V situácii, keď značné počty voličov nepreferujú ani republikána Donalda Trumpa, ani demokratku Hillary Clintonovú, ich však môžu pritiahnuť ďalšie položky na hlasovacom lístku vrátane volieb do Senátu či iných orgánov. Za takýchto okolností je možné, že napokon budú voliť aj prezidenta a vyberú si niekoho z tretích kandidátov. Tí už v minulosti niekoľko ráz zásadne ovplyvnili celkový volebný výsledok. Napríklad v roku 1992 Ross Perrot z Texasu pritiahol 19 miliónov voličov, čím odobral hlasy favorizovanému Georgeovi Bushovi staršiemu a prezidentom sa stal neznámy arkansaský guvernér Bill Clinton. Kandidát Ralph Nader v roku 2000 získal necelé tri percentá hlasov, ktoré však chýbali demokratovi Alovi Gorovi, čím pomohol k víťazstvu Georgea Busha mladšieho.

V týchto voľbách môžu tretí kandidáti poškodiť skôr Clintonovú, pretože Trump má vyhranenejších voličov. Libertarián Gary Johnson a Jill Stenová zo Strany zelených pritom podľa politologičky nepatria medzi výrazné osobnosti, no v tejto situácii môžu dostať pomerne veľa hlasov. “Toto je premárnená šanca pre silných tretích kandidátov,” poznamenala.

Otázkou zostáva volebná účasť imigrantov. “Dokonca aj tí, čo sú v USA legálne, sa mohli obávať zaregistrovať sa do volieb, pretože je možné, že v krajine majú nejakého príbuzného nelegálne a pokladajú za lepšie na seba príliš neupozorňovať,” tvrdí Greerová. Ďalšou zaujímavou skupinou budú Aziati.

V niektorých štátoch sa podľa Greerovej v týchto dňoch objavilo zastrašovanie voličov pred volebnými miestnosťami, pred ktorými sa pohybovali viditeľne ozbrojené osoby a pýtali sa ľudí, ako plánujú hlasovať. “Toto je nezákonné,” upozornila.

Greerová považuje za najnebezpečnejšie vyhlásenie v volebnej kampani výrok Donalda Trumpa, že v prípade prehry možno neuzná volebný výsledok, pretože podľa neho bude s veľkou pravdepodobnosťou zmanipulovaný. “USA si zakladajú na pokojnom odovzdaní moci,” zdôraznila. “Stačí, ak by kandidát zareagoval na volebný výsledok vyhlásením, že si nie je istý svojou prehrou a môže tak zmobilizovať značnú časť obyvateľov krajiny, ktorí sa začnú obávať o svoju bezpečnosť. Pripomínam, že v USA je legálna držba zbraní značne rozšírená,” uzavrela politologička.

Voľby  sú aj o budúcnosti imigrantov

Američania budú zajtra rozhodovať aj o budúcnosti imigrantov v krajine. Imigračná politika bola jednou z hlavných tém predvolebnej kampane a kandidáti majú na ňu zásadne odlišné názory.

Médiá pri tejto príležitosti pripomínajú, že Spojené štáty založili imigranti a krajina vždy bola a dodnes je krajinou prisťahovalcov. Prinášajú príbehy tých úspešných a zdôrazňujú, že za mnohými prisťahovalcami, respektíve ich produktmi, by Američania plakali.

Jedným z nich je pôvodom Turek Hamdi Ulukaya. Do pozornosti médií sa v posledných týždňoch dostal nielen ako úspešný imigrant, ale aj pre xenofóbne útoky, ktorým počas tejto predvolebnej kampane čelil.

Hamdi Ulukaya je zakladateľom firmy Chobani, ktorá už jedenásť rokov vyrába rovnomenné jogurty s gréckou receptúrou. Sú ich plné obchody a Američania ich majú radi. Prisťahovalci ako Hamdi priniesli Američanom nielen obľúbené služby a produkty, ale sú životne dôležití pre americkú ekonomiku.

Firma Chobani zamestnáva 2000 ľudí a ponúka slušné platy. Zamestnancom dáva európskych šesť týždňov platenej materskej dovolenky, ktoré sú pre väčšinu Američanov len snom. Na výrobu svojich jogurtov odkupuje mlieko od 900 miestnych farmárov. Desať percent vlastníctva firmy dáva do rúk svojim zamestnancom. Založila Nadáciu stan na podporu utečencov na celom svete. Zapojila sa tiež do kampane Billa Gatesa a Warrena Buffeta, ktorí vyzývajú bohatých, aby venovali aspoň polovicu svojich celoživotných zárobkov na filantropické účely.

V roku 2013 získal Hamdi Ulukaya ocenenie Svetový podnikateľ roka, najprestížnejšie ocenenie pre podnikateľov. On a jeho firma bývajú často spomínaní ako príklad a inšpirácia pre iných.

Hamdi pochádza z Turecka. Jeho otec, Kurd žijúci v Turecku, mal farmu na výrobu mlieka a Hamdi pomáhal s dojením oviec. Potom odišiel do Spojených štátov študovať angličtinu a popri tom tam pracoval na farme. Keď ho prišiel navštíviť otec, sťažoval sa na chuť amerického feta syru. Hamdimu to dodalo podnikateľský nápad. Založil si firmu na výrobu feta syru, ktorú vlastní dodnes.

V roku 2005 podnikol ďalší podnikateľský krok. Kúpil malú, už skrachovanú a nefunkčnú továreň na jogurty. Pomohol si vládnou pôžičkou na podporu malých podnikateľov.

Potom sa odhodlal na ďalší risk. Ponúknuť americkému trhu jogurt s novou receptúrou: s takou, akú poznal z domu. Americké jogurty sa mu totiž zdali len paródiou jogurtov. Boli riedke, veľmi sladké a veľmi umelé. “Odporné, hrozné,” spomína dnes pre Bloomberg News.

Prvé roky boli pre Hamdiho finančne aj fyzicky náročné. Dnes je takzvaný grécky jogurt hitom na trhu a Hamdi je miliardárom. Počas uplynulých týždňov sa ale Hamdi a jeho firma stali terčom rasistických slovných útokov na internete.

Predvolebná kampaň totiž rozpútala protiprisťahovalecké nálady. Kandidát na prezidenta Donald Trump opakovane vyhlasoval, že s prisťahovalcami prichádzajú do krajiny aj teroristi, násilníci, kriminálnici a podobné živly, a preto treba zatvoriť hranice a nastoliť veľmi prísny imigračný systém.

Hamdi je prisťahovalec, navyše moslim, vo svojej továrni zamestnáva aj utečencov a verejne vyhlásil, že aj iné firmy by mali pomáhať prisťahovalcom. To sa niektorým nepáči. Extrémne pravicová webstránka WND napríklad publikovala článok s titulkom “Americký jogurtový magnát sľubuje, že Ameriku zadusí moslimami”.

Hlavné médiá naopak zdôrazňujú, aké nebezpečné sú také nálady a postoje. Čo si myslia bežní Američania, bude známe už zajtra.