“Ženy s pretiahnutou lebkou zrejme mali lepšiu stravu a málokedy umierali násilnou smrťou. Forma lebky hrala veľkú úlohu pre spoločenské postavenie v starobylom Peru,” oznámil Matthew Velasco z Cornellovej univerzity v Ithake, USA. Preto Inkovia zámerne deformovali lebky svojich detí, preťahovali ich, aby deti vyzerali ako mimozemšťania. Nie sú k tomu však dochované žiadne písomné správy.
Velasco s tímom skúmal lebky niekoľkých tisíc “cudzincov” a telá samotných Inkov v mohylách v údolí Colca (Colca Valley). V tom čase na tomto území bývali dva kmene – kollagua a kabanas. Každý kmeň mal vlastné kultúrne tradície, vrátane formy lebky. Kollagua mal pretiahnuté dlhé lebky, kabanas naopak široké a ploché.
Niektorí archeológovia považujú túto tradíciu deformovania lebiek za “import” Inkov do tohto regiónu. Chceli takým spôsobom posilniť protivenstvá medzi kmeňmi a pripojiť ich k svojej ríši. Zistilo sa však, že táto tradícia nebola výsledkom “diverzií” zo strany tajnej služby Inkov, ale je výsledkom spoločenského triedenia a rastúcej nerovnosti. Museli tiež čeliť silám zo strany susednej ríše.
Najväčší počet dosiahli “lebky mimozemšťanov” v období tesne pred tým, ako bolo územie Colca pripojené k ríši Inkov. Okrem toho sa v tejto dobe vypracoval “štandard” pre formu lebky, ktorý bol pre kmene spoločný.
Velasco tiež uvádza, že deformácia lebiek mohla byť spojená s náboženskými predstavami a mýtmi o tom, že oni sú “detí vulkánov”. V takomto prípade šlo nielen o módu alebo spoločenský príznak, ale aj o religiózny fenomén, dodáva archeológ.