Svätý Otec sa vydá na šesťdňovú cestu do Kolumbie už zajtra 6. septembra o 11.00 hodine z rímskeho medzinárodného letiska Fiumicino. Okrem hlavného mesta Bogota navštívi mestá Villavicencio, Medellín a Cartagena. Hovorí Mons. Balestrero:

„Pápež príde ako pútnik nádeje a zmierenia. Samozrejme je očakávaný s veľkou radosťou ako priateľ, ktorý môže pomôcť urobiť krok vpred: krok k Bohu – a teda k bratom – a prejaviť tak lásku, budovať mosty. Pápež v Kolumbii nepochybne vyzve neupadnúť do spárov korupcie, polarizácie, ale pri budovaní novej Kolumbie nachádzať rovnováhu v pravde a v milosrdenstve.“

V akom stave z pohľadu sociálneho a ekonomického zanechal päťdesiatročný vojnový konflikt krajinu? Prebieha premena jednotiek FARC, otázka pôdy je stále nejasná, obchod s drogami pokračuje…

„Týchto uplynulých päťdesiattri rokov zanechalo za sebou nepochybne rany, ale aj veľkú múdrosť a vštiepili do národa živú nádej. Kolumbia je dnes krajinou, ktorá prechádza veľkou premenou. Zatvorila za sebou síce kapitolu konfliktu s jednotkami FARC, avšak ešte neuzatvorila tú, ktorá sa týka realizovania dohody s nimi. Teda je to krajina, ktorá bohužiaľ naďalej pozná problém násilia, obchodovania s drogami. Napriek tomu však všetkému zažíva značný ekonomický rozvoj, vlastniac mnohé prírodné a ľudské zdroje a vďaka nim sa môže snažiť získať tie, ktoré sú rozvinuté v západných demokraciách. Na druhej strane však samozrejme pozná aj slabosti a pokušenia tých istých demokracií. A práve preto môže pápežova návšteva pomôcť pri budovaní vyváženej budúcnosti, budúcnosti rešpektu voči Bohu a ľuďom.“

Spomenuli ste proces pacifikácie s jednotkami FARC. Treba povedať, že okrem toho došlo nedávno k dialógu s ľavicovými povstalcami zo skupiny Národná oslobodzovacia armáda (ELN)…

„Najdôležitejšie je, aby sa čo najskôr skončili všetky násilnosti v tejto skupine, a to najmä únosy, nábor detí, útoky na životne dôležitú infraštruktúru krajiny či dokonca umiestňovanie nášľapných mín. Myslím si, že jedine tak sa vôľa zmeniť stane dôveryhodnou.“

Aká úlohu zohrala Cirkev na ceste zmierovacieho procesu v Kolumbii?

„Cirkev je povolaná sprevádzať a byť nablízku svojmu ľudu, presne tak ako to urobili diecézny kňaz Armero a biskup Arauca, ktorí boli zavraždení kvôli nenávisti k viere a ktorých pápež práve počas tejto cesty blahorečí vo Villavicencio.

Čo sa týka jednotiek FARC, Cirkev nebola súčasťou vyjednávania, avšak chcela spolupracovať na niektorých aspektoch, vrátane veľmi delikátneho a to: uvedomenia si, že obete musia byť v centre riešenia konfliktu.“

Citovali ste dvoch kolumbijských mučeníkov. Pred niekoľkými týždňami bol v Kolumbii zavraždený mladý kňaz. Ako možno chápať túto tragédiu? V súvislosti s obchodovaním s drogami, alebo išlo o zločin zo strany gerily, ale o kriminalitu?

„Bohužiaľ, násilie v Kolumbii sa neskončilo, pretože tu máme rôznych aktérov a násilníkov. Nepochybne však násilie v uplynulých rokoch, a najmä v minulom roku, rapídne klesli, predovšetkým tie zo strany gerily. Na druhej strane existujú aj iné druhy násilia, ktoré boli a bohužiaľ naďalej sú prítomné, ako násilie v rodinách… A tieto násilnosti si vyžadujú úsilie zo strany všetkých a väčšiu súdržnosť medzi vierou a životom Kolumbijčanov.“

Svätý Otec sa stretne s obeťami gerily. Čo možno očakávať od tohto stretnutia?

„Zvlášť sa bude modliť v meste Villavicencio pred krížom, ktorý bol v roku 2002 svedkom masakru v Bojaya. A bude sa tiež modliť za to, aby všetci tí, ktorých ľudská dôstojnosť bola pošliapaná, a ktorí zraňujúc blížneho zranili tiež vlastnú dôstojnosť, mohli vlastným pokáním pochopiť, že Božie milosrdenstvo je pre všetkých. Je však nevyhnutná spolupráca zo strany všetkých, aby sa všetci podieľali na vytváraní budúcnosti nádeje. Myslím si, že toto je odkaz, ktorý platí pre Kolumbiu, ale aj pre všetky ostatné krajiny v tomto regióne.“

Kolumbia v tomto čase tiež zažíva neľahkú situáciu týkajúcu sa migrácie, zvlášť z Venezuely. Aké kontakty máte s venezuelskou Cirkvou a v čom konkrétne môže Cirkev pomôcť?

„Osobne sa teším z úsilia, s akým kolumbijské a venezuelské diecézy, predovšetkým tie na hraniciach, intenzívne spolupracujú pri zvládaní tejto migračnej krízy. Napríklad kolumbijská diecéza Cúcuta a venezuelská diecéza San Cristóbal. Skutočne tieto hraničné diecézy sa chcú zjednotiť v pastoračnom pláne. Pri riešení tejto situácie sa Venezuelčanom, ktorí prichádzajú do Kolumbie, ponúka neustála základná pomoc ako aj pomoc právneho charakteru. Pozývame Kolumbijcov, aby videli v týchto bratoch Ježiša Krista a tak v nich nehľadali možnosť zbohatnúť, ale aby na nich hľadeli ako na Krista, ktorý potrebuje pomôcť.“