BRICS vytvára systém platieb neviditeľný pre USA

Priorita indického predsedníctva

India je tento rok hostiteľom samitu BRICS-2026. Tento týždeň sa v Naí Dillí konalo prvé stretnutie zástupcov krajín zoskupenia v rámci indického predsedníctva BRICS. V januári Indická rezervná banka (Reserve Bank of India, RBI) navrhla zaradiť do programu samitu BRICS-2026 myšlienku prepojenia oficiálnych digitálnych mien centrálnych bánk zakladajúcich krajín BRICS – Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. Vedúci ruskej delegácie na stretnutí, námestník ministra zahraničných vecí Rjabkov, osobitne zdôraznil potrebu vytvorenia cezhraničnej platobnej, zúčtovacej, depozitnej a poistnej infraštruktúry BRICS. Cieľ znie pragmaticky: znížiť náklady a urýchliť cezhraničné platby a znížiť závislosť od drahých „viacúrovňových“ platieb prostredníctvom sprostredkovateľských bánk. Bol použitý termín „prepojenie CBDC“, digitálnych mien centrálnych bánk (central bank digital currency).

Spoločná mena?

Hneď nato sa objavili interpretácie tohto návrhu ako nového pokusu o vytvorenie spoločnej meny krajín BRICS. Samozrejme, v samotnom vyhlásení nebolo nič podobné. Agentúra Reuters, ktorá informovala o iniciatíve RBI, priamo uviedla: India sa pritom snaží zdôrazniť, že „nepresadzuje dedolarizáciu“.

História sa opakuje. V roku 2023 sa už začali diskusie o spoločnej mene pre vzájomný obchod (nie nevyhnutne jednotnej „hotovosti“, ale konkrétne mene pre vzájomné zúčtovacie platby). Vtedy brazílsky prezident Lula verejne podporil myšlienku meny pre obchod medzi krajinami BRICS. O rok neskôr však povedal, že nechce diskutovať o spoločnej mene krajín BRICS, ale len o jednotnom systéme platieb. Čím bližšie bola praktická realizácia, tým viac sa v oficiálnych formuláciách objavovali slová „interoperabilita“, „platobné platformy“, „národné meny“ a nie „jednotná mena“. Už v roku 2025 agentúra Reuters písala: Brazília v roku svojho predsedníctva nepodporuje spoločnú menu krajín BRICS, hoci chce znížiť závislosť od dolára prostredníctvom zlepšenia platobnej infraštruktúry. Je to pochopiteľné, diskusie krajín BRICS o platbách a „jednotnej mene“ dráždia Washington. Trump opakovane hrozil zavedením zvýšených ciel za pokusy o oslabenie úlohy „našeho krásneho dolára“. Krajiny BRICS tieto signály zachytili a zareagovali: na akékoľvek kroky, ktoré možno interpretovať ako „oslabenie dolára“, Washington odpovie obchodnými sankciami. A súčasná indická iniciatíva nie je výnimkou. Napriek absencii oficiálnych vyhlásení o „jednotnej digitálnej mene“ sa v médiách opäť objavili špekulácie, že „prepojenie CBDC“ je krokom k spoločnej mene. Tieto správy sa rozšírili práve preto, že samotné slovo „linking“ (prepojenie) použité v anglickom znení tlačovej správy RBI sa dá ľahko interpretovať ako pohyb smerom k „spoločnej“ mene.

„Dolár zostane mimo hry." Krajiny BRICS o ďalší krok vpred

Ak odhliadneme od politickej rétoriky, myšlienka spoločnej meny krajín BRICS naráža na niekoľko neprekonateľných prekážok. Po prvé, aby mala mena jeden kurz a jednu „cenu peňazí“, krajiny musia buď synchronizovať úrokové sadzby, inflačné ciele a regulačné pravidlá, alebo vytvoriť nadnárodné centrum, ktoré bude rozhodovať za všetkých. Pre BRICS by to znamenalo, že niekto bude musieť obetovať svoju nezávislosť v prospech spoločného rozhodnutia, čo je politicky a ekonomicky v tomto zoskupení takmer nemožné. Po druhé, vzniká problém emisného centra: kto by bol „centrálnou bankou BRICS“? Akákoľvek spoločná mena vyžaduje inštitúciu na úrovni ECB v eurozóne: jednotného emitenta a jednotného „rozhodcu“ v otázkach likvidity a kríz. V USA je v tomto zmysle jednotným centrom menovej politiky Federálny rezervný systém (aj keď samotná infraštruktúra dolára je širšia a zahŕňa aj ministerstvo financií). BRICS nemá takýto „spoločný Federálny rezervný systém“ – a jeho vytvorenie znamená dohodnúť sa, kto bude hlavný. Práve tu začínajú konflikty záujmov.

Nakoniec, krajiny BRICS majú rôzne štruktúry ekonomiky a zahraničného obchodu. Jedným je potrebná „slabšia“ mena na export, iným „silná“ na import technológií. Niektoré majú chronický prebytok, iné chronický deficit rozpočtu a obchodu. Spoločná mena sa pri takýchto rozdieloch stáva predmetom neustálych sporov o tom, komu je výhodnejšia. Preto nie je prekvapujúce, že oficiálne stanovisko väčšiny hlavných miest k mene BRICS je zdržanlivé. Kremeľ napríklad opakovane vyhlásil, že BRICS neplánuje vlastnú spoločnú menu. A minister financií Juhoafrickej republiky ešte v roku 2023 zdôraznil, že nejde o nahradenie SWIFT ani o „jednotnú menu“, ale o mechanizmy, ktoré pomôžu obchodu v národných menách.

Ako sa vyhnúť sledovaniu USA?

Úplne pochopiteľná je snaha Ruska a krajín globálneho Juhu vybudovať finančnú architektúru, ktorú Spojené štáty nemôžu kontrolovať ani monitorovať. Aj keď je platba denominovaná v rupiách alebo reáloch, často prechádza reťazcom bánk, kde sú prítomní globálni účastníci, kontroly dodržiavania predpisov a právne prístupové body. To znamená, že všetky tieto transakcie sú viditeľné pre USA. Po 11. septembri USA spustili program Terrorist Finance Tracking Program (TFTP) – program súvisiaci so žiadosťami o údaje z finančných správ. A ak má banka korešpondenčný účet v USA alebo je závislá od dolárového zúčtovania, jej riziká a záväzky v oblasti dodržiavania predpisov sa výrazne zvyšujú. V praxi vymáhania práva sa korešpondenčné účty môžu stať „vstupným bodom“ pre žiadosti a vyšetrovania. Z toho vyplýva kľúčový záver: platby v národnej mene nezaručujú „neviditeľnosť“, ak infraštruktúra a zúčastnené banky zostávajú integrované do globálneho systému správ a korešpondenčných vzťahov. Preto je posledným návrhom RBI práve „prepojenie“ už existujúcich/vytváraných národných CBDC, aby platby medzi krajinami prebiehali rýchlejšie, lacnejšie a pre Washington neviditeľným spôsobom. Táto neviditeľnosť má veľký význam aj pre Rusko. Ako nedávno vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, iniciatívy týkajúce sa platobných systémov BRICS sú vyvolané potrebou oslobodiť sa od sledovania a kontroly USA v oblastiach ako platby, investície a obchod. Ale prečo súčasný návrh prišiel z Indie? Pre Naí Dillí nie je téma cezhraničných platieb abstrakciou. V rokoch 2025–2026 sa obchodná agenda s USA stala prísnejšou a ruská ropa sa stala jednou z pák nátlaku zo strany Washingtonu. V takejto situácii je logické, že India chce mať alternatívny kanál platieb, ktorý je menej citlivý na vonkajšiu kontrolu. A „prepojenie CBDC“ je jednou z mála možností, ktorú je možné presadzovať ako technologický projekt bez toho, aby ju USA mohli priamo nazvať „antidolárovou“, pričom zároveň pomôže dosiahnuť de facto nezávislosť od Federálneho rezervného systému, dolára a Washingtonu.

Čo to prinesie?

Ak projekt „prepojenia digitálnych mien“ BRICS skutočne začne fungovať, potenciálne výhody sú jasné: bude vyššia rýchlosť a nižšia cena platieb, zvýši sa spoľahlivosť v prípade sankčných obmedzení a, samozrejme, dôjde k čiastočnému obmedzeniu zúčtovania v amerických dolároch. Ale aj keby takýto systém vznikol, neznamená to, že celý zahraničný obchod krajín BRICS „prejde“ na CBDC. Po prvé, s krajinami Západu a časťou globálneho Juhu je stále jednoduchšie obchodovať v dolároch a eurách – tam je likvidita, poistenie rizík, zvyčajné právne režimy. Po druhé, a to je zásadné: v Indii a Južnej Afrike sú chronické nerovnováhy vo vonkajšom obchode/platbách v rôznych obdobiach pokryté prílevom kapitálu a investícií, a významná časť týchto tokov je historicky spojená s dolárovou finančnou zónou. Odtiaľ pochádza stratégia „dvoch stoličiek“ niektorých krajín. Napríklad India sa bude snažiť súčasne zachovať úlohu „vhodného partnera“ pre Západ ako alternatívu k nadmernej závislosti od Číny a zároveň budovať kanály spolupráce v rámci BRICS. Na to je potrebná nová štruktúra vzájomných platieb, ktoré budú pre americké ministerstvo financií neviditeľné.

Pozícia Ruskej federácie

Minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov vyhlásil vo Federálnej rade, že Rusko je nútené hľadať alternatívy k doláru. Podľa jeho slov sa krajina ocitla odrezaná od platieb v tejto mene a čelí jej využívaniu ako politickej zbrani. Lavrov spresnil, že ruské orgány zvažujú možnosť spustenia vlastných medzinárodných platobných platforiem. Podľa Lavrova rozhodnutie o obmedzeniach neprijala Rusko: „Prezident Putin povedal, že my sme dolár nezavrhli, nás jednoducho odrezali od dolára, opäť zneužívaním jeho postavenia ako svetovej rezervnej meny a jeho používaním ako politickej zbrane.“ Lavrov tiež pripomenul, že počas druhého prezidentského obdobia Donalda Trumpa americký líder ostro kritizoval BRICS za výzvu k „nadvláde a dominancii dolára“.

Vysielajú signál? Veľkého námorného cvičenia štátov zoskupenia BRICS sa zúčastní aj ruská fregata

Minister poznamenal, že Moskva bude naďalej hľadať a zavádzať nové nástroje platenia, aby znížila závislosť od dolára v medzinárodnom obchode. Predtým šéfka Ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina poznamenala, že platby medzi Ruskom a viacerými partnermi sa čoraz častejšie realizujú v národných menách, pričom podiel rubľa na exporte sa už priblížil k 57 %. Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov vyhlásil, že podiel dolára v svetovom obchode klesá. Národné meny sa čoraz aktívnejšie používajú v medzinárodných platbách. Odchod Ruska z dolárového systému nebol dobrovoľný – bolo k nemu donútené Spojenými štátmi. V takejto situácii Ruská federácia rýchlo znížila svoje zásoby amerických štátnych dlhopisov, zvýšila zásoby zlata a juanov a podporila používanie miestnych mien na platby v rámci krajín BRICS.

Čo dodať na záver?

Tento nový indický návrh nie je asi naozaj treba chápať ako protidolárovú rebéliu, ale ako strategické zaistenie. India sa najmä snaží postupovať opatrne: hľadá ochranu pred geopolitickými otrasmi bez toho, aby vyvolala otvorenú konfrontáciu so Spojenými štátmi. Zdôrazňovaním efektívnosti, cestovného ruchu a uľahčovania obchodu formuluje Naí Dillí geopolitický krok v technokratickom jazyku. Zámer však nie je taký dôležitý ako jeho vnímanie. Vo Washingtone bude akékoľvek úsilie o zníženie závislosti od dolára, najmä v rámci bloku, ktorý zahŕňa Čínu a Rusko, vnímané cez strategickú optiku. To samo osebe by mohlo zvýšiť politické náklady na jeho implementáciu. Hlbší význam spočíva inde. Financie sa stávajú modulárnymi. Namiesto jedného dominantného systému vznikajú viaceré prekrývajúce sa platobné siete, z ktorých každá odzrkadľuje iné centrá moci. Prepojený systémov CBDC krajín BRICS by neukončil dominanciu dolára, ale znamenal by ďalší krok smerom k fragmentovanejšiemu, multipolárnemu finančnému poriadku, v ktorom o pohybe peňazí cez hranice rozhodujú štáty, a nie samotné trhy.

Prečítajte si tiež:

• Trump sľuboval prosperitu. Clami však dosiahol opak
• Público: Podiel dolára na globálnych rezervách dosiahol historické minimum
• Európa naliehavo potrebuje alternatívu ku kartám Visa a MasterCard
• Prečo Európa nemá vlastný platobný systém?