A áno, aby sme nezabudli, ešte sa v tento deň pripomína jedna udalosť. Všetci hrdinskí bojovníci za slobodu a demokraciu si pripomínajú, ako v roku 1989 slávne, a pritom nežne zvíťazili. Nad kým? No… vlastne ani nebolo s kým veľmi bojovať, keďže veľmoci rozhodli už predtým o novej geopolitickej príslušnosti Československa, a v novembri 1989 išlo už iba o riadené odovzdanie moci do tých správnych rúk.

Kto vlastne dnes oslavuje?

Najskôr by asi mali oslavovať dôchodcovia – tí boli pred 32 rokmi na vrchole svojho produktívneho veku a teraz by si mali užívať zaslúžené plody prosperity a sociálnych výhod, ktoré im „nežná revolúcia“ priniesla. Lenže divné: dôchodcovia akosi neoslavujú, naopak, sú v uliciach, nepekne nadávajú a veľká časť z nich by veľmi rada vrátila predošlý režim, keby to bolo možné.

Možno by mali oslavovať podnikatelia a živnostníci: tým sa predsa pred 32 rokmi otvorili dokorán podnikateľské možnosti. Napodiv, okrem tých niekoľkých, ktorí rozprávkovo zbohatli, ostatní to s tým oslavovaním tiež akosi nepreháňajú.

Poviete si: určite by mali oslavovať zamestnanci. Tí predsa dostali šancu pracovať vo svetových firmách a pekne zarábať. Lenže čuduj sa svete, oni namiesto toho, aby sa tešili, hovoria niečo o novodobých otrokárňach. A to, čo kričia v uliciach, príliš na oslavu nevyzerá.

Študenti, tí by mohli oslavovať: veď konečne nemusia študovať zadarmo na kvalitných školách doma, ale môžu ísť študovať za drahé peniaze do ďalekej cudziny, ak na to majú. No ale predstavte si: študenti namiesto osláv tiež protestujú!

Oslavuje teda vôbec niekto? Ale áno. Oslavuje režim a jeho ľudia. Tak ako kedysi predošlý režim bujaro oslavoval Víťazný február, tento režim má Nežný november so svojou mytológiou a svojimi svätými.

Sviatok režimu

Oslavuje tzv. „elita“. Tak ako kedysi Víťazný február a Veľkú októbrovú oslavovala s veľkou slávou vtedajšia vrchnosť, podobne dnes oslavuje Nežný november najmä dnešná tzv. „intelektuálna“ a „demokratická“ elita, prekrývajúca sa s tzv. „malomestskou kaviarňou“. To sú kruhy, ktoré samy seba vnímajú ako tých jediných autentických dedičov slušnosti, správneho výkladu ľudských práv a demokracie.

Pred tými 32 rokmi sme mnohí uverili tomu, že práve zvíťazila pravda a láska nad lžou a nenávisťou. A že sa tak stalo už navždy. Že naša krajina už nikdy nebude onucou veľmocí. Že už nikdy nebude v médiách existovať jedna oficiálna línia a opačné politické názory nebudú označované za nepriateľskú diverziu. Že už nikdy nebudú napríklad kresťania diskriminovaní či urážaní za svoju vieru.

Je to asi iba zhoda okolností, že práve v týchto dňoch jeden z intelektuálnych lídrov tejto „elity“, jeden z popredných komentátorov denníka Sme, čo je jedna z hlavných hlásnych trúb režimnej propagandy, povedal na mladú kresťanskú speváčku, že „by ju mohli zašiť a aspoň by sa zastavila nová produkcia“.

Šokujúce? No možno práve toto je tá nová doba, možno práve toto je spôsob ako pravda a láska víťazí nad lžou a nenávisťou. Možno práve takýmto spôsobom nám novodobá „elita“ ukazuje, kam až to za tých 32 rokov intelektuálne dopracovala.

Čo sa zmenilo?

A my ostatní? Mlčky sa pozeráme a uvažujeme, čo sme tým všetkým získali. Prešlo 32 rokov a máme slobodu a demokraciu, o ktorej si myslíme, že sme si ju vyštrngali. A ktorá sa vôbec nepodobá tej neslobode a totalite, ktorú sme tu mali predtým. Veď si len porovnajme, aký to je rozdiel, keď hovoril v 50. rokoch vtedajší prokurátor Josef Urválek, a keď niečo podobné hovoria jeho nasledovníci z Globsecu.

Josef Urválek 1951:

„Marně se připravujete na novou válku, marně vydáváte miliony dolarů špionům a rozvratníkům. Vidíte, jak den ze dne rostou síly socialismu, jak osvobozená lidská práce jako zázrakem mění lidi i zem. A běda vám, jestliže se odvážíte největšího zločinu všech věků. Lid našich i vašich zemí, s nimiž jste nikdy nepočítali, vás smete společně do propasti na věčné časy. A my všichni voláme s naším básnikem:

Ať tlampač z Wall Streetu

vyráží dál svoje smrtonosné skřeky,

nevysuší to naše řeky!

Zpívám si, stoje na stráži,

zpívám zpěv míru!“

Globsec 2021:

„Proruské postoje a nedostatok povedomia o vplyve Číny predstavujú kľúčové body spoločenskej zraniteľnosti na Slovensku. Tento faktor využívajú prokremeľskí aktéri na démonizáciu euroatlantického postavenia Slovenska a podkopávanie demokratických hodnôt. Výsledky takýchto akcií v kombinácii s nedostatočnou strategickou komunikáciou zo strany Európskej únie a NATO a národnej vlády dokazujú zistenia GLOBSEC, ktoré poukazujú na značné medzery v chápaní toho, ako EÚ, NATO a demokratické procesy ako také fungujú.“

Vidíme, že pred 70 rokmi používali politruci úplne iný jazyk, a že sloboda byť na tej povolenej strane politickej barikády je dnes oveľa väčšia. A dokonca aj za otvorené sympatizovanie s tou nesprávnou veľmocou vás dnes nikto nepošle do Jáchymova – iba môžete prísť o prácu a v horšom prípade o možnosť splácať hypotéku. A teda hurá, oslavujme, dnes to je oficiálne!

Ivan Lehotský