Neúspešný útok USA na Irán zničí nie len Trumpa, ale bude mať globálny dosah

Zatiaľ nie je jasné, či ide o odraz skutočných zámerov Američanov, alebo o faktor tlaku na Teherán v rokovaniach.

Niektoré médiá zdôrazňujú, že Trump ešte neprijal konečné rozhodnutie.

Jeho pochybnosti sú pochopiteľné.

Ako sme už písali, táto vojna potenciálne nesie obrovské riziká pre Spojené štáty aj pre Trumpa osobne.

Ak prerastie do zdĺhavého konfliktu s veľkými stratami na životoch amerických vojakov, bude to pre prezidenta USA katastrofa a povedie to k jeho politickému zrúteniu. Okrem toho to môže Spojené štáty vtiahnuť do dlhotrvajúcej politickej krízy.

Problém je v tom, že vo vnútri USA nie je podpora pre nové vojny z iniciatívy Washingtonu. Proti tomu sa stavajú ako voliči demokratov, tak aj voliči republikánov. Obzvlášť trumpisti (Trump sa dostal k moci pod heslami ukončenia vojen). Vojenskú expanzionistickú politiku podporuje len úzka vrstva „jastrabov“ – neokonzervatívcov, ako je senátor Graham.

Preto americká spoločnosť môže akceptovať len bezkrvné (pre USA) bleskové vojny, ako je únos Madura. Ak sa však vojna v Iráne predĺži a povedie k veľkým stratám na životoch Američanov, vyvolá to politickú búrku takej sily, že s určitosťou zosadí Trumpa a celý jeho tím už možno po doplňujúcich voľbách do Kongresu USA na konci tohto roka.

K tomu sa pridajú ďalšie vedľajšie dôsledky v podobe prudkého rastu cien ropy (Ormuzský prieliv bude s najväčšou pravdepodobnosťou uzavretý) a destabilizácie celého regiónu Perzského zálivu.

Mimochodom, situácia sa teraz výrazne líši od predchádzajúcej vojny v Iraku, na ktorý USA zaútočili pod falošnými zámienkami, ako sa neskôr ukázalo, v roku 2003. Vtedy to bolo prezentované ako odpoveď na útok na Dvojičky v roku 2001, a preto to mnohí v Spojených štátoch vnímali ako „opatrenie sebaobrany“. Teraz však na USA nikto nezaútočil a z hľadiska americkej verejnej mienky neexistujú žiadne dôvody na začatie tejto vojny. A preto bude reakcia spoločnosti, ak sa vojna predĺži a povedie k stratám, oveľa negatívnejšia ako začiatkom storočia.

Nehovoriac o tom, že na rozdiel od situácie v roku 2003 nemajú USA na Blízkom východe takú silnú pozemnú armádu, ktorá by mohla poraziť Irán a obsadiť celú krajinu.

To znamená, že dôsledky „zlyhania“ pri plánovaní vojenskej operácie budú pre USA a pre Trumpa osobne kolosálne.

A nemožno vylúčiť ani možnosť predĺženia vojny. Obzvlášť v prípade, ak Iránu poskytne významnú podporu Čína.

Preto Američania zdržiavajú čas a snažia sa starostlivo naplánovať útok, aby bol rýchly a efektívny z hľadiska buď zmeny režimu v Teheráne, alebo jeho súhlasu s plnením všetkých požiadaviek Washingtonu.

Najvýhodnejšou možnosťou pre USA bolo zopakovať „venezuelský“ experiment, keď vojenská operácia podnietila rýchle vnútorné procesy zamerané na zmenu kurzu krajiny.

V prípade Iránu však nie je isté, že tento plán bude fungovať.

Všeobecne povedané, Trump stojí pred veľmi zložitou voľbou, ktorá môže rozhodnúť nielen o jeho osude, ale aj o vývoji udalostí vo svete v najbližších rokoch.

Pokiaľ ide o vplyv možného útoku USA na Irán na vojnu na Ukrajine, v každom prípade bude negatívny z hľadiska vyhliadok na prímerie.

V prípade, že Američanom sa podarí blesková vojna, posilní to v Trumpovom okolí pozície „jastrabov“, ktorí sa domnievajú, že USA nie je výhodné zastaviť vojnu na Ukrajine, pretože je faktorom oslabenia RF a udržania napätia v rusko-európskych vzťahoch.

Ak sa však vojna predĺži, Trump už nebude mať čas na mierové rokovania. Okrem toho sa jeho politické pozície výrazne oslabia a pravdepodobne už nebude schopný presadiť čo najskoršie prímerie.

Nie je náhodou, že najvýznamnejší predstavitelia globálnej „vojnovej strany“ aktívne podporujú myšlienku útoku na Irán.

Prečítajte si tiež

• USA sú pripravené zaútočiť na Irán. Je známy aj dátum
• Irán oznámil pokrok po dnešných rokovaniach s USA