160. časť: Veľkomoravská ríša a jej mudrc; moje románovo-faktografické rozprávanie

„Samozrejme, že len na všetko, na čo ti budem vedieť odpovedať.“

Boli to pôsobivé a neobyčajne priateľsky úprimné úsmevy muža svätca a zároveň muža najvyššej múdrosti, ktorými si už od sameho začiatku – tak ako nikto iný – dokázal otvárať srdcia Staroslovákov, keď aj so svojim bratom prišiel im zvestovať vieru kresťanstva.

A tak si ich srdcia získal už prv, ako im začal kázať a vysvetľovať Slovo Božie i Slovo Krista Spasiteľa.

„Ctihodný Konštantín, počul som už nesmierne veľa o tvojej veľkej múdrosti.“

Začal hovoriť s veľkým rešpektom Anastázius, hoci v múdrosti aj sám mohol obstáť – ako to už mnohokrát ukázal – aj pred najväčšími mudrcmi Byzancie.

A pokračoval ďalej:

„Som naozaj nesmierne rád, že sa naše cesty životom konečne skrížili a dostalo sa mi cti ťa spoznať. A teraz moja otázka, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá – a či lepšie povedané, je pre mňa dôležité to, čo mi odpovieš.

Pýtam sa ťa, prečo ty, veľký a všade preslávený byzantský učenec odchádzaš vyučovať taký nevedomý a barbarský národ – ako sa všeobecne o Slovanoch hovorí  – prečo si sa tak rozhodol, čo ťa k tomu viedlo?“

„Milý môj Anastázius, ako si už sám naznačil, to je len názor, ktorý o nich máme my, sebavedomí a neraz veľmi nafúkaní Byzantínci a……“

„Áno, je to tak“, energicky a trochu hnevlivo prerušil Konštantína mladý muž a doložil už miernym, trochu smutným hlasom:

„Tak mi to o Slovanoch, ku ktorým teraz odchádzaš, neraz hovorievali môj otec Georgios, i môj ctihodný múdry učiteľ Eutymios.“

Anastázius, môj múdry nový priateľu, aj ja som už o tebe mnoho počul. A viem, že si už vo veľmi mladom veku bol jedným z najlepších filozofov a lekárov v našej ríši. Určite ale preto nepatríš k tým, ktorí nemajú vlastnú mienku, lebo si ju nevedia vytvoriť.

A neviem, prečo ťa o Slovanoch tak učili tvoj otec a múdry Eutymios. Ak tak konali len z nevedomosti, tak to určite neplatí pre Eutymia. Preto si nemyslím ani to, že tak robili z povýšeneckosti ako príslušníci vysoko kultúrnej Byzancie, ktorí ohŕňali nos nad mladým, takpovediac ešte sa len formujúcim národom, akým Slovania sú.

Som si  však takmer istý, že tak museli robiť z nejakého iného dôvodu, ktorý bol pre nich dôležitý.“

„To, prečo tak konali už viem,  dozvedel som sa to doslova zázračným spôsobom. Pred chvíľou som mal neobyčajne zvláštne videnie,  ktoré mi odhalilo tajomstvo môjho detstva.“

„Existujú naozaj zázračné a priam neuveriteľné veci, ktoré sa občas odohrávajú medzi nebom a zemou, a také vnemy, ako si ich mal ty, sú niekedy niektorým ľuďom dopriate.

Tak a teraz dokončím moju odpoveď na tvoju otázku.“

Pokračovanie nasleduje

Roman Bednár

1. časť si môžete prečítať TU

….

158. časť si môžete prečítať TU

159. časť si môžete prečítať TU