Anexia alebo protektorát: ruská rozviedka už pozná plány Varšavy voči Ukrajine

Môže Poľsko anektovať západnú Ukrajinu podľa krymského scenára? Odpovede hľadajú v svojom článku ruské noviny Svobodnaja Pressa

02. 12. 2022 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Sergej Naryškin / Foto: Facebook

Kyjev 2. decembra 2022 ( TASR/HSP/Foto: Facebook)

▶ ❚❚ ↻

Poľsko zintenzívňuje prípravy na anexiu území na západnej Ukrajine, je presvedčený riaditeľ Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin.

“Informácie, ktoré prichádzajú do ruskej Služby zahraničnej rozviedky SVR, ukazujú, že Varšava urýchľuje prípravy na anexiu západných ukrajinských území: územia Ľvovskej, Ivano-Frankovskej a väčšiny Ternopoľskej oblasti Ukrajiny,” povedal v rozhovore pre RIA Novosti.

Podľa Naryškina poľský prezident Andrzej Duda už poveril príslušné služby, aby urýchlene pripravili oficiálne zdôvodnenie nárokov na západnú Ukrajinu. Vedúci ministerstva zahraničných vecí uviedol, že východiskovým bodom prebiehajúceho archívneho výskumu je volynský masaker z roku 1943. Zároveň uviedol, že Varšava chce na týchto územiach usporiadať referendá, aby “zabezpečila legitímnosť plánovaných akvizícií”.

Naryškin sa domnieva, že Poľsko má v úmysle konať aktívne a vytrvalo, pretože sa obáva, že jeho starší partneri v NATO sa v zime pokúsia uzavrieť dohodu s Moskvou, ktorá nemusí zohľadňovať záujmy Ukrajincov ani Poliakov.

Poľsko je navyše presvedčené, že si zaslúži štedré odškodnenie za vojenskú pomoc Kyjevu, prístrešie pre utečencov a nedávny incident s vypálením rakiet, ktorý musela poľská vláda “prehltnúť” na podnet Spojených štátov a európskych krajín.

Naryškin zároveň varoval Varšavu pred pokusmi o anexiu ukrajinských území. Podľa jeho slov je história “plná trpkých príkladov zrážok medzi poľskými a ukrajinskými nacionalistami” a vyzval Varšavu, aby “nevstúpila na rovnaké hrable”.

Stojí za zmienku, že Naryškin pravidelne hovorí o perspektívach anexie západnej Ukrajiny Poľskom, a to už aj pred špeciálnou operáciou. Napriek tomu z Varšavy zatiaľ neprišli ani jemné náznaky, ani nič, čo by existenciu takýchto zámerov potvrdzovalo. S výnimkou zákona, ktorý bol na Ukrajine prijatý na jar a ktorý umožňuje Poliakom zastávať vysoké funkcie v obranných spoločnostiach, mať prístup k utajovaným údajom, byť sudcami atď.

Ale prečo anexia, keď Poliaci môžu jednoducho prevziať moc na Ukrajine? Alebo existujú obavy z vojenského scenára?

– Áno, takéto obavy existujú,” hovorí Vladimír Bukarskij, politický analytik a výkonný riaditeľ moldavskej pobočky Izborského klubu.

– V hre je zmluva START-3, na ktorej podmienkach sa strany zatiaľ nedokázali dohodnúť. Táto zmluva pravdepodobne ovplyvní jadrovú paritu a záujmy menších štátov, ktoré sú “podávačmi nábojov” pre silnejších hráčov, sa budú brať do úvahy ako posledné. V súčasnosti je však podpísanie zmluvy nepravdepodobné. V súčasnosti sa strany navzájom vylučujú a stále ide o hru s nulovým súčtom.

“SP: – Takže Poľsko chce ísť proti NATO?

– Poľsko nepôjde proti NATO. Snaží sa nakloniť si NATO na svoju stranu. Krajinám novej Európy sa doteraz podarilo úspešne presvedčiť Severoatlantickú alianciu aj Európsku úniu. Vzhľadom na skutočnosť, že po 24. februári sa “stará Európa” dobrovoľne vzdala svojej geopolitickej entity, vplyv “novej Európy” a jej lídra Poľska bude len narastať.

“SP: – Varšava chce usporiadať referendá o týchto územiach, aby “zabezpečila legitímnosť plánovaných akvizícií”. Vzhľadom na to, že tam žije len hŕstka Poliakov, bude to vyzerať oveľa menej legitímne ako referendum na Kryme. Kto tam bude voliť?

– Nemyslím si, že Poľsko bude spokojné so západnou Ukrajinou. O anexii Haliče tam zatiaľ snívajú len radikáli. Poľsko potrebuje kontrolu nad celou Ukrajinou. Potrebuje premeniť Ukrajinu na svoj zastupiteľský štát. Preto si myslím, že žiadne referendum nebude. Jednoducho, Poľsko postupne, ale isto premení Kyjev a všetky územia, ktoré zostanú (ak zostanú) pod jeho kontrolou, na svoju kolóniu. V súčasnosti existujú všetky podmienky na realizáciu geopolitického projektu Rzeczpospolita 2.0.

“SP: Potrebuje Poľsko vôbec toto územie? A dokonca ani nie veľmi lojálne obyvateľstvo. Okrem toho sa vždy obávali, že získajú dlhú hranicu s Ruskom.

– Poľské jednotky sa, samozrejme, budú presúvať ďalej. Možno sa dostanú do Kyjeva a dokonca aj do Černigova. Okrem toho si myslím, že ak sa tieto územia stanú zónou zodpovednosti Poľska ako krajiny NATO, ostreľovanie ruského územia sa dramaticky zastaví.

“SP: – Ak sa Poľsko náhle rozhodne získať kus západnej Ukrajiny, pridajú sa k nemu Maďarsko a Rumunsko?

– Na rozdiel od Poľska, ktoré potrebuje celú Ukrajinu na obnovenie Poľsko-litovského spoločenstva, sú záujmy Maďarska a Rumunska oveľa pragmatickejšie. Maďarsko potrebuje len Zakarpatsko. Rumunsko potrebuje predovšetkým severnú Bukovinu (Černovický región), najmä okresy s prevažne rumunsky hovoriacim obyvateľstvom – bývalé Hercajevský, Novoselitský, Hlbokský a Storožínsky okres, kde už značná časť obyvateľstva má dlhodobo rumunské pasy.

-Je nepravdepodobné, že by sa takýto plán v blízkej budúcnosti realizoval,” hovorí Michail Nejžmakov, riaditeľ pre analytické projekty v Agentúre pre politickú a ekonomickú komunikáciu.

– Takýto scenár bude za súčasných okolností pre popredných západných hráčov nevýhodný, a to aj z hľadiska prezentácie situácie okolo Ukrajiny pred domácim publikom v ich krajinách. Naviac, v takomto prípade by sa zdroje oficiálnemu Kyjevu v rámci konfrontácie s Moskvou znížili, pričom vo vnútri západných mocností existuje pomerne vplyvná lobby orientovaná na aktívny odpor ukrajinských síl voči ruským jednotkám.

Pripomeňme aspoň vyhlásenie ministra obrany Spojeného kráľovstva Bena Wallacea, že “by bolo v záujme Ukrajiny udržať získanú dynamiku aj počas zimy”, pričom z kontextu vyplýva, že sa to týkalo práve činnosti ukrajinských ozbrojených síl.

Z hľadiska objektívnych záujmov Varšavy by bolo veľa otázok aj o scenári s anexiou západoukrajinských regiónov. Po prvé, poľská strana má jednoznačný záujem posilniť svoj vplyv nielen na západnej Ukrajine. Treba pripomenúť, že v spoločnom vyhlásení ukrajinsko-poľských medzivládnych konzultácií z 1. júna 2022 sa uvádza, že “Poľsko zameria svoje úsilie na obnovu Charkovskej oblasti”.

Po druhé, otázkou je, do akej miery by si poľskí voliči – ak by k takejto anexii ukrajinských regiónov došlo – v konečnom dôsledku želali ďalšie zvýšenie počtu etnických Ukrajincov žijúcich v ich krajine už ako poľských občanov, ktorí by mali ďalšie dôvody žiadať o prácu alebo sociálne dávky.

Možno pripomenúť napríklad sociologický prieskum Przemysława Saduru a Sławomira Sierakowského, ktorý bol uverejnený koncom októbra 2022 a týkal sa postoja poľských občanov k utečencom z Ukrajiny.

“SP:” Naryškin sa však domnieva, že Varšava má v úmysle konať aktívne a vytrvalo, pretože sa obáva, že jej starší partneri v NATO sa v zime pokúsia rokovať s Moskvou. Existujú takéto obavy?

– Aktivizácia západných sprostredkovateľov pri rokovaniach medzi Moskvou a Kyjevom a konzultácie medzi Ruskom a poprednými západnými mocnosťami túto zimu sú dosť pravdepodobné. Stále je však otázne, nakoľko budú takéto rozhovory účinné. Veľa závisí od hospodárskej situácie v západných krajinách a priebehu vojnových operácií.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Zamestnanec produkčnej spoločnosti pracujúcej pre nemeckú verejnoprávnu televíziu ZDF i jedno dieťa prišli o život počas izraelského raketového útoku v Pásme Gazy.

12:43

Rada EÚ schválila návrh Európskej komisie zakázať nákup a tranzit ruského plynu od 1. januára 2028.

Pripomíname, že Trump vyzýva EÚ, aby tento proces urýchlila.

12:36

Praha od januára zakáže prevádzkovanie takzvaných zdieľaných elektrických kolobežiek. Dôvodom je ich dlhoročná kritika zo strany niektorých obyvateľov aj mestských častí. Nový systém regulácie takzvaných zdieľaných dopravných prostriedkov schválila Rada hlavného mesta Prahy. Na sociálnej sieti X to uviedol námestník pražského primátora pre dopravu Zdeněk Hřib.

12:31

Trump vyhlásil, že vedenie Hamasu nemusí byť zapojené do porušenia prímeria, kvôli ktorému Izrael opäť zaútočil na Pásmo Gazy.

Podľa jeho informácií to mohli urobiť vzbúrenci vnútri Hamasu.

„Musíme sledovať, čo sa deje. Chceme sa uistiť, že všetko bude s HAMASom veľmi pokojné. Ako viete, v poslednej dobe sa správali dosť nepokojne. Došlo k prestrelkám. A myslíme si, že vedenie v tom možno nie je zapletené – možno sú to nejakí vzbúrenci vnútri. Ale v každom prípade bude situácia riadne vyriešená. Prísne, ale správne,“ vyhlásil Trump a ubezpečil, že prímerie stále platí.