Američania rozhodne tvrdia, že obdobie ich strategickej trpezlivosti so Severnou Kóreou sa skončilo a sú pevne rozhodnutí ukončiť jadrové ambície severokórejského režimu. Severokórejci však nemienia americkému tlaku podľahnúť a vyzerá to tak, že intenzita ich jadrového výskumu a zvyšovanie kapacity výroby jadrových zbraní sa bude zvyšovať.

Aký však v skutočnosti je severokórejský potenciál a čo môžu Severokórejci vrhnúť do prípadnej vojny?

V prvom rade je severokórejský režim pomerne stmelený a obyvateľstvo je spracované štátnou propagandou natoľko, že v konflikte budú bojovať nielen vojaci, ale aj civilné obyvateľstvo. Vojenská prehliadka v Pchonjangu dňa 15. apríla 2017 na výročie narodenia Kim Ir Sena ukázala, aké zbrane majú Severokórejci k dispozícii. Podľa niektorých analytikov, keď americký prezident Donald Trump získal presnejšie informácie o potenciáli Severnej Kórei, jeho bojový zápal sa značne schladil a zmiernil svoju protiseverokórejskú rétoriku.

Na prehliadke si mohli experti všimnúť balistickú raketu pre ponorky Pukkuksong 2, ktorá dokáže niesť jadrové hlavice. Väčšinu severokórejských zbraní predstavujú staršie sovietske a čínske zbrane, ktoré však Severokórejci pomerne úspešne modernizovali.

Základom tankových síl je modernizovaná verzia ruského T-72M, ktorú však Severokórejci vyzbrojili 125 mm delom. Samohybná delostrelecká húfnica M1989 Koksan so 170 mm delom vychádza takisto zo skúseností sovietskej konštrukčnej školy, 300 mm raketomety KN-09 sú analógom ruského MLRS Smerch s prvkami čínskeho PHL-03. Protivzdušný raketový systém vychádza zo vzoru sovietskeho komplexu Strela-10. Rakety Pukkuksong-1 sú schopné ostreľovať ciele v Južnej Kórei.

Podľa vojenských odborníkov sa ukázalo, že napriek tomu že Severná Kórea nepatrí k technologicky najsilnejším krajinám v regióne, predstavuje reálnu silu a môže byť nebezpečná. Podľa ruského analytika Leonida Ivašova z Akadémie geopolitických problémov v Moskve je severokórejská armáda podstatne slabšia ako čínska či japonská armáda. Bez pomoci Američanov by však Južná Kórea pravdepodobne nedokázala útoku Severnej Kórei odolať.

Severná Kórea má momentálne v zbrani 1 milión vojakov, s rezervami dokáže do zbrane postaviť 8 miliónov mužov, ktorí sú bohate vyzbrojení protitankovými i protilietadlovými prenosnými ruskými či čínskymi zbraňovými systémami, alebo ich severokórejskými ekvivalentami. Podľa Leonida Ivašova výcvik severokórejských vojakov netreba podceňovať, severokórejskí inštruktori majú tradične vysokú úroveň a špeciálne jednotky severokórejskej armády patria podľa odborníkov k svetovej špičke.

Severokórejskí vojaci sú vysoko motivovaní a dokážu konať i sebevražedné útoky, ktoré môžu byť veľmi úspešné – najmä proti Američanom, ktorí nedokázali úspešne bojovať napriek leteckej prevahe ani proti Sudáncom, Iračanom či Afgáncom s podstatne nižšou bojovou úrovňou a výcvikom, aký majú príslušníci severokórejských ozbrojených síl. Severokórejskí vojaci dokážu bojovať v rôznych klimatických podmienkach a k prežitiu im stačí naozaj veľmi málo.

Američania nemajú v regióne dostatočne veľké sily, aby dokázali eliminovať potenciál severokórejskej armády. Na porovnanie – pri útoku voči Iraku v roku 1991 americký útok podporovali aj západní spojenci, Irak bojoval osamotený a veľmi sa nesnažil preniesť vojnu do okolitých štátov. Severná Kórea je podstatne bojovnejšia, má lepšiu motiváciu a zbrane ako mal Irak, navyše finančne nie sú Američania schopní viesť širokokoncipovanú vojenskú operáciu, ktorá enormne zaťaží ekonomický rozpočet krajiny. Severokórejci v prípade konfliktu okamžite prenesú konflikt na Južnú Kóreu a budú sa snažiť zasiahnuť americké a japonské ciele v svojej blízkosti.

Jadrový potenciál Severnej Kórei samozrejme reálne nedokáže výraznejšie ohroziť USA, Severokórejci však dokážu bez väčších problémov zlikvidovať Južnú Kóreu a rádioaktívny mrak dokáže ohroziť Čínu, Rusko i Japonsko. Predstava, že Rusko i Čína by nechali prípadný atómový útok, ktorý by zasiahol ich územie bez odozvy je nereálna, USA by mohli očakávať od Číňanov a Rusov odvetu ja svojom území a jadrový konflikt je možnosť, ktorú si nikto neželá. Práve severokórejské jadrové zbrane sú preto veľmi dôležitým zdržiavacím faktorom americkej agresie. V konvenčnom konflikte nemajú Američania šancu veľké šance na úspech, jadrové zbrane najpravdepodobnejšie nikto nepoužije.

Severná Kórea môže v prípade vojny zapojiť do vojny v priebehu niekoľkých dní 20 zborov, zložených z 12 peších, 4 mechanizovaných, 2 ťažkých tankových a 2 delostreleckých zborov, ku ktorým sa zaraďuje aj elitný zbor ochrany ochrany Pchonjangu a príslušníci polície a tajnej polície.
Celkovo má Severná Kórea k dispozícii 27 peších divízii, 15 tankových a 14 mechanizovaných brigád, brigádu operatívno-taktických rakiet, 21 delostreleckých brigád, 9 brigád protivzdušnej obrany štátu a raketový pluk taktických rakiet.

3500 tankov typu T-64 a T-72, 5000 obrnených transportérov 20 000 diel, 8 miliónov vojakov vyzbrojených protitankovými i protilietadlovými prenosnými systémami podporujú modernizované Mig-17, Mig-19 a Mig-21. Severokórejci majú k dispozícii šturmoviky Su-25 (25 kusov) , Mig-29 (20 kusov). Vrtuľníky, ktoré majú Severokórejci k dispozícii sú Mi-2, Mi-8 a bojové Mi-24. Letectvo je teda schopné nasadiť približne 600 strojov, k tomu ešte patrí 80 kusov amerických vrtuľníkov Hughes 500 (civilná verzia v USA Hughes-6).

Protivzdušná obrana má k dispozícii ZSU-57, ZSU-23-4 Šilka, ZRK C-75, protivzdušný systém S-125 a S-200, mobilné komplexy Kub a Strela 10. Kórejci vyvinuli vlastný protivzdušný komplex, ktorý odborníci v niektorých parametroch porovnávajú s ruským systémom S-300. V porovnaním s Irakom, Sudánom či Afganistanom ozajstne funkčná protivzdušná obrana, ktorá by v prípade vojenského konfliktu utrpela určite veľké straty, straty by však utrpeli aj Američania. Smrť či zajatie amerických pilotov by však enormne znížili popularitu Donalda Trumpa a to je skutočnosť, ktorej sa snaží americký prezident určite vyhnúť.

Námorné sily Severnej Kórei pozostávajú z Východnej a Západnej flotily. Hladinové ľoďstvo je zložené s menších lodi a člnov (650 lodí). Torpédové, delostrelecké a výsadkové člny sú nesmierne pohyblivé a ich množstvo a rýchlosť môžu robiť Američanom veľké problémy. Ak tieto člny budú operovať pod krytím pobrežných raketových batérií P-15 Termit a ponoriek, s určitosťou Američania ani Južná Kórea nedokážu zabrániť vylodeniu severokórejských jednotiek na juhokórejskom území. Akustický hluk môže takisto výrazne pomôcť severokórejským ponorkám utajiť svoju prítomnosť. Predstava, že by severokórejské ponorky potopili väčšiu americkú bojovú loď, alebo nedajbože lietadlovú loď je nočnou morou pre Pentagon i prezidenta Trumpa.

Ponorkovú flotilu tvoria staršie sovietske ponorky typu 633 zo 60 rokov, ktoré Severokórejci modernizovali, pričom sa im podarilo výrazne znížiť hlukovosť týchto ponoriek. Severokórejci majú k dispozícii 70 ponoriek, podľa odborníkov 20-30 ponoriek vyzbrojených balistickými raketami dokážu s určitosťou v konflikte okamžite použiť.

Raketové sily Severnej Kórei majú k dispozícii množstvo rakiet s doletom od 100 do 4000, alebo až 5500 km. Najmodernejšie rakety Hwaseong-11 a Hwaseong-13 sú analógom sovietskych Točka-U, alebo čínskych obdobných rakiet a Severokórejci ich zaradili do výzbroje v roku 2005. Týchto rakiet samozrejme nemá Severná Kórea dostatok k tomu, aby zasiahla územie USA či Japonska, s určitosťou ich ale vystrelí v prvej fáze vojny na Soul alebo americké základne ( v neskorších fázach prípadnej vojny by hrozilo, že ich Američania zničia, bez toho, aby tieto rakety vôbec vyleteli).

Severokórejskí inžinieri kopírovali sovietske a čínske zbrane. Hwaseong 13 dokáže teoreticky zasiahnuť ciele až na americkej Aljaške. Celkovo to vyzerá tak, že bez použitia jadrového potenciálu nemajú USA veľa šancí v rýchlom konflikte voči Severnej Kórei zvíťaziť, takisto možnosti Američanov ochrániť Soul sú relatívne nízke. Prípadný konflikt by však určite preformátoval celú juhovýchodnú Áziu, čo by mohlo mať pre Američanov aj nepríjemné politické i ekonomické dôsledky. Rusi a Číňania by takisto museli rátať s veľkými problémami, minimálne s mohutnou migračnou vlnou.

Takže s najväčšou pravdepodobnosťou v momentálnej kríze ohľadne Severnej Kórei ide o americké politické snahy a budovanie si politického image, pričom americké kroky majú za cieľ tesnejšie si pripútať tradičných amerických spojencov, najmä Japonsko a Južnú Kóreu, ktoré v poslednej dobe skúšali využiť oslabenie USA na to aby mohli viesť vlastnú autonómnejšiu politiku. V Južnej Kórei to preto viedlo k pádu prezidenta a kríze, vďaka ktorej sa do vedenia dostali aj viacerí predstavitelia ekonomickej elity, ktorí sa veľmi nechceli s USA dohodnúť.

Rusko a Čína budú na riešení severokórejskej krízy pracovať spoločne s cieľom diplomaticky eliminovať americké snahy o destabilizáciu.

Viktor Sokirko