Môj profil 
Predplatné
Nitra 23. augusta (TASR/HSP/Foto:TASR)
Na naše ceny vplývajú viac Rusi a Rumuni, než svetové burzy
Výsledky tohtoročnej žatvy môžu mať vplyv nielen na ceny potravín na trhu, ale aj na ceny krmovín a následne na stabilizáciu živočíšnej výroby. „Čo bude Slovensko z hľadiska obilovín potrebovať, to si agrosektor dokáže zabezpečiť. Otázne sú ceny, obchodníci sa začnú v septembri či októbri aktívne pohybovať na trhu a vtedy sa aj nastavia skutočné ceny,“ konštatoval minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Až po nastavení cien na trhu bude podľa neho možné reálne odhadnúť zvýšenie cien finálnych výrobkov. „K ich nárastu môže prísť, ten potenciál tu je. Uvidíme, ako zareagujú zahraničné trhy.“ Dobrou správou podľa ministra je, že Rusko otvorilo hranice z hľadiska predaja pšenice, dôležité je, ako zareaguje Ukrajina. „Nemáme zatiaľ ani výsledky, ako dopadlo Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko, naši kľúčoví partneri z pohľadu cien pšenice na našom trhu.“ Výsledky žatvy na Slovensku zatiaľ tiež nie sú definitívne ukončené, pretože počasie neumožnilo dokončiť žatvu v plánovaných termínoch. Priemerné výnosy pšenice sa pohybujú na úrovni 3,24 tony z hektára, jačmeňa 3,1 tony z hektára.
Slama a iný biologický odpad sa dá výhodne využiť
Podľa ministra Jahnátka je momentálne živočíšna výroba väčším problémom ako rastlinná výroba. „Najmä vplyv nízkych výnosov žatvy na prípravu krmovín pre živočíšnu výrobu a jej stabilizáciu,“ uviedol.
Zaujímavým obchodným artiklom pre poľnohospodárske subjekty sa aktuálne stala slama. Nevyužíva sa už len ako podsádka pod hospodárske zvieratá, či prísada do kŕmnych zmesí, ale stále viac sa začína využívať aj v stavebníctve, no najmä v energetike.
Práve včera oficiálne spustili do trvalej prevádzky prvú slovenskú elektráreň na výrobu elektrickej energie z tzv. energokompostu v priemyselnom areáli čistiarne odpadových vôd v katastri obce Badín pri Banskej Bystrici. Na výrobu tohto obnoviteľného zdroja energie používa prevádzkovateľ, akciová spoločnosť Kompala, približne 70 tis. ton biologicky rozložiteľných odpadov – kalu z čistiarne odpadových vôd, drevnej štiepky či slamy. Z týchto surovín sú schopní vyrobiť približne 50 tis. ton energokompostu a jeho následným spaľovaním asi 51 tis. MWh elektrickej energie.
.jpg)
