Môj profil 
Predplatné
Plukovník vo výslužbe Jean-Luc Kister v rozhovore, odvysielanom v nedeľu informačným portálom Mediapart, uviedol, že to bol on, kto na trup lode zakotvenej v prístave mesta Auckland umiestnil výbušniny. Po ich aktivovaní sa loď Greenpeace potopila, pričom zahynul jeden z aktivistov.
Táto operácia DGSE bola fiaskom, ktoré poznamenalo aj funkčné obdobie vtedajšieho prezidenta Francoisa Mitterranda a dlhodobo i vzťahy medzi Francúzskom a Novým Zélandom.
Kister dodal, že členom komanda bol aj kapitán Gérard Royal, brat súčasnej francúzskej ministerky životného prostredia Ségolene Royalovej, ktorý ho mal spolu s kolegom po podmínovaní lode Rainbow Warrior dopraviť do bezpečia.
Kister vyjadril “hlbokú ľútosť a ospravedlnenie” za svoj čin členom posádky lode Greenpeace, ako aj novozélandskému ľudu. Osobitne sa obrátil na rodinu fotografa Fernanda Pereiru, ktorý pri výbuchu zahynul. “Mám na svedomí smrť nevinného človeka. Ťaží ma to,” uviedol. Vyhlásil tiež, že “nie sme chladnokrvní zabijaci. Moje svedomie mi kázalo ospravedlniť sa a vysvetliť,” dodal Kister.
Podľa jeho názoru odveta, ktorú voči Greenpeace nariadil vtedajší minister obrany Charles Hernu, bola neprimeraná. Dodal, že iné scenáre – napríklad poškodenie navigačného systému lode – Paríž vtedy odmietol.
“Najvyššie miesta” vtedy podľa Kistera vyhlásili, že “s tým treba definitívne skoncovať, treba radikálne opatrenia”. “Povedali nám, že (loď) treba potopiť,” spresnil. Podľa televízie TVNZ Kister uviedol, že agentom francúzskej tajnej služby povedali, že na loď Greenpeace sa infiltrovali agenti sovietskej KGB.
Generálny riaditeľ Greenpeace pre Francúzsko Jean-Francois Julliard v reakcii uviedol, že Kisterovo “oneskorené ospravedlnenie” pripomína, že “Fernando Pereira bol nevinnou obeťou zvrátených úvah štátu”.
Udalosti spred 30 rokov Julliard označil za atentát a zločin, nie za nehodu, ako sa o to snažil francúzsky štát. Udalosti súvisiace s aférou Rainbow Warrior dokazujú, že “násilná alebo represívna reakcia štátu voči občianskej spoločnosti neslúži ničomu,” konštatoval Julliard.
Rezervovaný postoj zaujala aj novozélandská riaditeľka Greenpeace Bunny McDiarmidová, ktorá spochybnila Kisterovo tvrdenie, že agenti nechceli ublížiť nikomu na palube. “Myslím, že im to bolo jedno,” vyhlásila.
Podobný názor má aj vtedajší kapitán lode Peter Willcox, ktorý na svojej facebookovej stránke napísal, že ak by vycvičené komando skutočne nechcelo nikomu ublížiť, použilo by štvrtinu výbušniny a dalo by posádke čas, aby potápajúcu sa loď opustila.
Bývalý agent DGSE sa v rozhovore sťažoval, že po útoku na loď Greenpeace do médií uniklo jeho meno, aj keď nesprávne napísané. Dva dni po tragédii sa prezradila aj totožnosť jeho dvoch kolegov, ktorí sa na Novom Zélande vydávali za pár švajčiarskych turistov. Dva mesiace po afére bol nútený odstúpiť aj minister obrany Hernu.
Dvojicu agentov na Novom Zélande odsúdili na päť rokov väzenia. Po nátlaku Francúzska ich Nový Zéland vydal na väznenie Francúzsku s podmienkou, že ich predčasné prepustenie bude vyžadovať súhlas Nového Zélandu. Francúzsko ich však prepustilo už po dvoch rokoch bez toho, aby vôbec novozélandskú vládu oficiálne informovalo.
Parížska vláda sa za potopenie Rainbow Warrior ospravedlnila, vyplatila odškodné a s jadrovými skúškami v Tichomorí prestala v roku 1996.
