Čína platí za „železo“ a umelý intelekt

Ako príklad záujmu Číny o amerických nováčikov môže slúžiť príbeh spoločnosti Neural, ktorá pracuje na umelom intelekte. Americká armáda sa obrátila na túto spoločnosť o pomoc vo vývoji vojenských robotov, ale nechcela financovať spoluprácu. A tak dostal Neural nakoniec peniaze od čínskej investičnej spoločnosti so štátnou podporou v ČĽR.

V posledných rokoch investuje Čína do amerických startupov v oblasti raketových motorov, snímačov pre námorné bezpilotné stroje, pružné elektroniky pre lietadlá, robotov a umelého intelektu. Vzbudzuje to obavy Washingtone, lebo vlastnenie týchto technológií umožňuje urýchlenie vojensko-technologického rozvoja Číny.

Zástupca Centra strategických a medzinárodných prieskumov James Lewis povedal: „Príčinou obáv je fakt, že Čína je vojenským konkurentom. Čo si počnete s vojenským konkurentom, ktorý je účastníkom vášho najinovatívnejšieho trhu? “

Čínski investori môžu povzbudiť startup k uzavretiu pre Čínu výhodného partnerstva s inými spoločnosťami, ovplyvniť prijatie rozhodnutí o licenciách, o otázkach intelektuálneho majetku, nehovoriac o už zrejmom prístupe k procesom vývoja a uplatnenia technológií a softvéru.

Američania pripomínajú, že sa Číňania veľmi zaujímajú o nováčikov pracujúci so „železom“, a nie vyvíjajúcich programové alebo mobilné prílohy. Číňania sú ochotní risknúť tam, kde ustupujú iní investori, sú ochotní risknúť investície do „železa“. Podľa zástupcu spoločnosti Neural je v USA veľmi ťažké získať peniaze na podobné projekty.

Jednou z taktík čínskych investorov môže byť kúpa technológií iných amerických spoločností americkým startupom za čínske peniaze, ktoré nevedia o čínskom kapitále sprostredkovateľa.

CB Insights oznámila, že v roku 2015 investovala Čína 9,9 miliardy dolárov do amerických technologických startupov iba v Kremíkovom údolí, čo je štyrikrát viac než pred rokom. Podľa údajov The New York Times sa čínski investori podporovaní Pekingom snažia zamestnať amerických zástupcov v Kremíkovom údolí, aby pre nich skupovali technológie v samotnom srdci amerických inovácií.

Čína sa pritom sústreďuje na technológie, ktoré majú radikálne zmeniť budúce vojny: bezpilotné stroje, roboti, umelý intelekt. Podľa údajov Defense Group Čína vidí, že sa americké ozbrojené sily stále viac spoliehajú práve na tieto veci, čo znamená, že Čína potrebuje technológie v tejto sfére, aby dokázala čeliť USA.

Pokusy mariť technologické úniky

Ako boj s únikmi sa navrhuje, aby bol Výbor pre zahraničné investície v USA vyzbrojený ešte väčšími právomocami, aby mohol hodnotiť transakcie s čínskymi fondmi a spoločnosťami z hľadiska hrozby pre národnú bezpečnosť. Problém je v tom, že tento výbor kontroluje len veľké transakcie, zatiaľ čo Číňania investujú do menších startupov hneď v počiatočnom štádiu. Podobné transakcie sa odohrávajú tak, že ich nemôžu zaznamenať radary kontrolných orgánov.

Okrem toho založil Pentagon v roku 2015 experimentálné oddelenie pre obranné inovácie, ktoré pomáha určiť technologické startupi perspektívne pre investície.

Európske dejisko investičných hrátok

Pokusy Číny získať americké technológie nie sú vôbec nové. V minulom roku sa na verejnosť dostala informácie o aktivite Číny aj v Európe.

V máji roku 2016 prijala spoločnosť Aixtron, výrobca zariadení pre zhotovovanie čipov, ponuku na kúpu od fondu Fujian Grand Chip Investment Fund, v októbri ale nemecké ministerstvo hospodárstva oznámilo, že rozhodnutie bolo zrušené. Ako informoval denník Handelsblatt, k zrušeniu došlo po tom, čo americké tajné služby upozornili Nemcko na to, že technológia Aixtron môžu byť použité aj na vojenské účely.

Podľa údajov Ernst & Young bol objem dohôd uzavretých čínskymi investormi v Nemecku v prvom polroku 2016 na úrovni 10,8 miliárd dolárov a podľa stavu ku 31. októbru roku 2016 kúpili investori z Číny 58 nemeckých spoločností, čo je o 19 viac ako v roku 2015. Najväčšou z transakcií bola kúpa kľúčového výrobcu priemyselných robotov Kuka za 4,6 miliárd eur čínskou skupinou Midea Group.

„Európe chýba strategické myslenie v oblasti zahraničných investícií. Keď má nejaká dohoda zmysel z hľadiska ekonomického, potom bude schválená a povolená. A to nie je správne, „usudzuje člen Európskeho parlamentu Markus Ferber.

Mýtus o zaostávajúcej Číne

David Dodwell vo svojom stĺpčeku v South China Morning Post zdôrazňuje, že hlavný rozdiel medzi USA a Čínou je v tom, že v prvej z oboch krajín vládnu právnici, zatiaľ čo v druhej inžinieri.

Čínska iniciatíva Vyrobené v Číne 2025 bola zo 40% opísaná z nemeckej koncepcie Industrie 4.0, avšak rýchlosť a efektívnosť presadzovania politiky technologickej samostatnosti sú prekvapujúce. Elektronické platby prostredníctvom smartfónov, 5G na celom území Číny do roku 2020, superpočítače, drony, nevídaný rast počtu vnútorných patentov, 3D tlač krvných ciev z kmeňových buniek, rádioteleskopy, dôraz kladený na vlastné R&D centrá a vzdelanie v oblasti presných vied, taký je zoznam úspechov Číny po roku 2000, v ktorom by sa dalo pokračovať.

USA sa celkom oprávnene obávajú, že Čína môže predstihnúť Američanov v rozvoji technológií, zatiaľ čo obyčajní ľudia sa rovnako ako predtým posmievajú Číňanom, ktorí „vedia len kradnúť patenty a zle kopírovať“.

Výhrady Spojených štátov, že Čína sa za pomoci štátnych investícií snaží všetkými možnými spôsobmi urýchliť svoj technologický rozvoj, sú už ale z Dodwellovho hľadiska úplne na smiech: Kto iný než USA predsa musí vedieť, ako štát pomáha svojim technologickým špičkovým spoločnostiam zabezpečovať ich globálne dominovanie?