Obvinenie novinárov Denníka N

Denník N v pondelok informoval, že dvaja jeho redaktori boli minulý týždeň obvinení z vyzradenia utajovanej skutočnosti. Ide o známu reportérku Moniku Tódovu a jej kolegu Konstantína Čikovského.

Denník uviedol, že vyšetrovateľ František Spusta minulý týždeň obvinil reportérku Tódovú a zástupcu šéfredaktora Konštantína Čikovského. Obvinení sú z ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti.

Z uznesenia o obvinení Tódovej vyplýva, že sa týka článku z 22. októbra 2018 o sledovaní novinárov bývalým SIS-károm Petrom Tóthom. Tódová vtedy informovala o tom, že Tóth bol utajeným svedkom.

To, že známa novinárka Monika Tódová mala podľa obvinenia zverejniť utajovanú informáciu je pritom len vrchol ľadovca. Tódová je totiž známa tým, že dlhodobo zverejňovala účelové informácie z rôznych spisov, čím manipulovala verejnú mienku želaným spôsobom.

Režimistickí novinári sa zastali svojich obvinených kolegov

Aj napriek týmto možným nekalým praktikám Tódovej sa voči jej obvineniu spustila vlna kritiky zo strany jej novinárskych režimistických kolegov. Tí napísali otvorený list , v ktorom žiadajú orgány činné v trestnom konaní o zastavenie jej stíhania:

“Obvinenie považujeme za ďalšiu snahu zastrašiť novinárov, ktorí dlhé roky odhaľujú prešľapy ľudí vo vysokých funkciách. Súčasný vývoj pripomína situáciu spred niekoľkých rokov, keď isté skupiny vytvorili v spoločnosti atmosféru neznášanlivosti voči novinárom. Aj tá medzi inými prispela k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nesmieme dovoliť, aby sa niečo podobné opakovalo,” píše sa v spoločnom otvorenom liste, pod ktorým sú podpísaní: Zuzana Petková, zakladateľka Investigatívneho centra Jána Kuciaka; Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME; Peter Bárdy, šéfredaktor, Aktuality.sk; Lukáš Diko, riaditeľ Investigatívneho centra Jána Kuciaka a Matúš Kostolný, šéfredaktor Denníka N.

Využitie trestného práva proti novinárom za výkon ich povolania je podľa šéfredaktorov v členskej krajine EÚ neprijateľné.

“Na zastrašenie nepohodlných novinárov ho využívajú predovšetkým diktátorské režimy napr. v Bielorusku. Stojíme za našimi kolegami, nenecháme sa zastrašiť a budeme pokračovať vo svojej práci. Vyzývame kompetentné inštitúcie, aby obvinenie, ktoré považujeme za účelové, zrušili. Vyzývame tiež vládu, aby naplnila svoje sľuby na legislatívne úpravy na ochranu novinárov.”

 

Už sa nedržia hesla “padni komu padni”

Režimistickí novinári teda považujú obvinenie voči novinárke Tódovej a jej kolegovi Čikovskému za zastrašovanie. A opäť zneužívajú vraždu novinára z roku 2018. Stačí, že spomenuli zaklínadlo “Kuciak” a hneď nepriamo žiadajú trestnoprávnu imunitu. Odrazu by už im zrejme nevadilo ani to ak by kompetentné orgány použili paragraf 363, ktorý v prípade Vadimíra Pčolinského tak vehementne kritizovali.

Novinári sa snažia vo verejnosti nevodiť dojem, že každé čo i len trochu nepekné slovo voči nim už automaticky smeruje k ich zavraždeniu. Totálna manipulácia a nechutná propaganda.

K ochrane režimistickej novinárky Moniky Tódovej z ultraliberálneho denníka N sa pridali aj mnohí vládni politici, ktorí jej obvinenie taktiež ostro kritizovali.

“Toto považujem aj ako občan aj ako právnik za pľuvanec do tváre spravodlivosti!,” povedal vládny politik Juraj Šeliga (Za ľudí).

Je veľmi zaujímavé pozorovať tento dvojaký meter a nehorázne pokrytectvo vládnych politikov a ich verných režimistických médií.

Hegeromatovičova vláda ani režimistickí novinári sa už nedržia zásady “padni komu padni,” ani nehovoria o rozviazaných rukách polície. Pokiaľ OČTK zatvárajú nominantov bývalej vlády tak vládni mocipáni a ich novinárski poskokovia tlieskajú, keď zatvárajú provládnych vyšetrovateľov z NAKY podozrivých z manipulácii vyšetrovaní, či novinárku Tódovú z vyzradenia utajovanej skutočnosti, odrazu, sú všetci pohoršení.

Prečo vládna moc a ich režimistickí novinári  nenechajú orgány činné v trestnom konaní robiť si svoju prácu? Prečo takto nebojujú aj za bežných občanov, ktorí sa dopustia nejakého trestného činu? Ak nejaký chudák ukradne v obchode jedlo, aby prežil, ide do basy. Vtedy vládni mocipáni ani novinári nespisujú otvorené listy a nevytvárajú tlak na OČTK, aby trestné stíhanie zastavili.

No ak privilegovaná Tódová vyzradí utajovanú skutočnosť – prezradí kto je utajovaný svedok – čím mohla teoreticky ohroziť jeho život,  okamžite ju všetci “tí jedine správni” bránia zubami nechtami.

Áno, súhlasíme že novinári ale aj bežní ľudia by nemali byť trestne stíhaní za to, že si robia svoju prácu – že sú kritickí k opozícii, či k vládnej koalícii, že si napíšu svoj aj ostrý názor, že odhaľujú kšefty, zlodejiny, korupciu a podobne. No verejne odhaliť utajeného svedka to je už silná káva. Ako by sa dnes tvárili, keby Petra Tótha po vyzradení týchto informácii niekto zabil?

Nejde o žiadny verejný záujem, ale o zlomyseľnosť. Tódová sa bráni tým, že sám Tóth už skôr prezradil, že je svedkom v tejto veci, a že teda neprezradila žiadnu utajovanú skutočnosť. Peter Tóth alias „Ďateľ“, ktorý svedčil proti Kočnerovi to však popiera a trvá na trestom stíhaní Tódovej a spol. Nech je to už akokoľvek vec by mala prešetriť polícia a mal by rozhodnúť spravodlivý súd.

Kde však boli títo novinári, keď obvinili a odsúdili novinára Tibora Eliota Rostasa, len preto, že citoval slová slovenského národného dejateľa Ľudovíta Štúra a jeho kolegov, ktorí vytvorili základ pre vznik Slovenskej republiky? Vtedy nehovorili o zastrašovaní ani o Kuciakovi. A to len preto, že Rostas mal iné názory ako tí jedine správni novinári poklonkujúci sa liberálnemu režimu.

Nestačí, že na Slovensku delíme ľudí na očkovaných a neočkovaných, občanov ešte delíme na privilégovaných režimistických novinárov, pre ktorých neplatí trestný zákonník a na ostatných bežných ľudí, ktorí pôjdu do basy aj za akúkoľvek maličkosť. Takto sa spravodlivosť nebuduje.

Privilégia pre novinárov spolu s manipulátorskými vyšetrovaniami známych káuz znamenajú deštrukciu právneho štátu, ktorú  zaviedla Hegeromatovičova vláda za pomoci ich propagandistikckých médií, ktoré vládnej klike kryjú chrbát.

Samuel Gdovin