Môj profil 
Predplatné
F-35 firmy Lockheed Martin je základná bojová stíhačka súčasnosti: vďaka novej technológii je pre nepriateľa takmer nepozorovateľná, mnohostranne použiteľná, vybavená priekopníckou sústavou senzorov na spracovanie dát. Existuje dokonca v kolmo štartujúcom variante. F-35 vzišla z JointStrikeFighterProgramm deviatich nových štátov NATO. Jeho náklady dosiahli doteraz viac ako 400 miliárd USD, čo robí F-35 najdrahším zbrojným projektom všetkých čias. Od r. 2015 je nasadená v armáde USA. Od r. 2018 má byť dodávaná ďalším odberateľom, vrátane Veľkej Británie, Talianska, Izraela a Turecka. Pravda, mnohé záležitosti poukazujú na to, že F-35 rozbije rozpočet Švajčiarska a presahuje požiadavky armády. Superjet F-35 má ešte detské choroby a na kolmo štartujúcom lietadle sa ešte musí niečo zlepšiť.
Gripen: Bojovú stíhačku švédskeho výrobcu Saab odmietlo švajčiarske referendum v roku 2014. To však nemusí pre budúcnosť nič znamenať. Nielen podľa názoru ministra G. Parmelina zostáva Gripen zaujímavou voľbou: v porovnaní s priamou konkurenciou na trhu sú jeho náklady priaznivé pri nákupe i počas celého životného cyklu. K tomu pristupuje, že Saab mnohé otvorené otázky vyjasnil a pochybnosti odstránil. Pred dvomi mesiacmi absolvoval Gripen E svoj nový diaľkový let, o papierovej stíhačke už nemôže nikto hovoriť. Teraz má Gripen veľa vzduchu pod krídlami: v r. 2015 objednala Brazília vo Švédsku 36 lietadiel za takmer 4,7 miliárd USD. Zaujímajú sa aj Rakúsko a Argentína.
Rafale z dielne francúzskeho koncernu Dassault sa pokladal dlhý čas za ťažko predajný ležiak. To sa v posledných rokoch zmenilo. Rafale preukázal svoje pozoruhodné výkony pri nasadení v Afganistane a vo viacerých štátoch arabskej jari. Katar, India a Egypt umiestnili svoje objednávky do Francúzska. Experti švajčiarskej armády sa nesmú diviť. Rafale zvíťazil v roku 2011 vo vtedajšom hodnotení bojových stíhačiek vo Švajčiarsku. Spolková rada dala však prednosť Gripenom z cenových dôvodov. Tentoraz by mohlo typové rozhodnutie dopadnúť v prospech Rafale. Minister G. Parmelin by chcel predĺžiť vojenskú a zbrojnú kooperáciu s Francúzskom. A čo by bolo lepšou podporou susedstva ako kúpa bojovej stíhačky?
EurofighterTyphoon bol navrhnutý ešte v rokoch studenej vojny: ako stíhačka, ktorá ťažké stroje Varšavského paktu mala v prípade útoku odstrániť z oblohy. Medzitým Airbus a štyri zúčastnené štáty (Nemecko, Taliansko, Španielsko a Veľká Británia) ďalej vyvíjali Eurofighter ako kompletné bojové lietadlo, nasaditeľné aj do ofenzívy. Pozoruhodnou prednosťou zostávajú jeho vynikajúce letové vlastnosti (manévrovanie a zrýchlenie). Pre Švajčiarsko je prednosťou Eurofightera skutočnosť, že pri celkovom počte 500 nasadených strojov určite neskrýva žiadne negatívne prekvapenia. Naproti tomu Airbus sa uchádzal už predtým v r. 2010 o objednávku švajčiarskeho letectva. Vtedy sa umiestnil Eurofighter v hodnotení o málo horšie ako Rafale od Dassaulta.
F/A-18 Super Hornet firmy Boeing: Niekto si môže myslieť, že táto stíhačka je jednoducho najnovší model F/A-18 Hornet, ktorý používa švajčiarske letectvo od r. 1997. Avšak odhliadnuc od vonkajšej podobnosti je Super Hornet podstatne novo konštruovaný. Ako už meno naznačuje, je významne väčší a ťažší ako jeho predchodca. Super Hornet je vhodný najmä na nasadenia na dlhých trasách, čo sotva zodpovedá podmienkam Švajčiarska. Proti Super Hornet hovorí tiež veľká závislosť od USA (toto platí aj pre F-35). Super Hornet so svojím prvým letom v r. 1994 je osvedčené lietadlo. I naďalej by mohlo mať švajčiarske letectvo záujem o ďalšiu ďalekosiahlu spoluprácu s firmou Boeing.
V blízkej budúcnosti bude zaujímavé sledovať, ako sa nakoniec rozhodli experti švajčiarskej i slovenskej armády (aj SR rieši v súčasnosti podobný problém) pri zabezpečení svojho vzdušného priestoru.
Ivan Lužák
