Kokaínové obvinenia? Absolútna dehonestácia a útok na inštitúciu

Pán predseda, poslankyňa Vladimíra Marcinková priamo vyhlásila, že podozrivé správanie v spojení s kokaínom vidno u členov európskeho výboru, ktorému predsedáte. Ako na toto obvinenie reagujete?

Keď som si toto jej vyjadrenie pozrel v rozhovore pre Aktuality, bol som absolútne šokovaný a znechutený. Sme zvyknutí na rôzne politické útoky zo strany opozície, ale toto považujem skôr za útok na inštitúciu ako takú – na Národnú radu SR alebo na Výbor pre európske záležitosti, čo sú veľmi dôležité orgány štátnej moci. Je paradoxom, keď počúvate opozičných kolegov hovoriť o nízkej dôveryhodnosti parlamentu a obviňovať z toho koalíciu, a potom sa dopočujete takúto nehoráznosť.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Žiadali ste od nej nápravu?

Je to absolútna dehonestácia práce všetkých mojich kolegov vo výbore. Cez médiá som ju veľmi dôrazne požiadal o ospravedlnenie a urobím tak určite aj priamo na zasadnutí európskeho výboru. Sám som zvedavý, ako pani kolegyňa zareaguje.

Čo podľa vás týmto vyjadrením sledovala? Ide o premyslenú taktiku?

Žiaľ, politika sa pre mnohých, najmä opozičných kolegov, stáva iba divadlom. Vidíme to v parlamente denne. Sála je častokrát prázdna, ale keď príde čas, kedy si má opozičný poslanec nahrať svoje vystúpenie alebo podať dvojminútovú faktickú poznámku, vtedy dobehne, povie ju na kameru, zostrihá video a zase odchádza preč. Je to obrovská škoda. Ja som išiel do politiky a do strany Hlas s tým, že poslanci by mali ľuďom reálne slúžiť. Snažím sa v parlamente diskutovať, ale s kolegami z opozície je to často ako hádzať hrach na stenu.

Európsky výbor nie je priestor pre „lajky“ na sociálnych sieťach

Pani Marcinková sedí s vami v tom istom výbore. Dá sa po takýchto osobných invektívach vôbec udržať profesionalita?

Nemáme inú šancu. Európsky výbor je jeden z najdôležitejších výborov parlamentu. Prijímajú sa tu uznesenia zásadného významu. Pred zasadnutím Európskej rady sem chodí pán premiér po stanoviská a rovnako aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár pred rokovaním Rady ministrov EÚ. O to viac ma mrzí, ak sa takto dôležitý výbor zo strany jednej pani poslankyne len pre lajky a páčiky na sociálnych sieťach takto dehonestuje.

Môže to ovplyvniť aj to, ako nás vnímajú v zahraničí?

Samozrejme. Aký obraz to vytvára? Sme partnerom európskych výborov v EÚ a sme v úzkom kontakte s ambasádami na Slovensku. Ja sám mám pravidelné stretnutia s veľvyslancami, kde diskutujeme o reálnych problémoch Únie. Ako sa potom majú pozerať na tento výbor a akú vážnosť v ich očiach môže mať, keď niekto pre pár lajkov dokáže povedať takéto klamstvo a obviniť svojich kolegov bez akéhokoľvek dôkazu z trestnej činnosti?

„Akú vážnosť môže mať výbor v očiach zahraničných veľvyslancov, keď niekto pre pár lajkov dokáže obviniť svojich kolegov bez akéhokoľvek dôkazu z trestnej činnosti?“

Zelená agenda versus zdravý rozum: Prípad Slovalco

Slovenská zahraničná politika býva z Bruselu vnímaná rozpačito. Ako sa vám hľadá spoločná reč s európskymi partnermi?

Mať iný názor v Európskej únii dnes nie je veľmi populárne, to všetci vieme. EÚ považujem v základe za dobrý projekt a dobré miesto pre život. Ale ak dnes pomenujeme konkrétny problém, už je často zle a pýtajú sa nás, prečo nesúhlasíme. To máme na všetko len bezhlavo kývnuť tak, ako to bolo za minulých režimov?

Únia dnes čelí obrovským výzvam, ako je konkurencieschopnosť či energetická bezpečnosť. My však máme pocit, že Brusel trošku zaspal v dobrých časoch. Stále riešime Green Deal, zákazy spaľovacích motorov a podobné veci. Chrániť životné prostredie je dôležité, ale nie spôsobom, že zlikvidujeme vlastný priemysel.

Narážate na niečo konkrétne?

Zarezali sme výrobu hliníka v Slovalcu, pritom ich výroba bola päť- až sedemnásobne ekologickejšia ako v Číne. Chceme mať čistú Európu, ale ten hliník teraz z Číny dovážame. Pokiaľ sa to v Číne vyrába neekologicky a oni na tom zarábajú, pričom my tvrdíme, že od nich nechceme byť závislí, nedáva to zmysel. Atmosféra na Zemi je predsa spoločná.

Preto som veľmi rád, že ministerka hospodárstva Denisa Saková spolu s premiérom urobili významný krok a v krátkej dobe bude výroba hliníka v Slovalcu obnovená. V surovinovej základni sme slabí a závislí od Číny či USA, odkiaľ k nám prúdi LNG plyn po tankeroch, čo má mimochodom tiež obrovskú ekologickú stopu. Naša kritika v EÚ je úplne pragmatická a oprávnená.

Dialóg s Ruskom je nevyhnutný. Bez neho mier nebude

V otázke vojny na Ukrajine má Slovensko špecifický postoj, ktorý Brusel často kritizuje. V čom sa líšite od európskych lídrov?

V strane Hlas sme konzistentní a v koalícii jednotní v tom, že dosiahnuť mier na Ukrajine je absolútna priorita. Na tom sa zhodneme aj s európskymi partnermi. Rozdiel je však v ceste, ako to dosiahnuť. Na začiatku vojny európski lídri hovorili o absolútnom zastavení akéhokoľvek dialógu s Ruskom. Ale ako chcete ukončiť vojnu, keď sa s tou druhou stranou nerozprávate? Ak neexistuje dialóg? Tam, kde končí diplomacia, rínčia zbrane – to je stará pravda.

Aj počas studenej vojny, keď bol svet ostro rozdelený medzi USA a Sovietsky zväz, vždy existovala horúca linka medzi veľmocami, aby sa predišlo najhoršiemu. Bez dialógu nie je šanca na mierové riešenie, hoci dnes sú paradoxne odsudzovaní tí, ktorí po tom mierovom riešení volajú.

Sľuby plníme: Na stole sú 13. dôchodky aj „kočíkovné“

Do parlamentu ste kandidovali s vysokým číslom 19, čo svedčí o dôvere vo vnútri strany. Pred voľbami ste sľubovali pokoj, no krajina je v permanentnom politickom konflikte. Plní Hlas svoje predvolebné sľuby?

S veľkou radosťou môžem skonštatovať, že strana Hlas väčšinu svojho portfólia, ktoré pretavila aj do programového vyhlásenia vlády, už splnila. Či už sú to 13. dôchodky, rodičovské príspevky, alebo reformy v zdravotníctve pod vedením ministra Kamila Šáška, kde sa rozostavali nemocnice v Banskej Bystrici či Martine.

Našou veľkou prioritou je bezpečnosť. V rámci rokovaní o štátnom rozpočte budeme trvať na zvýšení platov pre policajtov a bezpečnostné zložky, pretože títo ľudia denne riskujú svoje životy.

Čo ďalšie plánujete presadiť v sociálnej oblasti?

Minister práce Erik Tomáš prišiel s fantastickým nápadom, ktorý chceme pretaviť do rozpočtu – ide o takzvané „kočíkovné“ vo výške 1000 eur pre každé novonarodené dieťa. Taktiež presadzujeme daňové oslobodenie pre matky so štyrmi a viac deťmi, pretože mnohopočetné rodiny majú dnes veľký problém prežiť slušne. Hlas reálne podporuje rodiny a seniorov, čo dokazujú aj prieskumy dôveryhodnosti, kde sa naši ministri ako Erik Tomáš, Denisa Saková či Matúš Šutaj Eštok pravidelne umiestňujú na najvyšších priečkach.

Aký odkaz smeruje opozícii?

Ak by ste mali Vladimíre Marcinkovej v jednej vete odkázať, v čom by mala zmeniť svoj prístup, čo by to bolo?

Nechcem byť osobný, preto jej len v dobrom poviem, že by sa mala viac sústrediť na reálny výkon politiky a na to, čo jej práca ľuďom prinesie, než na lajky a páčiky na sociálnych sieťach. To je cesta, ktorá Slovensko nielenže nikam neposúva, ale navyše devastuje politiku a medziľudské vzťahy.

Žiadne parlamentné prázdniny. Odhadzujeme obleky a ideme medzi ľudí

Blížia sa letné mesiace. Budú poslanci oddychovať, alebo vás čaká pracovný program?

Často počúvame kritiku, že poslanci cez prázdniny nič nerobia, ale v mojom prípade to neplatí. V rámci európskeho výboru mám aktivity takmer každý deň. Nedávno sme tu mali šéfku Európskeho parlamentu Robertu Metsolu, s ktorou sme otvorene hovorili o problémoch EÚ, a minulý týždeň som viedol rokovania našej delegácie v Bruseli o rozširovaní Únie a energetickej bezpečnosti.

A čo vaši poslaneckí kolegovia?

Naši poslanci budú počas leta v plnej politickej aktivite priamo v regiónoch, kde sa stretávajú s voličmi. Sedieť v Bratislave krajine nič neprinesie – hoci Progresívne Slovensko má 60 % poslancov z Bratislavského kraja, tak oni tam asi aj ostanú. My v Hlase spúšťame letnú kampaň po celom Slovensku. Presne tak, ako minulý rok, keď Matúš Šutaj Eštok zhodil oblek, obliekol si niečo komfortnejšie a bol celé dva mesiace medzi ľuďmi. Tak by sa mala robiť skutočná politika.