V znamení predčasných volieb, politických šarvátok, vývozom Migov na Ukrajinu, protestov, úradníckej vlády  a veľa ďalších významnejších aj menej významných udalostí. Týmto všetkým bol sprevádzaný rok 2023 na Slovensku. Koniec roka sa nezadržateľne blíži a je čas bilancovať.

V politickej rovine znamenal rok 2023 isté nóvum. Prvý krát v histórii sme mali na Slovensku úradnícku vládu, zloženú z odborníkov prezidentky Zuzany Čaputovej. Poniektorí páchli síce mimovládnym sektorom, ale na druhej strane, nikto od nich nič extra nečkal, a ani nič extra nerobili. Koniec-koncov ani dôveru nedostali. Išli vo vyjazdených koľajniciach predošlej vlády.

Za problémový článok môžeme označiť len ministra vnútra, ktorý sa po 65 dňoch musel porúčať. Minister Šimko sa dostal do konfliktu s policajným vedením, myslené tým riaditeľom Hamranom, za ktorého sa postavila  aj naša Zuzanka, ako svojho času nazval našu prezidentku predseda ústavného súdu ČR, Pavel Rychetský.

Problém spočíval v neochote ministra podpisovať, nie že by bol analfabet, ale nevedel akosi tú chrbticu ohnúť. Vymenovať trestne stíhaného policajta do vedúcej funkcie na inšpekcii, bola aj preňho silná káva.

Pána ministra odvolali, vnútro pripadlo premiérovi Ódorovi, a vláda kúrila a svietila ďalej až tak silno, že zabudla akosi pomôcť ľuďom postihnutým zemetrasením.

V kumulácií funkcií bol neprekonateľný Edo Heger, niekdajší premiér. Že išlo o odborníka na slovo-vzatého, niet pochýb. Jeho, dnes už legendárne video s vodkou, hovorí za všetko. Však čo je lepšie ako dať si koktail aj cez obed, a nikto nevie, že pijete alkohol.

Toho neduhu sa Edo evidentne nezbavil ani počas premiérovania. Ak by bol čistý, nemohol by zobrať po Matovičovi ministerstvo financií, a potom aj zdravotníctva, a tvrdiť, že to zvládne.

Kde si jeden vychutnával obedové koktaily, druhý rozdával ako by sa nechumelilo. Reč je o Jarovi Naďovi, a jeho darovaní Migov 29 – tých šrotov na Ukrajinu. Pomohli sme ako sa dalo, Migy, tanky, náboje, Zuzany, len škoda, že Ukrajinci nemali záujem o jednu Zuzanu staršieho typu. Ukrajinci by ju možno aj chceli, ale po jej faux-pá s elektrárňou Vojany, aj inak pokojný Vlad Zelensky  zdvihol obočie, a iste si povedal, že takých odborníkov majú aj na Ukrajine dosť.

Tí triezvejší tušili, že Edo až taký macher nebude, a ani tých pár mesiacov do predčasných volieb nezvládne. Tak 15. mája definitívne prezidentka vymenovala úradnícku vládu.

8. júna zakončil Boris Kollár svoju politickú púť v Národnej rade, vyhlásením predčasných volieb na 30. september.

Začala sa politická kampaň. Svoje šťastie skúsil po rokoch aj Mikuláš Dzurinda a jeho Modrí. Za voľby zaplatil veľa a získal veľmi málo, dokonca aj komunisti dostali viac hlasov.

Do volieb išli strany, s tým, že sa pobijú o voličov. Tieto slová zobrali Smeráci, Robo Kaliňák a Richard Glück, doslovne. A tak, ako na Slovensku niekde býva zvykom, chlapci to vybavili ručne stručne a Igorovi vysvetlili ako to v Bratislave chodí, keď huláka tam, kde sa to nehodí.

Igor v Bratislave nepochodil a tak  poďho na východ. Tam ho mali radi. Našim spoluobčanom v osadách sľúbil po 500 euri, ak ho budú voliť. Keby vedeli, že ich takto okabáti, hnali by ho svinským krokom.

S Igorom Matovičom a Veronikou Remišovou je to ako v talianskej domácnosti. Igor ju nechal vyrásť, aby mu pred voľbami v roku 2020 dala košom, a pridala sa do košiara Za ľudí Andreja Kisku. Ľud rozdal karty a Kiskovcom sa moc neušlo. Kiska po voľbách zdupkal a kormidlo prevzala Veronika Remišová. Veľmi jej to predsedovanie nešlo a strana sa jej rozpadla pod rukami. Na konci dňa ostali len dvaja, Remišová a prvý dôstojník Šuteková. Tak si v roku 2023 zaspomínala na staré dobré časy s Igorom, a Igor ako správny kresťan jej odpustil a prijal ju do náručia. A tak Veronika opäť zasadla do parlamentu v staronovom drese.

Voľby podľa očakávania vyhral Smer, aj keď exitpolly krátko po 22 hodine posadili na koňa PS, tak si Peesáci užili aspoň pár minút víťazstva.

Tretí skončil Pelleho Hlas a štvrté miesto, celkom nečkane, pripadlo vajdovi Matovičovi.

Vox populi, vox dei – hlas ľudu, hlas boží, tak vyniesol po 5 krát Fica do premiérskeho kresla.

Nová vláda začala zostra. Robo si vyhrnul rukávy a hneď sa porátal so špeciálnou prokuratúrou. Nateraz sa zdá, že Daniel Lipšic to má zrátané a musí sa poobzerať po novom angažmán.

V Hlase, úlohu zlého muža, prijal na seba minister vnútra Šutaj-Eštok, ktorý našich chlapcov-Čurilovcov postavil mimo službu.

A aby toho nebolo málo, Fico s Blahom, v tesnom tandeme s Tarabom a Šimkovičovou, chcú zastaviť financovanie politických mimovládok.

Táto neslýchaná drzosť a mafiánske praktiky rozohnili Michala Simečku, predsedu PS až natoľko, že ani nie dva mesiace po inštalovaní novej vlády, začal biť na poplach a organizovať proti Ficovej vláde protesty. Aby na pódiu nebol sám, tak prizval aj SASKU a KDH. Darmo, viac hláv viac vie.

Tak s úderom adventu, pospolitý ľud namiesto príprav na najkrajšie sviatky roku, stál na námestiach a hromžil na Fica.

Nebol to len ľud , ktorý hromžil, ale aj pár, akože slovenských europoslancov. To dopálilo, inak pokojnú Moniku Beňovú,  a pekne im to v europarlamente alá Blaha vykričala.

Ku cti, ak sa to dá tak povedať, opozície patrí akési vianočné prímerie, podobné ako v roku 1914 na západnom fronte pri meste Ypry. Nemci a Briti sa na chvíľu zbratali, zaspievali vianočné koledy a o niekoľko dní začali po sebe páliť znovu.

V tomto duchu opozícia zakopala na chvíľku vojnovú sekeru, aby ľudia tých pár vzácnych sviatočných dní mohli stráviť v pokoji. Aj takýto bol rok 2023.

Prečítajte si tiež:

• Predseda NR SR bilancoval rok 2023. Prezradil, čo ho najviac dojalo