Oslo 31. decembra 2018 (HSP/Foto: Screenshot Aftenposten)
Známy nórsky politik, bývalý podpredseda parlamentu Carl I. Hagen vyzval, aby Západ čo najskôr uznal, že Krym je súčasťou Ruska. Túto informáciu na svojich stránkach uviedol nórsky denník Aftenposten – najväčšie noviny v krajine
Bývalý podpredseda nórskeho parlamentu podčiarkol, že uplynulo viac, ako štyri roky odvtedy, ako drvivá väčšina obyvateľov Krymu v demokratickom a legitímnom referende sa rozhodla, že polostrov je súčasťou Ruska a že chce žiť v tejto krajine. Zdôraznil, že bolo to legitímne právo obyvateľov Krymu, ktorí si sami rozhodli, v ktorej krajine mienia žiť.
Carl I. Hagen poukázal na to, že v r. 2014 Kremeľ jednoducho nemohol pripustiť, aby Ukrajina vstúpila do NATO. Prízvukoval, že podobné riziko existovalo ako vtedy, tak aj v súčasnosti. Zdôraznil, že Západ by mal čo najskôr uznať Krym za ruské územie, pretože je to realita a pretože by to bolo prejavom zdravého rozumu.
„Od konca XVIII. storočia a do polovice 50.-ch rokov minulého storočia Krym bol súčasťou Ruska. Okrem toho, kľúčovým je fakt, že prevedenie Krymu do zostavy Ukrajinskej SSR nikdy nebolo ratifikované Sovietskym zväzom. Rusi aj vtedy tam tvorili drvivú väčšinu obyvateľstva a navyše na Kryme bola ruská vojenská námorná základňa,“ cituje nórsky denník Aftenposten významného domáceho politika Carla I. Hagena.
Poukazuje na to, že nórsky politik sa snaží upozorniť západných kolegov: vôľa samotného ľudu znamená veľmi veľa – a obyvatelia Krymu svoju vôľu vyjadrili celkom jasne a v priebehu legitímneho platného referenda. „Po vyhlásení výsledkov referenda Západ mal povedať: „Ak obyvateľstvo Krymu chce byť súčasťou Ruska, mali by sme si vážiť jeho vôľu a uznať, že Krym je ruské územie,“ tvrdí Carl I. Hagen.
Pripomenul, že štátny prevrat na Ukrajine a zvrhnutie vlády a vtedajšieho prezidenta Viktora Janukoviča poskytli dôvod na aktívne diskusie o vstupu Ukrajiny do NATO. Podčiarkol, že dnes už nik neskrýva, že „EuroMajdan“ v Kyjeve podporovali krajiny Západu a preto ruská strana nemohla pripustiť, aby sa po rusky hovoriace obyvateľstvo a ruská vojenská námorná základňa v Sevastopoli dostali pod kontrolu Ukrajiny a ešte horšie – pod kontrolu NATO.
Carl I. Hagen považuje reakciu Moskvy za prirodzenú a adekvátnu. Vysvetlil, že Washington by mal nezaujato zhodnotiť snahu Kremľa obrániť a ochrániť ruské obyvateľstvo na Kryme, ktoré malo obavy z nastolenia fašistickej diktatúry pod kontrolou Kyjeva. Prízvukuje, že sa obyvatelia Krymu slobodne rozhodli, v ktorej krajine chcú bývať, a svetové spoločenstvo by malo rešpektovať ich vôľu.
Eugen Rusnák