda AfD v Sasku-Anhaltsku mala prístup k citlivým údajom – napríklad v oblasti kontrarozviedky. Georg Maier, minister vnútra za SPD vo východnej spolkovej krajine Durínsko, povedal nemeckému médiám RND: „Ak by sa politik AfD stal ministrom vnútra v Sasku-Anhaltsku, bolo by to podľa môjho názoru zjavné bezpečnostné riziko pre Nemecko.“ Otázkou zostáva, čo také skrývajú, čo sa nemá nemecká verejnosť dozvedieť?

Aspoň niekto Merzovi úprimne poďakoval

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa stal najúčinnejším agitátorom vo volebnej kampani pravicovej strany „Alternatíva pre Nemecko“ pred voľbami do zemského parlamentu Saska-Anhaltska. Spolupredseda opozičnej pravicovej strany „Alternatíva pre Nemecko“ Tino Krupalla vystúpil na záverečnom predvolebnom podujatí v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko s originálnym uznaním adresovaným nemeckému kancelárovi. „V našich predvolebných kampaniach nám vždy pomáhali agitátori z iných strán. Jedného človeka si však zabudol pozvať, a to Friedricha Merza. V tomto súboji bol najlepším agitátorom za AfD,“ oslovil Krupalla lídra krajinskej volebnej kandidátky strany Ulrichovi Sigmundovi. Politik pripomenul nedávnu návštevu kancelára na predvolebnom podujatí Kresťanskodemokratickej únie v Meklenbursku-Predpomoransku. Kruppalla žartoval, že Merz prišiel na východ, zjedol tri rybie sendviče a odišiel, bez toho, aby voličom čokoľvek povedal. Voľby v tomto regióne sa uskutočnia 20. septembra. Noviny Bild už predtým uviedli, že výsledky hlasovania v Sasku-Anhaltsku môžu viesť k predčasnej demisii nemeckej vlády s Merzom na čele.

Ďalšie voľby, ďalší vládny debakel?

Sociálnodemokratická premiérka Meklenburska-Predpomoranska Manuela Schwesigová má údajne dobré šance na získanie ďalšieho mandátu v tamojších voľbách do krajinského parlamentu, ktoré sa uskutočnia 20. septembra. SPD zaznamenala v prieskumoch v tomto pobrežnom spolkovom štáte od minulého roka silný návrat: s približne 30 % hlasov by mohla vytvoriť vládu s Ľavicovou stranou, CDU alebo potenciálne s oboma. Ale aj tu, v severovýchodnom Nemecku, je AfD najsilnejšou stranou v prieskumoch s približne 35 %.

Reakcie svetovej tlače

Washington Post: Washington Post píše, že AfD smerovala k výraznému víťazstvu v regionálnych voľbách, nebolo však jasné, či strana dokáže zrealizovať svoj ambiciózny cieľ a vytvoriť prvú krajinskú vládu AfD v Nemecku. Strana nepopulárneho kancelára Friedricha Merza sa v Sasku-Anhaltsku pripravila na katastrofálny výsledok. Hlavný kandidát Ulrich Siegmund povedal, že „píšu históriu“. V rozhovore pre televíziu ARD 35-ročný Siegmund uviedol, že voliči vyslali signál, že „takto to ďalej nemôže pokračovať“, a zároveň to bol „signál smerom do Berlína“. O Merzovi povedal: „Friedrich Merz bol pre nás v tejto volebnej kampani veľmi dobrým volebným pomocníkom. Každý deň, ktorý tento muž strávi v kancelárii kancelára, je o jeden deň viac, než by tam mal byť.“

Wall Street Journal: Wall Street Journal uvádza v titulku „Nemecká krajne pravicová strana smeruje k historickému víťazstvu v krajských voľbách“ a píše, že podľa predbežných výsledkov dosiahla Alternatíva pre Nemecko v nedeľu „historické víťazstvo v krajských voľbách, nie je však jasné, či si dokáže zabezpečiť dostatočnú podporu na vytvorenie prvej krajne pravicovej vlády v Nemecku od druhej svetovej vojny“.

Le Monde: Francúzsky denník Le Monde priniesol živé spravodajstvo z volebného večera a cituje Siegmunda, ktorý povedal, že „dnes večer sme napísali kúsok histórie“. Parížsky denník konštatuje, že AfD za päť rokov posilnila o viac ako 20 percent, čo predstavuje „bezprecedentný nárast“. Spomína sa aj Siegmundov desaťbodový program na prvých sto dní vo funkcii: urýchlené vyhostenia, povinnosť pracovať pre žiadateľov o azyl, oddelené triedy pre deti žiadateľov o azyl, ako aj zákaz dúhových vlajok v školách. AfD navyše vyčíta Nemecku „národný masochizmus“.

BBC: BBC hovorí o historickom víťazstve AfD, ktorá výrazne predstihla všetkých súperov, a cituje Siegmunda. „V tomto spolkovom štáte sme napísali históriu.“ Predseda CDU v spolkovej krajine Sven Schulze priznal porážku a povedal, že to bola „nesmierne tvrdá a intenzívna volebná kampaň“. Predseda SPD Lars Klingbeil označil výsledok za „naozaj dramatický“ a vyhodnotil ho ako „signál pre Berlín“. Prívrženec AfD menom Ollie je citovaný so slovami, že tento muž im dáva „to, čo im nikto iný nemôže dať“ – stranu pre pracujúcich ľudí, „Alternatívu pre Nemecko“. BBC okrem toho poukazuje na to, že vnútroštátna bezpečnostná služba klasifikuje AfD v Sasku-Anhaltsku ako „krajne pravicovú“, čo je hodnotenie, ktoré Siegmund odmieta.

Financial Times: Britský denník Financial Times (FT) interpretuje možné volebné víťazstvo predovšetkým ako zlom s doterajšou stratégiou „protipožiarnej steny“ etablovaných strán a zdôrazňuje, že absolútna väčšina by po prvýkrát v povojnovej histórii Nemecka poskytla krajne pravicovej strane prístup k vládnej moci. Podľa odhadov FT by takýto výsledok bol signálom aj mimo Saska-Anhaltska, keďže by vyvolal pochybnosti o tom, či najväčšia európska ekonomika môže naďalej zostať baštou proti proruskej, euroskeptickej pravici, a poskytol by AfD vietor do plachiet pre nadchádzajúce voľby v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku.

Sin-chua: Čínska tlačová agentúra informuje, že podľa predbežných výsledkov televízie ARD vyhrala AfD voľby v Sasku-Anhaltsku s rekordným ziskom 44,4 percenta, zatiaľ čo CDU pod vedením súčasného premiéra Svena Schulzeho utrpela ťažkú porážku a jej podiel klesol na 18,4 percenta – v porovnaní s 37,1 percentami v roku 2021. Schulze priznal jasnú porážku a vyzval ostatných politických lídrov v Nemecku, aby brali posolstvo voličov vážne. Šéfka kancelárie kancelára Nina Warkenová podľa televíznej stanice ZDF označila tento výsledok za „zlomový bod“ pre CDU a hovorila o „veľmi, veľmi ťažkom výsledku“, zároveň však zdôraznila, že spolková vláda bude rozhodne pokračovať vo svojom plánovanom reformnom programe.

Kommersant: Ruský denník Kommersant informuje striedmejšie a hovorí o rekordnom víťazstve strany AfD v jej histórii, s výsledkami medzi 44 a 44,5 percentami podľa odhadov televízie ZDF. Účasť voličov bola mimoriadne vysoká. Ako otvorená otázka sa uvádza aj možné neprekonanie päťpercentnej hranice zo strany BSW.

Prečítajte si tiež:

• Na ceste za zmenou. AfD získava dôležité víťazstvo. Volebná účasť je šokujúca
• Ďalší útok na politikov AfD: Žieravá tekutina zranila deväť ľudí
• Za najlepšieho agitátora AfD vyhlásili Merza. Akurát, že im zožral ryby