Spoločný hlas vo veci poľsko-ukrajinských vzťahov

V jednote so Svätým Otcom Levom XIV., ktorého prvý rok pontifikátu je poznačený vytrvalou prácou na budovaní pokoja založeného na spoločnom dobre a rozhodným odporom voči vojne v každom jej rozmere – od vzťahov medzi národmi cez konflikty vo vnútri štátov až po spoločenské napätie – sa ujímame slova ako kardináli pochádzajúci z Poľska a Ukrajiny, zvolaní na konzistórium a povolaní niesť osobitnú zodpovednosť za spoločenstvo Cirkvi a podporu služby Nástupcu svätého Petra. Robíme tak spolu s naším bratom, kyjevsko-haličským vyšším arcibiskupom Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vedomí si toho, že otázka zmierenia Poliakov a Ukrajincov sa dotýka nielen vzťahov dvoch národov, ale aj vierohodnosti nášho spoločného kresťanského svedectva.

Spolu s pápežom Levom sme presvedčení, že prvým krokom k pokoju je odzbrojenie jazyka na oboch stranách. Týka sa to nielen slov, ale aj gest, znakov a symbolov. Aj tie môžu zraniť, uzatvárať cestu k stretnutiu a vzbudzovať strach. Svätý Otec pripomína, že pokoj je „odzbrojený a odzbrojujúci“ a budovanie spoločného dobra si vyžaduje evanjeliový jazyk: jasný, ale nie ponižujúci; odvážny, ale nie agresívny; pravdivý, ale neuzatvárajúci cestu k odpusteniu. S bolesťou pozorujeme nárast vzájomného napätia a oživujúce sa nálady nepriateľstva medzi Poliakmi a Ukrajincami. O to väčšmi nás bolí, že sa to deje v čase, keď Ukrajina stále zakúša krutosť vojny a Poľsko v posledných rokoch prejavilo veľkú solidaritu miliónom ukrajinských sestier a bratov. To všetko sa deje v čase, keď ukrajinskí katolíci prežívajú 25. výročie historickej návštevy poľského pápeža na Ukrajine.

V tomto kontexte sa vraciame k slovám svätého Jána Pavla II. z listu k 60. výročiu – ako to sám pápež nazval – tragických udalostí na Volyni. Tieto slová stoja za zamyslenie všetkým ľuďom dobrej vôle a pre nás, katolíkov rôznych obradov a národov, by sa mali stať vzorom i normou konania, aj v prístupe k historickým otázkam. Svätý Otec okrem iného napísal: V zmätku druhej svetovej vojny, keď mala byť naliehavejšia potreba solidarity a vzájomnej pomoci, temné pôsobenie zla otrávilo srdcia a zbraň viedla k preliatiu nevinnej krvi. Teraz (…) sa v srdciach väčšiny Poliakov a Ukrajincov čoraz väčšmi upevňuje potreba hlbokého spytovania svedomia. Čoraz väčšmi sa pociťuje nevyhnutnosť zmierenia, ktoré by umožnilo pozrieť sa na prítomnosť a budúcnosť v novom duchu. To ma vedie k vďačnosti voči Bohu spolu s tými, ktorí v rozjímaní a modlitbe spomínajú na všetky obete vtedajších aktov násilia.

Nové tisícročie, do ktorého sme nedávno vstúpili, vyžaduje, aby Ukrajinci a Poliaci neostali zotročení svojimi smutnými spomienkami na minulosť. Rozvažujúc nad minulými udalosťami v novej perspektíve a usilujúc sa o budovanie lepšej budúcnosti pre všetkých, nech sa na seba navzájom pozerajú pohľadom zmierenia (Vatikán, 7. júla 2003). Táto výzva svätého pápeža, adresovaná obom národom, ktoré mu boli také drahé, bola prijatá Poliakmi i Ukrajincami za významnej účasti Cirkví. Máme za sebou roky modlitby, stretnutí, spoločných listov (2005), vyhlásení (2013) a posolstiev (2023), ako aj spolupráce pri pomoci utečencom a ľuďom v núdzi. Toto dedičstvo je veľkým záväzkom, ktorý sme dostali od tých, čo pred nami mali odvahu hovoriť pravdu bez pohŕdania a nenávisti, vyzývať k obráteniu, pokorne prosiť o odpustenie a odvážne odpúšťať, podávajúc ruku k zmiereniu napriek stále nezahojeným a bolestivým ranám.

Preto práve dnes, keď sa objavuje nové napätie a ožíva nedôvera, nanovo zaznievajú slová pápeža z uvedeného listu: Keďže nám Boh odpustil v Kristovi, je potrebné, aby veriaci vedeli odpúšťať jeden druhému krivdy, ktoré utrpeli, a prosiť o odpustenie za vlastné pochybenia, a tak prispievať k budovaniu sveta, v ktorom sa rešpektuje život, spravodlivosť, svornosť a pokoj. Okrem toho kresťania (…) sú povolaní uznať chyby minulosti, aby prebudili vlastné svedomie voči súčasným kompromisom a otvorili srdcia pre autentické a trvalé obrátenie (Vatikán, 7. júla 2003). Sme si vedomí, že obrátenie sa začína vo vlastnom srdci. Pápež vyzýva každého a každú z nás – Poliakov i Ukrajincov – k osobnému obráteniu, nie k zúčtovaniu s druhými. Len vtedy môžeme vyzývať druhého k obráteniu, ak sa sami v pokore priznáme k vlastným vinám.

Sme presvedčení, že pre kresťana je poznanie pravdy vždy nerozlučne spojené s láskou k blížnemu. Pamäť na minulosť je nesmierne dôležitým prvkom identity každého ľudského spoločenstva. Spolu s pápežom Františkom však chceme pripomenúť, že v každodennom živote každej osoby, podobne ako každého spoločenstva, existujú dva druhy pamäti: dobrá a zlá, pozitívna a negatívna. Dobrou pamäťou je tá, ktorá (…) oslavuje Pána a jeho spásne diela. Negatívnou pamäťou je naopak tá, ktorá pohľad mysle a srdca chorobne sústreďuje na zlo, najmä na to, ktoré spáchali iní (Krakov, 27. júla 2016).

Cítime sa povinní túto spoločnú cestu, začatú s požehnaním svätého Jána Pavla II., neopustiť, ale trpezlivo a odvážne na nej pokračovať. Príliš veľa spája naše národy na to, aby sme dovolili premárniť toto spoločné dedičstvo. Ak nanucujeme iným vlastnú, čiastkovú predstavu o minulosti a budúcnosti, podliehame kultúre násilia a moci. Spolu s pápežom Levom vyzývame všetkých, aby sa usilovali myslieť v kategóriách spoločného dobra, a nie iba čiastkových záujmov. Evanjelium, v ktoré veríme, nás učí, že liekom na hriech je odpustenie a hranicou, ktorú Boh postavil zlu, je milosrdenstvo.

Mykoła kardinál Byčok CSsR
Konrad kardinál Krajewski
Kazimierz kardinál Nycz
Grzegorz kardinál Ryś
Światosław Ševčuk, vyšší arcibiskup kyjevsko-haličský

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk